Na pôde Slovenského národného divadla uviedli knihu do života vo štvrtok podvečer herec František Kovár a tenorista Peter Dvorský. „Na knihu o takej veľkej hviezde musíme byť aspoň dvaja,“ povedal Kovár.
Na tému legendárna Emília V či populárna Milka sa v knihe vyslovujú „tí druhí“, herečkini priatelia a spolupracovníci, divadelní režiséri či javiskoví partneri, ale aj herečke ľudsky blízki členovia technického personálu Slovenského národného divadla. Jedným z nich je aj dlhoročný herecký kolega Emil Horváth, ktorý o Emílii Vášáryovej s uznaním povedal: „Tak ako podstatné mená skloňujeme v slovenčine podľa vzorov žena, ulica atď., profesia herečka by sa dala skloňovať podľa vzoru Emília Vášáryová.“
Prínos Emílie Vášáryovej do nášho divadelného umenia odkrývajú teatrologičky Soňa Šimková, Zuzana Bakošová-Hlavenková, Jana Bžochová-Wild a iní. Hlavné slovo má však protagonistka a jej portrétistka. Ich rozhovory bez konca vo voľnom asociatívnom slede približujú herečku v dôverných chvíľach i ťažiskových okamihoch, keď cez krehké pletivo zážitkov a spomienok presvitá tajomstvo jej charizmatizmu a azda aj podstata fenoménu Emília Vášáryová.
„Tá kniha išla do tlače bez toho, aby som ju autorizovala, Maya mi to prichystala ako darček k sedemdesiatym narodeninám. Je už jedna kniha, ktorú napísala teatrologička Marie Reslová o mne, tá vyšla pred 15 rokmi, je to skvelá kniha (vyšla pod názvom Emília Vášáryová: Stále na ceste), chýba tam posledných 15 rokov mojej profesijnej kariéry, tak, ak by sme sa možno rozhodli, tých 15 rokov dopíšeme s ohľadom na všetko, čo som robila, nie o mojom živote. To už inicioval aj Divadelný ústav, ale teraz nato ešte nemám čas a nechce sa mi ešte bilancovať,“ uviedla s úsmevom jubilantka.
Prvý impulz k napísaniu tejto knihy bol v roku 1996 pri príprave činohernej inscenácie Keď tancovala. „Spoločne s Milkou Vášáryovou sme robili hru Shermana Keď tancovala. Ja som ju preložila a ona hrala hlavnú úlohu Isadory Duncanovej. Žila som vtedy v Paríži, veľmi sa mi páčilo, do akého detailu chcela poznať celé pozadie, prečítala si všetku literatúru okolo, tanečné kroky, hudbu, ja som sa zúčastnila na každej skúške až do premiéry,“ povedala autorka, ktorá od roku 1969 žije v zahraničí a po roku 1989 strieda zahraničie a Slovensko.
Foto: TASR
„SND je chlieb môj každodenný,“ hovorí herečka storočia Emília Vášáryová, ktorú do národného divadla prijímal v roku 1964 vtedajší šéf Ladislav Chudík. Len málo herečiek už s prvými úlohami vstúpi do povedomia divákov tak ako ona.
Diváci si možno spomenú na dievčinu v červenom trikote vo filme Až příjde kocour po boku Jana Wericha z roku 1963. Herectvo je sebadisciplína, ktorá je pani Milke vlastná. Vyše sto postáv len na scéne SND a vďačný potlesk divákov sú pre ňu najlepšou odmenou.
