sk  |  en
Utorok | 27.09.2016, 10:37 | meniny: Cyprián; zajtra: Václav
  • | Deň železničiarov

    27. september je pre železničiarov výnimočný. V tento deň si pripomínajú svoj sviatok – Deň železničiarov. Tradícia osláv siaha do roku 1954, keď sa v Prahe konala prvá celoštátna konferencia železničiarov. Presný dátum sviatku železničiarov sa v priebehu nasledujúcich štyroch desaťročí menil, no oslavovalo sa v septembri. V roku 1993 padlo konečné rozhodnutie o konkrétnom dátume. Rozhodla septembrová tradícia a históriou ovplyvnený 27. septembrový deň, kedy sa v roku 1840 otvoril prvý úsek konskej železnice Bratislava – Svätý Jur. Táto konská železnica bola prvou verejnou železnicou nielen na území Slovenska, ale aj v bývalom Uhorsku.

  • | Svetový deň cestovného ruchu /turizmu, turistiky/

    Svetová organizácia cestovného ruchu – UNWTO, vyhlásený v 1979, pripomína sa od 1980; v ten deň 1970 prijali Štatút WTO

  • | Svetový deň srdca

    Svetový deň srdca podporujú organizácie WHO, Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF) a UNESCO a pripomína sa od roku 2000. Hlavnou myšlienkou je zvýšiť povedomie verejnosti a propagovať význam prevencie pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Medzi hlavné faktory patrí fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, nezdravý spôsob stravovania, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu.

doplňte alebo opravte informácie

Alexander Rudnay ( 70 r.)

cirkevný hodnostár, spisovateľ

Kategória: cirkev, spisovatelia

* 04.10.1760 Svätý Kríž nad Váhom (Považany)

† 13.09.1831 Esztergom, Maďarsko

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie váhy

čínske znamenie drak

jubileum od úmrtia 185 r.

jubileum od narodenia 255 r.

Vzdelanie

Základy školského vzdelania získal v rodisku. V rokoch 1772-76 absolvoval nižšie gymnaziálne triedy na piaristickom gymnáziu v Nitre. Teológiu a filozofiu študoval v seminároch v Bratislave, Trnave a v Budíne, kde r. 1784 získal titul doktor teológie.

Životopis

Za rímsko-katolíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1783 v Trnave. Pôsobil v Laskári, Častej, Hronskom Beňadiku, Trnave, Krušovciach. V roku 1805 bol menovaný kanonikom ostrihomského metropolitného chrámu a zastával tiež funkciu rektora trnavského Seminára sv. Štefana. Panovníckym dekrétom bol v roku 1809 menovaný dvorným radcom a referentom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni.
Trnavu opustil až r. 1815, keď ho pápež Pius VII. Menoval sedmohradským biskupom v Alba Iulii.

Pri návšteve Ríma roku 1819 ho cisár František I. navrhol za ostrihomského arcibiskupa, čo Vatikán akceptoval a ešte v tom istom roku vystavil o tom pápežskú bulu. V rokoch 1819-20 bol Rudnay ostrihomským arcibiskupom v Trnave, roku 1820 preniesol svoje sídlo do Ostrihomu. Roku 1828 získal hodnosť kardinála. V Ostrihome zomrel a je tam aj pochovaný.

Patril medzi významné európske osobnosti známe v cirkevných i politických kruhoch, ako reprezentant habsburskej monarchie bol účastníkom Viedenského kongresu. Roku 1822 zvolal a viedol celouhorskú cirkevnú synodu v Bratislave, kde roku 1830 korunoval za uhorského kráľa Ferdinanda V., neskoršieho rakúskeho cisára. V Ostrihome začal s budovaním monumentálnej arcibiskupskej katedrály.

Alexander Rudnay venoval mimoriadnu pozornosť katolíckemu školstvu. Za svoje zásluhy sa stal správcom celého katolíckeho školstva v Sedmohradsku. Stal sa zakladateľom moderných foriem charity – nazývali ho aj „veľký almužník“.

Uvedomelo sa hlásil za Slováka, patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva, úzko spolupracoval s vrcholnými osobnosťami obrodenského pohybu (A. Bernolák, J. Palkovič, J. I. Bajza, J. Kollár a P. J. Šafárik).

Podporoval národnokultúrne snahy rakúskych Slovanov, najmä Chorvátov a Čechov, bol uznávanou autoritou súvekého slovanského sveta.

Zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského prekladu Biblie. Sám bol literárne činný, venoval sa tvorbe náboženskej a homiletickej literatúry.

Tvorba

1798 Památka navštíveňá Pána... Trnava
1822 Salvatoris Posonii die 16. oct. 1822. Bratislava
1833 Kázne príhodné... Trnava

Zaujímavosti
Život a dielo A. Rudnaya inšpirovalo predovšetkým literárnych tvorcov, ktorí na jeho počesť napísali 42 oslavných básní (medzi inými B. Tablic, J. Kollár, J. Hollý) a zachovalo sa 32 panegyrických rečí. Známy je aj Rudnayov portrét z roku 1829 od F. Liedera.

V roku 2002 bola vydaná príležitostná poštová známka s portrétom kardinála Alexandra Rudnaya. Na známke s hodnotou 17 Sk je portrét kardinála, erb, motívy katedrály v Ostrihome a v Trnave a text "Medzinárodná výstava poštových známok Slovensko 2002". Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Kállay, rytiny vytvoril František Horniak.
„Slovák som a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
zdroj: Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, www.tisk.cirkev.cz, Spracovala M. Remiašová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost