Luby: Musíme dokázať, že sme prínosom pre svetovú vedu

Slovenskej akadémii vied zasvätil celý život, na jej čele stál 15 rokov. Uznávaný fyzik, profesor Štefan Luby hodnotí vývoj v inštitúcii pozitívne. No zároveň priznáva, že ak jej svet nemá ujsť, musí pridať.

20.06.2013 12:00
Štefan Luby Foto: ,
Štefan Luby
debata (1)

Ktoré roky boli pre SAV najťažšie a prečo?
Ak vezmeme len novšiu históriu, bolo to nepochybne obdobie po roku 1990. Vtedy stála Akadémia na pokraji priepasti, hrozil jej zánik z finančných aj politických dôvodov. Prudko jej klesol rozpočet, stratila okolo tritisíc pracovníkov, musela uvoľniť veľa priestorov v súvislosti s reštitúciami aj budovaním ministerstiev a úradov samostatnej republiky. Čelili sme aj útokom, že sme nepotrební a vedecká činnosť má miesto len na univerzitách. Postupne sme sa však dokázali dostať do režimu „menej kvantitatívneho a viac kvalitatívneho“ a začali sme podávať výkony zhruba na niekdajšej úrovni. Šťastím pre nás bolo, že na siedmy pokus sa v roku 2002 podarilo presadiť v Národnej rade nový a moderný zákon o SAV, ktorý Akadémiu v nasledujúcich rokoch stabilizoval a upevnil.

Na ktoré projekty realizované za vášho vedenia ste boli zvlášť hrdý?
Bolo ich naozaj veľa a viazali sa so všetkými oddeleniami SAV. V prvom oddelení zaoberajúcom sa výskumom neživej prírody boli významné výskumy v oblasti kvantovej fyziky, vyvinulo nové tvrdé materiály. Druhé zamerané na živú prírodu a chemické vedy zaznamenalo úspechy vo výskume pôvodu a predvídaní onkologických ochorení, choroby „šialených kráv“, v oblasti virológie a imunológie. Tretie so záberom na spoločnosť a kultúru pochválim za archeologický výskum, encyklopédiu Beliana či Veľký slovník slovenského jazyka.

Čo SAV chýba, aby sa stala naozaj svetovo uznávanou vedeckou inštitúciou?
Šanca urobiť veľký krok vpred je tu práve teraz. Akadémia má objednané nové prístrojové vybavenie, konkrétne laboratórne prístroje za 200 miliónov eur z európskych štrukturálnych fondov. Voľakedy sme takéto sumy dostávali v korunách. Chýbajú nám však peniaze z domácich zdrojov na prevádzku týchto prístrojov – na energie, chemikálie aj obsluhu. Napríklad len počítač Aurel za 24 miliónov eur, ktorý slúži doslova celej krajine, spotrebuje ročne energie za pol milióna eur. Hlavné je preto v tejto chvíli zabezpečiť plynulú činnosť infraštruktúry. Stojíme pred problémom, ako dokázať sebe, verejnosti aj Európskej komisii, že sme prínosom pre vedu.

Ako teda vidíte budúcnosť Akadémie a jej smerovanie?
Nemôžem ju vidieť inak ako pozitívne. Tomu, aby inštitúcia fungovala, som zasvätil celý život. Pravda, rozpočtovo slabé roky spôsobili, že nedosahujeme úroveň a výkonnosť partnerov z Česka, o Nemecku už ani nehovoriac. S kýmkoľvek sme však porovnateľní, ak zvolíme legitímnu metódu, že do čitateľa zlomku dáme výstupy a do menovateľa vstupy, s akými pracujeme. Treba teraz tlačiť najmä dvoma smermi: Jednak zvýšiť celkovú úroveň našej vedeckej produkcie a jednak viac presvedčiť v inovačnom procese, teda aspoň strojnásobiť súčasný stav vo využití výsledkov výskumu v praxi.

prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c.

  • Fyzik narodený 6. mája 1941, predseda SAV v rokoch 1995 až 2009, predtým aj podpredseda, dnes pracovník Fyzikálneho ústavu SAV. Autor ôsmich kníh literatúry faktu, napísal aj okolo 330 vedeckých publikácií, vlastní osem patentov.
  • Oblasťou jeho výskumu sú multivrstvy, nanoštruktúry a vysokocitlivé senzory na báze nanočastíc.
  • Je nositeľom viacerých vyznamenaní, ako je napr. Pribinov kríž I. triedy, Krištáľové krídlo SR, Zlatá medaila Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností, Humboldtova medaila, medaila českej Akadémie vied Pro Meritis.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba