**====== Odpovedá mama Katarína: ======
**
Mali ste vraj ťažký pôrod?
Takmer som zomrela, ale potom som bola šťastná – narodilo sa mi krásne dievčatko. Janka mala milené nechtíky a celá bola veľmi pekná. Od malička bola ako manekýnka a mala pekné pohyby. Najmä rada tancovala.
Aj vy ste snívali kedysi o herectve?
Keď som bola mladá, snívala som. Bola som sólistkou súboru v Chtelnici. Potom som sa však viac venovala športu a prestala som si cvičiť hlasivky.
Ako ste dcéru vychovávali?
Keď človek sám vychováva dieťa, nemá veľa času. Spoliehala som sa, že bude dobrá, že ma bude poslúchať a že sa bude učiť. Bola milá, ale keď neposlúchala, dostala po zadku.
Z čoho ste mali pri výchove strach?
Strachovala som sa, že nebude mať v rukách „chlebíček“. Dala som ju na ekonomickú školu, hoci som vedela, že chce ísť na herectvo do Brna. Priznám sa, nechcela som ju od seba pustiť.
Tešíte sa spolu? Smútite?
Keď máme dôvod na radosť, tešíme sa všetky tri, aj s vnučkou. Smejeme sa, spievame, niečo upečiem, ideme na chalupu a sadíme tam kríky a stromy. Keď príde niečo zlé, stíchneme. Mňa to bolí, ale nehovorím o tom. Aj Janka je taká.
Schvaľujete, ako vychováva dcéru Sáru?
Mňa rodičia vychovávali inak. Každá z našich troch generácií je celkom iná. Keď mi mama povedala, že ideme okopávať, tak sa išlo bez odvrávania. Keď mi hájnik zajal húsky, lebo som na ne nedávala pozor, doma som dostala. Teraz sa skôr deťom vysvetľuje, vzťahy sú kamarátske. Snažila som sa Janke vštepiť základné pravidlá – aby neklamala, aby bola dochvíľna, aby dokončila, čo začne.
V akej úlohe sa vám doteraz najviac páčila?
Väčšinou ju obsadzujú do ťažkých charakterových postáv. Hrala Piaf, Marlene Dietrichovú, Billie Holidayovú aj zložitú postavu po boku Martina Dejdara v Zdivočenej zemi. Videla som všetko, či už to boli predstavenia, alebo filmy. V každej necháva kus seba. Som na ňu pyšná.
Aj ste ju niekedy kritizovali?
Sem-tam niečo poviem, ale viem, že je na to dosť háklivá a treba to povedať veľmi opatrne. Vážne ju ani nekritizujem – mne sa páči taká, aká je.
**====== Odpovedá dcéra Jana: ======
**
Mama vraj tiež bola vynikajúca speváčka?
Najlepšia speváčka v Trnavskom okrese! Už ako sedemnásťročná však odišla do Bratislavy a zamestnala sa. Boli sme schudobnení zemania a tak sa musela živiť ekonomikou, bola účtovníčka. Bola však v partii, ktorá zakladala parašutistický šport na Slovensku. Dodnes sa stretávajú každý mesiac.
Išli ste v maminých stopách?
Skákanie z lietadla mi nedovolila, ale na ekonomickú školu ma poslala. Som štepená proti ekonómii, ale mama bola spokojná, že mám chlieb v rukách. Nastúpila som do honorárovej učtárne v televízii, aby som bola aspoň čiastočne v umeleckom prostredí, lebo už som sa chystala na skúšky na VŠMU.
Ako mama prežíva vaše ťažkosti?
O tom sa nerozprávame. Plačeme do podušky, zúrime pomedzi zuby, ale mlčíme. Snažíme sa chrániť jedna druhú, a preto svoje bolesti a ťažkosti schovávame.
Osud chcel, aby mama vychovávala sama vás a potom vy svoju dcéru…
Nie je to osud, ale voľba. Som slobodomyseľný človek, mama bola vo svojej dobe tiež trochu iná, ako jej generácia. Zdalo sa mi pokrytecké zobrať si človeka, s ktorým nechcem žiť len preto, že som otehotnela. Vybrala som si ťažšiu cestu, ale je to cesta bez pretvárky.
Mama vás nenútila, aby ste sa vydali?
Chcela to riešiť skôr, ako sa niečo stalo a ja som to neznášala, lebo som si myslela: Tuto som pod papučou u nej a ona by ma najradšej strčila hneď niekomu ďalšiemu pod papuču. A kedy budem slobodná?
Ktorá mamina rada sa vám v živote osvedčila?
Žartujem, že všetky jej rady sú mi v dnešnom svete na nič, lebo sa nenosia. Vďaka mame som napríklad absolútne dochvíľny človek, vďaka nej neviem klamať a mám kopu ďalších zbytočných ušľachtilých vlastností.
Mama naznačila, že nemáte rada kritiku.
Som veľmi sebakritická, a keď viem, že niečo nebolo dobré a niekto ma do toho ešte kritizuje, zdujem sa ako balón. Po chvíli všetko spracujem, ale ten prvý úder, to nenávidím, strašne to bolí…
Zažili ste s mamou aj dobrodružstvo?
Bola som v detstve astmatik a každé leto so mnou chodila k moru. Na cestách sme zažili všelijaké dobrodružstvá. Mama nikdy nezostala zaskočená, každú situáciu zvládla. Mala som s ňou pocit bezpečia a bola s ňou vždy zábava.
Bola vaša „parťáčka“?
Nie. Bola môj cukrík. Snažila som sa ju nesklamať a ona bola vždy kdesi nablízku, keď som potrebovala akúkoľvek pomoc.
