- Adela sa narodila 12. októbra 1980. A bola to nedeľa. Presnejšie – päť minút po polnoci. Na svet sa hlásila už od piatka a v rodine žartujeme, že si ten príchod sama zdržiavala, aby bola nedeľniatko.
- Narodila sa v pôrodnici na Šulekovej. Mali sme už staršiu dcéru Máriu, manžel si želal syna, ale ja som sa tým vôbec nezaoberala, mne to bolo jedno. Z dcérky som sa tešila. Bývali sme vtedy na Ostredkoch, takže Adelino detstvo patrí k Ostredkom. Mali sme však aj chalupu vo Vrbovom a tú mala Adela veľmi rada. Aj nedávno mi hovorila, že sa jej snívalo o chalupe, že je tam a že je to krásne.
- Od troch rokov už však chodila Adela do škôlky v NDR, lebo manžel tam začal pracovať. To bolo zvláštne obdobie. Nevedela po nemecky a vnímala to ako určitú rodičovskú zradu – že je zrazu v prostredí, ktorému nerozumie. Prestala rozprávať. Predtým bola štebotka, zrazu hovorila minimálne. Ale po troch mesiacoch spustila po nemecky a už bolo všetko v poriadku.
- Určite som už vtedy vedela, že Adela bude robiť s rečou. Vedela veľmi pútavo rozprávať. Do detailov vykreslila rôzne udalosti. Keď sa stala prváčkou, všetko o škole mi rozprávala veľmi farbisto, ale keď niekto prišiel, stíchla a len pozorovala. Keď mala desať rokov a začalo vysielať Fun rádio, povedala: „Tak, toto ja chcem robiť!“ Snažila som sa ju podporiť, dostala magnetofón a nahrávala si celé relácie.
Adela Banášová – žena, ktorá skultivovala vkus (čítajte veľký profil)
- Prvú triedu absolvovala Adela v Berlíne, do druhej triedy išla na Ostredkoch, do tretej chodila v Dúbravke štvrtú triedu – v roku 1989 – navštevovala vo Viedni. Od prvej triedy po šiestu bola teda každý rok v inom kolektíve. Deti ju všade prijali dobre, cítila sa spokojne. Po jej prvom ročníku vo Viedni sme sa vrátili domov a chodila na Bílikovu, kde aj zmaturovala. Dodnes je tam pani Obžerová, jej triedna učiteľka.
- Už ako 16-ročná začala Adela v Markíze. Jediné, čo som jej povedala, bolo: „Choď to skúsiť!“ Robila anketárku a darilo sa jej. Ale na obrazovke sa neobjavovala. Všetci si už vtedy cenili jej veľmi zodpovedný prístup. Adela bola vždy veľmi zodpovedná, mohla som jej dôverovať. Iba raz som sa o ňu bála: ona sa vždy ohlásila a vtedy bola na chate, kde nebol signál.
- Veľmi sa mi páčilo, čo odtancovali, dostali sa s Petrom takmer do finále. Ja sa z toho teším. Myslím si, že s Petrom je to skôr priateľstvo. On je veselý, uvoľnený, prostoreký a Adela sa pri ňom cíti dobre. Aj ona sa učí byť uvoľnenejšia.
- Želala by som jej príjemnú reláciu, či už v rozhlase, alebo v televízii, v ktorej by sa rodilo veľa zaujímavých myšlienok a ktorou by mohla šíriť radosť. Viem, že to by ju tešilo.
