V osade sa tancovalo, hralo a kuchtilo, v pozadí sa pásli kone. Herci predvádzali pestré kostýmy a predvádzalo sa aj počasie. Ostré slnko sa striedalo s ťažkými mrakmi, dažďom a vetrom.
„Nakrúcame scénu, v ktorej sa vydáva Jolana, priateľka Cinky Panny,“ hovorí scenárista filmu Ľubomír Slivka. „Na postave Jolany ukazujeme tradičný osud cigánskej ženy, ktorá sa prispôsobí zvykom a uberá sa smerom, aký jej bol predurčený.“ Celkom inak je to v prípade hlavnej postavy príbehu – Cinky Panny, ktorá nechce skončiť tak, ako to býva pre rómske ženy zvykom. Chce byť hudobníčkou, túži sa presadiť, oslobodiť sa od úlohy poslušnej dcéry a manželky.
„Je to krásny romantický príbeh o emancipovanej žene, Rómke, ktorá kedysi skutočne žila,“ charakterizuje film Zuzana Kronerová. Režisér jej ponúkol postavu Phuri Daj, rómskej vedmy, ktorá je pre všetkých členov osady niečím ako matkou a poradkyňou. „Pre celý kmeň je to veľmi dôležitá osoba. Veští, radí, ako žiť, vyzná sa v ľudských osudoch, drží dohľad nad dianím v osade. A zároveň je to len omylný človek, ktorému sa nie vždy podarí počariť tak, ako treba,“ vysvetľuje Kronerová, ktorá si pochvaľuje spoluprácu s Dušanom Rapošom a zároveň tvrdí, že sa o rómskej kultúre snaží dozvedieť niečo viac. „O rómskych tradíciách a dejinách toho viem málo, hoci som kedysi ozvučovala postavu Jolanky v Hanákovom filme Ružové sny. Ale čítam zaujímavú knihu Iana Hancocka My, rómsky národ. Dozvedela som sa napríklad, že v Indii, odkiaľ Rómovia pochádzajú, patrili k vyššej kaste.“
Jozef Vajda sa tiež pustil do skúmania kultúry, ktorou sa film zaoberá. Zasväcujú ho do nej aj členovia divadelného súboru Romathan, ktorí v snímke účinkujú. „Vajda hrá vajdu, to je príznačné. Chcel som si raz takúto úlohu zahrať a teraz sa mi želanie splnilo,“ zažartoval si herec. „Moja postava je veľmi rozvážny a spravodlivý človek. Svojich súkmeňovcov vedie životom tou najschodnejšou a najlepšou cestou. Príbeh sa odohráva v časoch, keď ešte Rómovia kočovali, boli slobodní, spätí s prírodou a zároveň mali svoje remeslá. Cinka Panna ukazuje túto rómsku podstatu, to, akí boli.“
V sobotu sa na pľaci objavil aj český herec Martin Dejdar, ktorý stvárňuje otca budúceho manžela Cinky Panny. Je to kováč a pre herca to bola prvá skúsenosť s týmto remeslom. Pri práci na Rapošovom filme považuje za najťažšie zachovanie dobovej vernosti a autentické stvárnenie Rómov. „Priznám sa, že na štúdium rómskej kultúry som nemal dostatok času. Dokončil som nakrúcanie seriálu v Českej republike a v priebehu dvoch dní som sa ocitol tu,“ vysvetľuje Dejdar.
Naopak, scenárista Ľubomír Slivka sa inšpiroval bohatými osobnými skúsenosťami s rómskou kultúrou. So svojím otcom Martinom Slivkom, etnografom a filmárom, totiž kedysi robil seriál Deti vetra. „Nakrúcali sme vtedy od Gibraltáru po Ural, dva roky som žil s Rómami z celej Európy.“ Cinka Panna má podľa neho Rómom pripomenúť ich vlastné korene, hrdosť a hodnotový systém.
Film vzniká v slovensko-maďarskej koprodukcii a zachytáva sedemnásť rokov hrdinkinho života, od jej narodenia až po možnosť hrať na cisárskom dvore. Cinku Pannu, ktorá žila v 18. storočí na území Slovenska, stvárňuje gruzínska herečka Anna Gurji. V druhej polovici septembra sa štáb premiestni na dvadsaťdňové nakrúcanie do Maďarska, potom sa vráti na Slovensko, kde vzniknú jesenné scény a zopár zimných záberov. Premiéra filmu je plánovaná na začiatok leta 2008.
