Začínali ste v televízii ako moderátor hlavnej spravodajskej relácie. Teraz ste sa do STV vrátili po 18 rokoch na pozíciu generálneho riaditeľa. Je to pre Vás veľká výzva? Čo pre Vás znamená?
Je to výzva, najmä preto, že do STV prichádzam v čase neopakovateľného časového obdobia prechodu z analógu na digitálne vysielanie. Navyše v čase priaznivej ekonomickej aj spoločenskej atmosféry, keď si štát uvedomuje význam televízie verejnej programovej služby, ktorej je zo zákona zriaďovateľom.

Čo potrebuje Slovenská televízia, aby naplnila podstatu pojmu „verejnoprávna“ a stala sa pritom konkurencieschopnou z pohľadu diváckeho záujmu voči ostatným komerčným televíziám na slovenskom mediálnom trhu?
Jasnú programovú víziu naplnenia pojmu verejnej programovej služby s kvalitnými reláciami v spravodajstve, publicistike, vzdelávaní, vlastnej dokumentárnej tvorby, v športe aj v zábave. Navyše s cieľom oživiť vlastnú dramatickú tvorbu a participovať koprodukčne na rozvoji slovenskej kinematografie. Len tak poskytne zaujímavú alternatívu na televíznom trhu, osloví aj menšinového diváka a snáď aj všetkých platiteľov úhrad za programovú službu, že STV je „ich“ národná a kultúrna televízia.

Bude Vašou snahou, aby STV konkurovala svojou programovou štruktúrou ostatným televíziám, alebo pôjdete inou cestou?
Konkurovať bude obsahom, formou, pestrosťou a témami, ktoré divák – občan nenájde nikde inde. STV je však zriadená zo zákona s jasne zadefinovanou programovou službou. Isto nebude zvádzať zúfalé a neúmerne drahé súboje s komerčnými stanicami, navyše ich komunikačnými prostriedkami, formátmi a pod. Divák si vyberie podľa toho čo mu vyhovuje, alebo inde chýba. Do toho rátam aj detského diváka, ktorému verejnoprávna televízia ostala v minulých rokoch veľmi dlžná.

Generálny riaditeľ STV bude pod neustálym tlakom a „dozorom“, nie len odborníkov na médiá, ale aj verejnosti. Ako sa vysporiadate s týmto faktorom novej pozície? Určite budete často konfrontovaný aj s dĺžkou pôsobenia prechádzajúcich riaditeľov, ktorí nezotrvali vo vedení celé funkčné obdobie...
Máte pravdu, ale každého by sme mali hodnotiť podľa kultúry správania, vzťahu k ľuďom, úrovni vzdelania, no i podľa výsledkov práce. V dnešnej našej prepolitizovanej spoločnosti s podivuhodným stavom žurnalistiky – najmä „anonymných pisálkov“ - však dnes zaujímajú podradné, bulvárne témy či politikárčenie. Navyše nekultúrnym až hulvátskym spôsobom vedenia rozhovorov, pripomínajúcim eštebácke vyšetrovacie metódy s vopred sformulovaným úsudkom. Podľa otázok sa zdá, že tie otázky písal redaktorom dobre utajený ideológ alebo jediná, tá istá PR agentúra... Ja zaujímavé, že ich nezaujíma ozajstný stav súčasnej STV. Nepíšu o dubióznych stámiliónových pohľadávkach z éry predchádzajúcich troch manažmentov...nikoho nezaujímajú dôvody biedneho stavu techniky pred jasnej koncepcie technického a technologického prostredia... Potrebujú však odvrátiť pozornosť k minulosti, aby nebodaj niekomu nezišlo na um opýtať sa kto za to zodpovedá?!

Pred nástupom na pozíciu generálneho riaditeľa ste pôsobili ako nezávislý televízny producent, ste majiteľom PR a reklamnej agentúry. Budete vedieť skĺbiť obidve funkcie alebo sa budete naplno venovať len STV?
Áno, v roku 2007 som ako scenárista a režisér nakrútil a odvysielal 32 dokumentárnych filmov venovaných prírodným krásam Slovenska i aktuálnej problematike riešenia životného prostredia za pomoci finančnej podpory EÚ. Práve pred chvíľou mi produkcia festivalu dokumentárneho filmu TUR Ostrava 2008 oznámila, že som za jeden tv cyklus získal zvláštne ocenenie.
Vstupom do STV som, v zmysle zákona, vstúpil do časového termínu 30-tich dní, kedy musím odstrániť stret záujmov. V týchto dňoch riešim aj otázku pozastavenia živnosti a predaj firmy. „Na dvoch stoličkách“...veď to poznáte...

Ako si spomínate na svoje televízne začiatky, moderátorskú stoličku, riadenie vydavateľstva, či spravodajstva v rádiu?
Všade ma práca novinára bavila, vždy som sa snažil naučiť sa čo najviac od skúsenejších kolegov, vnímať okolie, súvislosti, neskôr aj zvládať technické novinky, s pokročilým vekom odovzdávať aj skúsenosti mladým kolegom.

Málo ľudí si Vaše meno spája aj so slovenským hokejom. Konkrétne so Sieňou slávy, ktorej ste autorom. Kedy a ako vznikla táto myšlienka a ako to bolo s následnou realizáciou celého projektu?
Myšlienka vznikla po oslovení na spoluprácu od môjho priateľa Dušana Pašeka v roku 1987. Vypracoval som návrh komunikácie slovenského hokeja s verejnosťou a priložil som aj dosť konkrétny náčrt projektu Siene slávy slovenského hokeja. Všetkým členom Výkonného výboru SZĽH sa to páčilo, no skoro nik vtedy neveril, že tento projekt dokážem aj zrealizovať. Rok 2002 – čarom nechceného – to priniesol práve v čase, keď Slovensko zažilo najväčšiu eufóriu po zisku najcennejšej medaile našich „zlatých chlapcov“ v Goteborgu.

Čo vo svojej doterajšej kariére považujete za najväčší úspech?
Že som sa všade stretol s ľuďmi, s ktorými sme spolupracovali a s ktorými sa môžeme – s radosťou i potešením stretnúť aj po rokoch. Dokonca aj s tými, ktorí mi v hektických časoch ublížili.

Ako na Vaše víťazstvo vo voľbe generálneho riaditeľa reagovala rodina?
V rodine mám, po vyše 30-ročnom manželstve, obrovskú oporu. Sme si blízki a držíme spolu aj v ťažkých časoch, ktorých sme už zopár prežili. Manželka by však na Vaše slová o „víťazstve“ asi reagovala svojim videním...

Zrejme teraz budete mať na rodinu a vlastné záľuby menej času. Predsa len keď si nejaký nájdete, ako zvyknete relaxovať? Aké máte záľuby?
Prechádzky v prírode, hubárčenia.

Rozprávali sme sa pre internetový portál Osobnosti.sk, v tejto súvislosti by som sa chcela opýtať kto je pre Vás osobnosťou? Nemusí to byť konkrétny človek, možno aké vlastnosti, charakter by osobnosť podľa Vás mala mať?
Človek s osobnostnou výbavou, ktorý môže byť vzorom svojim životom a prácou. Ktorý nikdy nikomu vedome neubližoval a na konci jeho krátkeho pobytu na tomto kúsočku obrovského vesmíru po ňom zostane stopa – či už hmatateľná alebo v spomienkach či srdciach tých, čo ho poznali.

Sám máte skúsenosť s projektom, ktorý vyzdvihuje a poukazuje na ľudí, ktorí môžu byť prinajmenšom inšpiráciou alebo vzorom pre väčšinu z nás. Aký máte názor na projekt a portál Osobnosti.sk?
Vážim si prácu Vašej redakcie. Pracujete korektne, profesionálne a s jasnou snahou ľudí zbližovať, nie rozdeľovať. Nerobíte úsudky, nestrieľate po ľuďoch, dávate priestor na informácie a úsudok čitateľov. Želám Vám veľa spokojných návštevníkov portálu!

Zlatica Mokrá | Osobnosti.sk
25. 04. 2008