Vyrobil 15 000 drumblí, aj keď ho to nikto neučil

Peter Sobota z Modry už dlhé roky vyrába tento ľudový hudobný nástroj.

Priložiť drumbľu k perám, oprieť jej rám o zuby a brnkať ukazovákom na jazýček. Zahrať na tento malý nástroj z kovu zvládne každý.

Peter Sobota z Modry patrí k najvyhľadávanejším výrobcom tohto ľudového nástroja na západnom Slovensku. Svoju úplne prvú drumbľu dostal od rodičov ako štrnásťročný. Keď sa mu po rokoch neštastne zlomila, vyrobil si podľa nej novú. Mal vtedy 25 rokov.

Začínal ako samouk, dodnes už vyrobil viac ako 15 000 drumblí. Nebojí sa však ani experimentovať.

V jeho dielničke vzniklo 42 originálnych tvarov tohto hudobného nástroja, ktorý ručne ohýba, brúsi a skladá. Drumbľu tvoria dve časti – železný rám a doňho zakutý jazýček.

Peter Sobota rád experimentuje. Vyrobil aj prvú drumbľu na svete s drevenou rúčkou vylievanou cínom.

Popri výrobe drumblí sa pán Sobota venuje aj tvorbe betlehemov, vyrába trojstrunové husle, jednostrunové detské husličky z lyžíc, píšťalky a iné hudobné nástroje pre deti aj dospelých.

A takto v jeho dielni vzniká nová drumbľa:

IMG_8097

Pripraví sa 5-7cm dlhý jazýček.

Jedným úderom kladivom sa zafixuje jazýček v ráme drumbľe.

Po vsadení jazýčka sa odcvakne prebytočný materiál a zabrúsi sa do hladka..

Po zahnutí konca jazýčka je drumbľa pripravená.

IMG_8121

Chcete si vyskúšať hru na drumbľu? V tomto videu si s vami sám majster prejde všetky kroky a naučí vás, ako trafiť ten správny tón.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako sa v rukách modranského majstra mení hlina na krásny riad

Nápadu mladej dizajnérky sa chytil skúsený hrnčiar a takto vyzerá výsledok.

Na začiatku bola obyčajná nespokojnosť s ponukou riadu v obchodoch a túžba po kvalitnom a originálnom prestieraní.

Dizajnérka Denisa Šifrová hovorí o nápade navrhnúť si vlastný raňajkový riad:

[personbox name=“Denisa Šifrová“ image=“https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/Screen-Shot-2015-11-24-at-10.44.09.png“]vyštudovala priemyselný dizajn na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.[/personbox]

“Hneval ma riad, ktorý sme mali doma – škaredé, neforemné misky, poháre a taniere. V obchode napríklad nemajú ako časť raňajkových setov podľa mňa jeho veľmi dôležitú súčasť – maselník. A bežne dostupné kanvice na čaj sa zase veľmi ťažko umývajú.”

Z tejto nespokojnosti nakoniec vzišla diplomová práca, ktorá sa zaoberala tradičnou slovenskou keramikou. Denisa sa rozhodla navrhnúť a vyrobiť vlastný keramický set za pomoci majstra keramiky Mariána Lišku.

Toto dizajnérske dobrodružstvo ju zaviedlo do Modry, centra tradičnej keramiky na Slovensku, ktorej korene siahajú až do 14.storočia. Prvý keramikársky cech sa v meste otvoril v roku 1636 a dodnes tam funguje niekoľko keramických dielní.

Pozrite sa, ako sa z dizajnérskeho návrhu rodí pekný a funkčný doplnok do domácnosti. Tento konkrétny dostal názov Raňajky šampiónov.

1. Vytáčanie hliny na kruhu

Všetko sa začína s hlinou. Pred vytáčaním sa musí najprv dobre vypracovať, nesmie mať hrudky ani vzduchové bubliny.

Ak je príliš mäkká, pri vytáčaní na kruhu steny nádoby strácajú pevnosť a môžu sa zboriť. Ak je zas tvrdá, musí hrnčiar rukami vyvíjať väčší tlak a hlina sa môže pokrútiť alebo popukať.

Do stredu hrnčiarskeho taniera sa položí hruda hliny a kruh sa roztočí.

Vytáčanie hliny na kruhu

2. Tvarovanie nádoby

Hrnčiar hrudu hliny rukami opatrne rozširuje do hrubostennej misky a tlačí na ňu prstami, aby nastavil správnu hrúbku dna.

Hlinu vyťahuje do tzv. kachlice, čo je základný tvar na ďalšie spracovanie. Kachlicu následne stláča a rozťahuje (ak pracuje na tanieroch a nízkych nádobách) alebo vyťahuje (pri vázach a vysokých nádobách). Nádoba sa tvaruje rukou, alebo čepeľou.

Tvarovanie

3. Pečiatkovanie hliny a nalepenie placačky

Na raňajkovom sete Raňajky šampiónov je použitá technika pečiatkovania – čo je jeden zo spôsobov, ako si majstri značkovali svoju keramiku.

Najprv dizajnérka vyryla ilustrácie športovcov do sadry tupou ihlou. Zo sadrovej formy sa pretlačili do moduritovej pečiatky. A následne sa otlačili do finálnej hlinenej pečiatky – placačky, ktorá sa nalepila na výrobok.

Skúšky medajlí modurit

Skúšky medajlí

4. Sušenie

Pri sušení keramiky sa nesmie ponáhľať. Samotný proces trvá niekoľko dní, niekedy aj týždňov, všetko závisí od kvality hliny a hrúbky produktov.

Výrobok by mal vždy schnúť rovnomerne, preto sa jeho tenšie časti zvyknú prekryť vlhkou handrou. Počas sušenia totiž nechcete zažiť nepríjemné prekvapenia ako napríklad rôzne deformácie pôvodného tvaru alebo vydutia.

5. Prvý výpal 

Pred zdobením farebnými glazúrami musí výrobok prejsť tzv. “prežahom” – prvým výpalom. Hlina sa počas neho zbaví vody. V tejto fáze hlina procesu ešte stále saje vodu, ale je čiastočne “spečená”, čo ju robí pevnejšou.

Ľahšie sa s ňou ďalej manipuluje. Glazované výrobky väčšinou prechádzajú dvoma výpalmi – prvý výpal, nanesenie glazúry a druhý, ostrý výpal.

6. Chladenie v peci

Po výpale keramika pomaly chladne v peci. Klesanie teploty musí byť postupné, inak by mohla popraskať.

7. Glazovanie namáčaním

Glazúra je zmes vo vode nerozpustných látok (živice, kremeňa alebo kaolínu), ktoré sa nanášajú na výrobok ako podklad pre finálnu výzdobu.

Glazuje sa pomocou rôznych techník – polievaním, namáčaním, striekaním alebo natieraním štetcom. Vďaka glazúre keramika získa nielen farbu, ale aj hladkosť a lesk, a zároveň tento náter spevňuje jej steny.

Glazovanie

glazurovanie

keramika pred po druhom vypale

8. Glazovanie pečiatky striekaním

Z pečiatky sa utrie biela glazúra a nastrieka sa cez kruhovú šablónu tyrkysovou farbou.

glazovanie medajly keramika

Marian Liska Modranska keramika

Prekvapivo, nevypálená tyrkysová glazúra má hnedú farbu.

9. Druhý výpal

Po naglazovaní a domaľovaní ornamentov do surovej glazúry sa nechá vrstva zaschnúť a výrobky sa naukladajú do pece. Keramika sa vypaľuje niekoľko hodín pri teplote okolo 1000° C. Po vypálení opäť pomaly chladne.

V tomto prípade výpal trval takmer 8 hodín a chladnutie jeden celý deň.

10. Sada riadu s názvom Raňajky šampiónov

Pozrite si výsledok spolupráce Denisy Šifrovej s keramickým majstrom Mariánom Liškom. Podľa návrhu dizajnérky vznikla unikátna sada riadu, v ktorej spája tradičné hrnčiarske remeslo s moderným dizajnom.

riad
keramika
riad
riad
riad

 

Majster Marián Liška má za sebou vyše 30 rokov hrnčiarskej tvorby. Najprv pracoval v modranskej majolike, v roku 1991 sa osamostatnil a v Modre si založil vlastnú dielňu – Keramika Liška. V súčasnosti pôsobí v rodinnej firme modranska, ktorá v spolupráci s modranskými remeselníkmi a dizajnérmi z celého Slovenska oživuje tradičné tvary a vzory.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac