Ako ste sa dostali k vinárstvu?


Prvé kontakty boli u môjho starého otca v Močenku. Aj môj otec mal rád víno (napriek tomu, že pochádzal z Kysúc) Musím sa priznať, že ako 14-15 ročnému mi veľmi nechutilo.


Vašu kariéru ste začínali v Rakúsku. Máte pocit, že sa od Rakúšanov máme v oblasti vinohradníctva ešte čomu učiť alebo sme sa vybrali vlastnou cestou?


V Rakúsku som robil v gastronómii, ale v posledných rokoch mám cez mojich kamarátov vinohradníkov a vinárov kontakt. Tradícia pestovania hrozna a výroby vína v Rakúsku nebola násilne prerušená. Aféra v roku 1984 výrazne pomohla očistiť vinárstvo a odvtedy patria medzi špičku v strednej Európe. Naše vinohradníctvo potrebuje hlavne podobné vlastnícke vzťahy, ako v Rakúsku. Odborníkov na vysokej úrovni sme mali a aj máme dostatok, pôdne a klimatické podmienky sú podobné, takže v budúcnosti (a to dosť blízkej) sa určite vyrovnáme. Dobrých značiek vína sa na Slovensku v posledných rokoch objavilo viacero.


Čím je to, že sa držíte na špici?


Tak, ako v každej profesii, aj vo vinárstve sa objavujú nové trendy a neustále sa vylepšuje technológia. S tým je treba držať krok. Nemenej dôležitá je pokora, to znamená: seba nepreceňovať a iných nepodceňovať. Aj u tzv. malých vinárov sa mnohokrát dá niečím inšpirovať.





Portito Matyšák je medzi fajnšmekrami obľubujúcimi dezertné vína už klasika. Ktoré vína z Vašej produkcie sú Vašimi favoritmi?


Vo výrobe vína sa dá neustále niečo objavovať, alebo vyskúšať to, čo už iní robili. Kreatívnosť je veľmi dôležitá a v tejto činnosti sú stále veľké možnosti. Príkladom je spomínané Portito. Na začiatku to verejnosť prijala dosť rozpačito, dnes patrí tento výrobok medzi naše úspešné artikle.


Súhlasíte s názorom, že režim pred rokom 1989 režim značne poškodil našu vinohradnícku tradíciu?


Samozrejme. Kolektivizácia a „masová“ výroba vína spôsobili, že vinohradnícke a vinárske tradície sa po roku 1989 museli obnovovať. Táto pretrhnutá niť nás ešte bude dlho mrzieť, lebo aj potomkovia starých vinohradníckych rodov reštituované vinohrady neobrábajú. Majú iné povolanie a stratili k tomu vzťah. V malokarpatskej oblasti navyše prichádzame o vinohrady v dôsledku veľkej výstavby. Väčšina vlastníkov preto čaká, kým to bude môcť predať ako stavebnú parcelu. Kúpiť vinohrad za primeranú cenu v oblasti od Bratislavy po Modru je prakticky nemožné. (Spravil som tri vážne pokusy, takže viem)!


V roku 2009 zasiahla svet hospodárska kríza, uplynulý rok zase rekordne nízka úroda. Cítite tieto turbulencie aj Vy? Ako s tým bojujete?


Tu jednoznačne môže pomôcť určitá predvídavosť a patričné opatrenia včas. Bojujeme s tým hlavne zvyšovaním kvality a rozširovaním nášho obchodného teritória. Krízu sme pocítili najviac v gastronomickej časti nášho podniku, s tým ale tiež bojujeme.


Čo myslíte, ako sa bude svet vyvíjať ďalej? Prídu ďalšie krízy? Čo by malo ľudstvo robiť pre to, aby sme sa im vyhli?


Stále ide o peniaze. Ľudstvo by sa malo vysporiadať hlavne s tým, aby masívne kradnutie bolo trestané (predovšetkým v bývalom socialistickom tábore). Socializmus v podstate už neexistuje, ale napriek tomu výdavky na zbrojenie neklesajú, všetci vieme prečo. Bude zrejme treba oveľa účinnejšie a tvrdšie bojovať s terorizmom. Okrem toho odporúčam ľudom, aby občas použili aj starý dobrý sedliacky rozum. Dať si pozor hlavne na „virtuálne“ peniaze. Ako sa môže stať, aby sa „pyramídová hra“ jedného Američana dostala až do takého štádia?!


Ceny potravín rastú, odborníci predpovedajú ešte dramatickejší nárast. Ako sa to podľa Vás prejaví vo vinárskom priemysle?


Myslím, že sa to dotkne aj vinárskeho priemyslu, nie však dramaticky. Cenu nejakého výrobku musím mať takú, aby bolo predajné!


Dostať sa a presadiť v sieti obchodných reťazcov je pre mnohých slovenských výrobcov veľmi ťažké. Hypermarkety tlačia ceny čo najnižšie, lacnej konkurencie je neúrekom. Ako sa s tým vyrovnávate Vy?


Ťažko. Potrebuje to trpezlivosť a neustále hľadať cesty dohody. My už sme vcelku dobre etablovaní.


Čomu okrem vína sa venujete? Nájde sa vo Vašom nabitom programe aj miesto pre kultúru, cestovanie, šport či umenie?


Čas na kultúru (napr. dobrú knihu, divadlo), cestovanie a hlavne šport (aktívne aj pasívne) sa nájsť vždy musí. Inak človek veľmi skoro „vyhorí“. Ja mám zo všetkého tak primerane, som spokojný.


Kým alebo čím sa vo svojej práci inšpirujete?


Možnosťou byť kreatívny, tvoriť, byť úspešný, dávať prácu so slušnou plácou 110 zamestnancom a predstava, že budujete niečo, čo Vás prežije!!





04.02.2011 | -vk-, -mf- | osobnosti.sk