Bratislava 11. novembra (TASR) - Prvým epickým dielom s témou života a diela Ľudovíta Štúra je román Ľuda Zúbka (1907 Malacky - 1969 Bratislava) Jar Adely Ostrolúckej. Román vyšiel po prvý raz v roku 1957 vo vydavateľstve Mladé letá a tešil sa oprávnenej čitateľskej obľube.

Ľudo Zúbek sa na jeho napísanie dôkladne pripravil. Už v roku 1934 všetky rozhlasové stanice odvysielali jeho rozhlasovú hru Ľudovít Štúr. Špecifickými rozhlasovými prostriedkami, ktoré boli vtedy na začiatku svojho technologického vývinu, zobrazil v nej život a dielo Ľudovíta Štúra od roku 1835 až po jeho tragickú smrť. Táto téma ho lákala i naďalej, preto trpezlivo zbieral materiál, aby jej dal epickú literárnu podobu, najlepšie románovú. Po vyše dvoch desaťročiach napísal román Jar Adely Ostrolúckej. Hoci väčšina vydaní tohto románu vyšla vo vydavateľstve pre deti a mládež, nie je to román ani pre deti, ani pre dospievajúce dievčatá, hoci prečítať si ho môžu. Je to plnohodnotné dielo kráľovského žánru epiky, ktorým je román.

Ľudo Zúbek si zo života Ľudovíta Štúra vybral tému a motív jeho vzťahu k šľachtickej slečne Adele Ostrolúckej. Aby bol čo najpresvedčivejší, rozhodol sa pre takúto kompozíciu: príbeh vzťahu Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra nechal vyrozprávať Adelinej viacročnej spoločníčke a celoživotnej priateľke Eve Jonášovej, inteligentnej dcére vidieckeho učiteľa v Žitňanoch. Mala vtedy 19 rokov a náhoda chcela, že ju Ostrolúckovci z vďačnosti pozvali robiť spoločníčku ich dcére Adele do kaštieľa v Zemianskom Podhradí. Tak sa stala priamym svedkom vzťahu Adely a Ľudovíta od ich prvého stretnutia až po Adelinu smrť.

Dej románu sa odohráva v druhej polovici štyridsiatych rokov 19. storočia v Zemianskom Podhradí, v Ostrej Lúke a v Bratislave, v záverečnej epizódnej kapitole aj vo Viedni. Bol to čas vrcholného vzopätia Ľudovíta Štúra. Už je vydavateľom a šéfredaktorom Slovenských národných novín, pripravuje sa na poslaneckú dráhu a nemilosrdný vír dejín ho postupne vťahuje do revolučných bojov a na čelo prvého ozbrojeného vystúpenia slovenského národa, na čelo Slovenského povstania 1848-1849. Pre Slovákov, najmä pre vlastenecky zmýšľajúcich Slovákov, je vtedy už pojem. Je uznávaný a obdivovaný a veru aj idealizovaný a adorovaný. S takouto povesťou a s takýmto chýrom prichádza aj do kaštieľa Ostrolúckovcov v Zemianskom Podhradí. Všetci ho tak vnímajú, len Adela nie, veď po slovensky ešte ani nerozumie. Až postupne prichádza na to, že Štúrova mužská krása nevyrastá len z jeho pestovanej brady a prenikavých očí, ale najmä z jeho duchovna. Keď to pochopí, už je neskoro. Nie je schopná uhasiť plameň citu, ktorý sa v nej rozhorel.

„Eva Jonášová, rozprávačka príbehu a zároveň i komentátorka vzťahu dvoch výnimočných osobností z rozhrania nášho starého a nového veku, je neraz tlmočníčkou autorových názorov. V zhode s jeho presvedčením chápe krásu ako súhrn telesnej a duševnej harmónie. A každý ušľachtilý človek smeruje práve k takejto 'združenej' forme krásy. Adelka a Ľudovít ju nachádzajú v zrkadlení seba samých, svojej vonkajšej i vnútornej podoby“, napísal literárny vedec a editor Vybraných spisov Ľuda Zúbka Milan Jurčo. Vystihol tak hlavný ideový odkaz spisovateľa, ktorý mu svojím životom predoslal Ľudovít Štúr. Spisovateľ Ľudo Zúbek nosil v hlave štúrovskú tému po celý život. Mal v pláne napísať aj životopisný román o Ľudovítovi Štúrovi. Možno troška aj preto, že nosil rovnaké krstné meno ako jeho obdivovaný hrdina. Tento plán však už nestihol uskutočniť.