Nuž, kráľ popartu s rusínskymi koreňmi je v kurze. Odborníci dokonca tipujú, že Andy Warhol čoskoro cenovo predbehne aj Picassa. Už teraz je podľa časopisu Forbes štvrtým najlepšie zarábajúcim umelcom po smrti. Traja pred ním sú však hudobníci – Kurt Cobain z Nirvany, John Lennon z Beatles a Elvis Presley.
Warholove diela však môžu vidieť aj obyčajní smrteľníci nenavštevujúci aukcie moderného umenia. V polovici mája sa vo viedenskej Albertine skončila výstava Cars – Autá z umeleckej zbierky stuttgartského koncernu Daimler. Warhol ju vytvoril na objednávku v rokoch 1986 a 1987 pri príležitosti stého výročia vzniku automobilu.
Aj na Slovensku nedávno otvorili unikátnu výstavu Warholových diel. V Zoya múzeu pri Modre vystavujú 120 originálnych Warholových prác – serigrafie, vzácne kresby i oleje. Návštevníci uvidia nielen slávnu Marilyn či plechovky Campbellovej polievky, ale aj portréty Lenina a Indiánov. Kto bol vlastne ich tvorca?
Keby zomrel skôr
Introvert, plachý homosexuál v striebornej parochni, ktorý výrazne zmenil umenie druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho plachosť sa však nevylučovala s márnomyseľnosťou. A Andy rád miešal to, čo sa iným zdalo nezlučiteľné. So sebe vlastnou dávkou ostrovtipu i plačlivosti vo svojej knihe Popism. The Warhol Sixties v roku 1980 napísal: „Keby som zomrel pred desiatimi rokmi, bol by som dnes kultovou postavou. Keď sa v New Yorku v roku 1960 objavil pop-art, umeleckú scénu tak nadchol, že aj prísne európske typy museli uznať, že sme súčasťou svetovej kultúry.“
To, čo dnes znie možno prekvapujúco, však znelo celkom inak začiatkom 80. rokov. Vtedy bola sláva umelca na historickom minime, pretože predošlých desať rokov Warhol strávil portrétovaním na objednávku, večierkami a robením rozhovorov so známymi ľuďmi. Vo Warholovom časopise Interview ich Andy a jeho spolupracovníci radi nemilosrdne kompromitovali – často opitých či nadrogovaných.
Nad tým, čo by bolo, keby Andy zomrel skôr, sa okrem umelca samotného zamyslel aj nemecký novinár a spisovateľ Adriano Sack. „Keby zomrel v roku 1970 alebo ešte tretieho júna 1968, keď naňho feministka Valeria Solanasová vystrelila v jeho Factory a takmer ho zabila, stal by sa nedotknuteľnou kultovou postavou, čosi medzi Jacksonom Pollockom, Janis Joplinovou či Jackom Kerouacom: plný lesku, kontroverzný, páchnuci škandálmi. Hlavne by odišiel po tom, čo zabetónoval kultúrnu nadvládu Ameriky, ale skôr, ako by stihol vyhasnúť,“ tvrdí Sack.
Andy však tento moment zmeškal. Zomrel až 22. februára 1987 po operácii žlčníka v newyorskej nemocnici. Pár dní predtým sa ešte prechádzal po móle nočného klubu The Tunnel ako model v šou bezvýznamného japonského dizajnéra spolu s hudobníkom Milesom Davisom. Vraj sa sťažoval: „Milesovi dali outfit za 5 000 dolárov so zlatými notami a všetkým, a pre mňa neurobili nič, boli takí zlomyseľní. Mohli mi dať aspoň zlatú paletu.“ V tých dňoch trpel hroznými bolesťami, ale márnomyseľnosť zomiera posledná.
Ráčite Liz Taylorovú alebo elektrické kreslo?
Už aj podľa Warholom sfalšovaného dátumu narodenia by sa blížila jeho osemdesiatka. Andy si totiž dva roky ubral a za svoj dátum narodenia nevyhlasoval skutočný rok 1928, ale až 1930.
Podľa Sacka, ktorý vyštudoval architektúru a usadil sa v New Yorku podobne ako Warhol, dnes nikto nie je aktuálnejší a podnetnejší ako Andy Warhol. Veď dnešná spoločnosť je rovnako posadnutá celebritami ako homosexuál Andy, ktorý vyrastal s filmovými divami 40. a 50. rokov.
Warholovo odhodlanie stať sa tiež hviezdou po ňom zdedili mnohí, len u každého je iný pomer plachosti a lascívnosti. Z Andyho prác dodnes cítiť zmes nadšenia i zdesenia z povrchnosti médií a masových produktov.
Plechovky s Campbellovou polievkou a Liz Taylor ukazoval rovnako nepohnute ako elektrické kreslá a obete dopravných nehôd, rovnakou technikou portrétoval Mao Ce-tunga aj pornohercov. Bolo to škandalózne, pretože frivolnosť staval na roveň serióznosti.
Dvadsať rokov býval s mamou
Warhol sa pohyboval vo veľkom svete, no pochádzal z jednoduchých pomerov. Jeho rodičia boli z malej rusínskej dediny Miková na východnom Slovensku. Po svadbe jeho otec Andrej odišiel do USA a päťkrát sa pokúšal poslať svojej žene Júlii peniaze potrebné na cestu.
Po deviatich rokoch, jednej svetovej vojne a niekoľkých rodinných tragédiách sa silne veriaca katolíčka vybrala sama do Pittsburghu. Varholovci mali tri deti, najmladší bol chorľavý Andy. V ôsmich rokoch ho porucha pigmentu a choroba látkovej výmeny pripútala takmer na rok k posteli. Mal tak čas čítať komiksy, kresliť, vystrihovať si postavičky a byť s matkou.
Po smrti svojho muža v roku 1951 sa Júlia, vtedy už s poameričteným menom Warhola, nasťahovala k Andymu. Ten práve v New Yorku pracoval ako reklamný grafik. Bývala s ním dvadsať rokov, chovala mačky a nevedela poriadne po anglicky. „Júlia Warhola je pre svet hádankou,“ píše Sack. Pripomína, že Andy sa v začiatkoch svojej kariéry obklopil divokými známymi, čo sa ťažko mohlo zhodovať s katolíckymi hodnotami jeho matky. Doma však varila mama.
Warhol nechal mamu (aj s pravopisnými chybami) písať nápisy pre knihy, ktoré ilustroval. Mamino písmo bolo hranaté, staromódne a veľmi pekné. Mama na jeho kuchársku knihu napísala Wild Raspberries (Divé maliny). Kniha bola prispôsobená Andyho skromným kuchárskym záujmom, ale ilustrácie boli prvotriedne a titul knihy narážal na film Ingmara Bergmana Wild strawberries (Divé jahody). Klasický Warhol: nehanebne pokukuje po vysokej kultúre a zároveň sa z nej smeje.
Madonna sa bála, že jej ukradne nápady
Andyho priatelia o ňom vždy hovorili v dobrom, aj keď niekedy využil ich nápad. V 60. rokoch o svojej favoritke Edie Sedgewickovej nahlas premýšľal: „Zaujímalo by ma, či Edie spácha samovraždu,“ Drogové excesy jeho krásnej múzy z dobrej rodiny sa totiž stále zhoršovali. „Dúfam, že mi to včas povie, aby som ju pri tom mohol filmovať,“ povedal Andy.
„Aj Andy sa vedel zamilovať a byť dobrým priateľom, ale spolupracovníkov si vyberal podľa toho, nakoľko boli pre neho sexuálne a umelecky podnetní. Neskôr podľa toho, či mu vedeli sprostredkovať nových záujemcov o portréty,“ tvrdí Adriano Sack.
Keď Andy stretol Madonnu na začiatku jej kariéry, chcel s ňou hovoriť o filmových projektoch. Speváčka sa však bála, že by jej Warhol ukradol nápady. Dobre Andyho odhadla, hoci nápad na dokument s Madonnou v posteli akoby sama ukradla Warholovi.
„Chcem, aby na mojom náhrobnom kameni nebol žiadny nápis ani dátum,“ povedal kedysi Andy, no potom si to rozmyslel. Na náhrobku malo byť slovo „vynález“. O svoju posmrtnú slávu sa však nemusel báť. Po smrti maniackeho zberateľa secesných aj moderných umeleckých diel, nábytku, porcelánu, ale aj gýčovitých figúrok Micky Mousa, či automatov na žuvačky vyniesla dražba jeho pozostalosti 900 miliónov dolárov.
Andy Warhol
=====
- Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu ako Andrew Warhola
- Bol tretím synom emigrantov z rusínskej dedinky Miková na východnom Slovensku
- 1936 – ako osemročný ochorel na vzácnu nervovú chorobu
- 1937 – ako deväťročný dostal prvý fotoaparát, sám si vyvolával filmy v tmavej komore
- 1942 – zomrel jeho otec, Andy nebol na pohrebe, lebo mama sa bála, aby sa mu nevrátila choroba
- 1945 – 1949 – študoval maľbu a dizajn na Carnegie Institute of Technology
- 1949 – presťahoval sa do New Yorku
- 50. roky – pracoval ako reklamný grafik pre Glamour a iné módne magazíny, navrhoval obaly albumov pre Columbia records a obálky kníh, ako aj inzeráty na topánky firmy I. Miller
- 1952 – Warholova prvá výstava grafík v New Yorku v Hugo Gallery, koncom 50. rokov už je jedným z najlepšie platených reklamných grafikov v New Yorku
- 1961 – maľuje svoje prvé popové obrazy, začal sa sústreďovať na komiksové a novinové motívy
- 1962 – prvé sériové práce – Campbellove polievky, fľaše kokakoly, Marilyn Monroe, Elvis Presley
- 1962 – Warholova prvá sólová popová výstava
- 1963 – maľuje samovraždy, elektrické kreslá, Monu Lízu, svoje prvé autoportréty, kúpi si svoju prvú filmovú kameru a nakrúti film Sleep
- 1964 – zakladá Factory, maľuje Jackie Onassisovú, kvety
- 1966 – produkuje LP skupiny Velvet Underground
- 3. jún 1968 – radikálka Valerie Solanasová spácha atentát na Andyho Warhola, ale prežije
- 70. roky – z umenia robí komerciu – portrétuje ako na bežiacom páse každého, kto zaplatí slušný honorár, maľuje autá pre firmy ako BMW či Mercedes
- 22. februára 1987 – zomiera za nevyjasnených okolností na komplikácie po operácii žlčníka v New Yorku
