sk  |  en
Utorok | 26.09.2017, 07:49 | meniny: Edita; zajtra: Cyprián
  • | Európsky deň jazykov

    Európsky deň jazykov bol vyhlásený v roku 2001 a je organizovaný Radou Európy a Európskou komisiou. Deň je oslavou jazykovej rôznorodosti členských krajín, ktoré tvoria súčasť bohatého kultúrneho dedičstva a tradícií. Cieľom je tiež podpora občanov k učeniu nových jazykov, vďaka ktorým si zvyšujú svoje šance na štúdium, prácu a lepší život v rámci EÚ.

doplňte alebo opravte informácie

Andrej Kmeť ( 66 r.)

archeológ, geológ, mineralóg, palentológ, historik, botanik, etnograf a folkloristik

Kategória: prírodné vedy

* 19.11.1841 Slovensko, Kláštor pod Znievom

† 16.08.1908 Slovensko, Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie škorpión

čínske znamenie byvol

jubileum od úmrtia 109 r.

jubileum od narodenia 175 r.

Vzdelanie

základné vzdelanie dostal v miestnej škole, potom v susednej Žarnovickej Hute a v Banskej Štiavnici, kam ho rodičia poslali do tretej "normálky". Šesť gymnaziálnych tried vyštudoval tiež v Banskej Štiavnici u piaristov, siedmu a ôsmu v Seminári trnavskom už ako "klerik".
1861 - 1865 štúdium teológie (tu sa pod vplyvom starších bohoslovcov - Vagač, Bezák - prebudil k národnému povedomiu), Ostrihom

Životopis

Výrazne sa zapísal do slovenského kultúrneho, politického a odborného diania druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Stelesňoval v sebe jednotu duchovného, vedeckého i osvetového činiteľa a nositeľa matičných ideí a úsilí.

Narodil sa v rodine dedinského kováča Štefana Kmeťa. Bol najmladší z ôsmich detí. Ako 5-6-ročný začal chodiť do miestnej školy. V siedmom roku ho rodičia dali do školy do Žarnovickej Huty, kde získal dobrý základ pre štúdium na banskoštiavnickom gymnáziu. Medzi spolužiakmi vynikal najväčšou a najkrajšou botanickou zbierkou.

Ako kňaz vždy bránil materinskú reč pred vytláčaním z kostolov i zo škôl a usiloval sa odstraňovať duchovnú aj hmotnú biedu ľudí - zakladal svojpomocné pokladnice a hospodárske, kultúrne i osvetové spolky, podporoval drobné slovenské podnikanie, využíval každú príležitosť zadovážiť chudobným možnosť zárobku. Je autorom viacerých publikovaných kázní, článkov na obranu Cirkvi i národa, príspevkov nabádajúcich ľud na zbožnosť a celého radu teologických prác.

Po celý život sa s veľkým entuziazmom oddával povolaniu obetavého kňaza a vášnivého výskumníka. Do dejín svetovej botaniky vstúpil objavením nových druhov rastlín, najmä ruží. V okolí Sitna opísal okolo 60 druhov ruží. Spolupracoval so zahraničnými vedcami a bol členom významných európskych vedeckých spoločností. Svojej obľúbenej botanike a zberateľskej činnosti sa mohol naplno venovať v Prenčove. Bol oddaným a verným ctiteľom vrchu Sitno nad Prenčovom. Chodieval sem vo všetkých ročných obdobiach, za každého počasia a ospevoval jeho krásy. Priznával, že ho "kvetna štiavnická zamotala do svojich rozkošných osídel ako milenka vyvolenca svojho srdca". Jeho zberateľská činnosť siahala aj do vzdialenejších častí Hontu. Ako botanik zmapoval podsitniansku flóru, z ktorej vytvoril mnohotisícstranový herbár. Najcennejším výsledkom jeho botanickej činnosti je unikátny herbár (uložený v SNM v Bratislave), pozoruhodný i zo stredoeurópskeho hľadiska. Je výsledkom úsilia vytvoriť čo najkomplexnejšiu zbierku ako základ pre ďalší rozvoj slovenskej botaniky. Obsahuje 72 tisíc položiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín (okolo 6 tisíc ruží) a 33 tisíc nižších rastlín (25 tisíc húb slizoviek). Sústredil zbierku semien obsahujúcu 1733 vzoriek patriacich k 516 rodom. V súvislosti s objavom kamenných nástrojov spomína Bohunice. Za tieto vzácne nálezy ďakuje pukanskému učiteľovi Samuelovi Kupčokovi a Samuelovi Hrúzovi, učiteľovi z Bohuníc. Nástroje sú v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine.

Veľmi čulú korešpondenciu viedol aj so Samuelom Kupčokom, pukanským učiteľom. V archíve Slovenského národného múzea v Martine sa nachádza vyše 60 listov a korešpondenčných lístkov, ktoré mu písal Kupčok. Pravdepodobne pod vplyvom Kmeťovho článku v Slovenských pohľadoch pod názvom Floristom slovenským, v ktorom informoval a vyzýval k systematickému výskumu kveteny Slovenska, sa začal venovať botanike, hoci už bol v staršom veku. Ich spolupráca sa neobmedzila len na botaniku. Kupčok zbieral pre neho miestne názvy vrchov, dolín a chotárov, predával Velebu Sitna a zborník Tovaryšstvo, získaval výšivky a starožitnosti. Kmeť zas každý rok na prosbu Kupčoka robil jeho synovi, študentovi medicíny v Prahe, ručiteľa a posielal odporúčanie na udelenie štipendia.
Spolupráca Samuela Kupčoka a jeho syna s Andrejom Kmeťom v oblasti botaniky trvala najmenej štrnásť rokov a poznamenala ich odborný rast. Práve pod jeho vplyvom sa zamerali na štúdium ruží, neskôr ostružín, vypracovali sa na popredných botanikov, a tak významnou mierou prispeli k poznaniu kveteny Slovenska, najmä však kveteny z okolia Banskej Štiavnice a Pukanca, o ktorom nebolo dovtedy v botanickej literatúre skoro žiadnych správ.

V Muzeálnej slovenskej spoločnosti s ním udržiaval čulý a veľmi priateľský vzťah Dr. Ján Schwarz, ktorý bol podľa zachovanej korešpondencie jeho dlhoročným právnym poradcom. Pukanskí členovia Muzeálnej slovenskej spoločnosti (v roku 1899 ich bolo osem) spolu s členkami Živeny pravidelne navštevovali Kmeťa v Prenčove. Ich spoločnou zásluhou sa v Pukanci a v okolitých dedinách rozvinula rozsiahla zberateľská činnosť. Vďaka tomu sa do muzeálnych zbierok v Martine dostalo a pre slovenskú kultúru zachránilo veľa pamiatok, najmä pukanskej keramiky.

Zaoberal sa aj geológiou a petrografiou. V oblasti geológie, mineralógie, paleontológie spolupracoval s prof. Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, so správcom jej mineralogických zbierok Ľ. Hrnčiarom, s maďarským geológom J. Szabóom. Našiel viacero nových druhov (Macrosporum Schcinnitzense Bäumler, Humaria Schemnitzensis Rehm, Hydnum Prenčovense Bresodala).

Ako historik a archeológ dokazoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku a ako jeden z prvých u nás robil systematické archeologické vykopávky s odbornými opismi nálezov a na Štiavnicku začal so systematickým archeologickým výskumom. Neskôr sa oblasť jeho výskumu sústredila na celú Hontiansku stolicu. Na strednom Slovensku s pomocou spolupracovníkov objavil slovanské urny, nástroje, zbrane, šperky a podobne. V Beši našiel a zachránil kostru mamuta.

Zaujímala ho tiež etnografia a folkloristika. Už ako študent vydal zbierku ľudových vianočných piesní, počas pastorácie zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí. Zanechal po sebe hodnotné literárne dielo, bohatú korešpondenciu, množstvo odborných článkov a samostatných knižných prác. Mnohostrannou činnosťou si ešte za života získal veľký obdiv. Človek žijúci na malej fare medzi knihami, herbármi a starými pamiatkami urobil pre svoju vlasť azda viac ako nejeden iný erudovaný vedec.

Vo vedeckej práci bol samoukom, uvedomoval si hranice medzi profesionálnou a amatérskou vedou, jeho organizačná práca smerovala hlavne k zbieraniu materiálov v jednotlivých odboroch. V najvýznamnejšej vlastivednej práci "Veleba Sitna" sa usiloval vedecky spracovať prírodu, históriu, ľud. kultúru tejto oblasti. Pri výskumoch v Honte získal cenný archeologický materiál z predhistorických období. V interpretácii materiálu sa pridŕžal tradičných názorov o autochtónnosti Slovanov na našom území už pred n.l., ktorú čiastočne korigoval až pod vplyvom českého bádateľa L. Niederleho.

Pôsobenie
1865 - 1868 po vysvätení za kňaza sa stal kaplánom v obci Senohrad
1869 - 1878 farár, Krnišov
1875 člen Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti
1878 farár, prevzal vytúženú farnosť Prenčov
1884 člen Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni
1895 - 1908 predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti
1895 člen International Correspondenz Assotiation
1897 člen a tajomník Spolku sv. Vojtecha a spoluzakladateľ katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom
1906 odišiel do Turčianskeho Svätého Martina, kde vypomáhal v pastorácii, no venoval sa aj svojej záľube - muzeologickej činnosti

Zásluhy
1863 Zakladajúci člen Matice Slovenskej. Bol jedným z tých, čo sa zaslúžili o pokračovanie múzejno-zberateľských aktivít aj v časoch po jej zatvorení (1875).

1872 Navrhol v Národných novinách, aby si vzdelanci v jednotlivých krajoch vymieňali zoznamy odborných kníh a tieto si navzájom vypožičiavali.

1877 Pokúšal sa založiť Prírodoskúmateľský (Prírodovedecký) spolok, v 80. rokoch tuto myšlienku znovu rozvíjal v Slovenských pohľadoch a navrhol vydávanie prírodovedného časopisu Živa. Tieto návrhy sa v nerozvitých slovenských pomeroch nerealizovali. Určitý úspech dosiahol až po vybudovaní Národného domu a založení Múzea a Bibliotéky v Martine, okolo ktorej sa usiloval sústrediť záujemcov o vedu.

1890 Daroval svoje rozsiahle mineralogické, botanické a národopisné zbierky novootvorenému domu ako základ jeho múzea.

1892 Vyzval v Národných novinách k založeniu Slovenského vedeckého spolku alebo Slovenskej akadémie vied s filiálkami vo všetkých slovenských mestách. Na porade národno-kultúrnych dejateľov v auguste 1892 v Martine bol jeho návrh prijatý a sám vypracoval návrh stanov, ktorý predstavuje historický medzník vo vývine slovenskej národnej vedy. Podľa nich mal mať názov Slovenský vedecký spolok a jeho cieľom malo byť rozvíjanie všetkých odborov vedy a umenia. Spolok mal vydávať vedecký časopis a podporovať rozvoj národnej vedy.

1893 Jeho zásluhou bola otvorená výstava ľudovoumeleckej výroby v Hontianskej stolici.

1895 Pričinil sa o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti a až do smrti bol jej predsedom.

1897 Zakladajúci člen Národopisnej spoločnosti Národopisného múzea československého v Prahe, člen Matice českej.
Patril medzi zakladateľov Národného múzea v Turčianskom sv. Martine.

1902 Vykopal a zachránil kostru mamuta v Beši, ktorú venoval SNM. Nález sa stal slávny už v čase svojho objavu, pretože išlo o pomerne zachovanú, hoci zďaleka nie úplnú kostru mamuta. Vyvolal rozruch aj v odborných kruhoch, pretože v tom čase nemalo ešte žiadne múzeum v strednej Európe kompletnú kostru tohto najznámejšieho vyhynutého živočícha poslednej ľadovej doby.

1910 Jeho zásluhou vznikla Lipa, účastinársky spolok v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici. Usiloval sa riešiť problémy výroby a predaja čipiek a výšiviek, navrhoval zriadenie osobitnej komisie.

Mal podiel na založení a vydávaní Sborníka MSS, Časopisu MSS, na raste knižnice a muzeálnych zbierok, no najmä na postavení muzeálnej budovy.

Jeho dary (entomologické, zoologické i historické nálezy a národopisné pamiatky) sú dodnes ozdobou expozícií SNM.

Staval sa proti darwinizmu a moderným filozofickým smerom, v politike bojoval proti sekularizácii cirkevných majetkov a zavedeniu civilných sobášov.

Tvorba

Brožúry
1871 Nový svet, alebo čo nového vo svete (napísané pre Bobulovu Ľudovú bibliotéku)
1871 Jako sa majú poklady kopať (napísané pre Bobulovu Ľudovú bibliotéku)
1875 spis Hospodár na Slovensku (napísané pre Maticu slovenskú)

Iné
1893 Veleba Sitna – najvýznamnejšia vlastivedná práca
Sitno a jeho široké okolie
Floristom slovenským (článok v Slovenských pohľadoch)
O výšivkách a čipkách v Honte
Niečo o baníctve z okolia Ptáčnika a Homôlky v Tekove
Starožitnosti v Honte

Preklad
1866 stať V. Löbeho, ktorá bola zaradená do diela Hlavné pravidlá o hospodárstve

Výstavy
1873 organizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni
1887 spoluorganizoval výstavu čipiek v Martine
1891 organizoval expozíciu výšiviek z Hontu na čes. jubilejnej výstave
1893 organizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave ženských prác v Paríži
1895 organizoval expozíciu výšiviek z Hontu Národopisnej výstave československej v Prahe
1895 výstava ľudovej umeleckej výroby v Honte
1904 organizoval expozíciu výšiviek z Hontu na slovanskej výstave v USA

Pocty
Podľa neho pomenovali okolo 40 rastlín, najmä ruží a húb (Rosa Kmetiana Borbás, Omebrophila Kmetii Rehm, Hydnum Kmetii Bresodala a i.).

Turčianske múzeum Andreja Kmeťa v Martine
je zamerané na dejiny Muzeálnej slovenskej spoločnosti a jej dejateľov s dôrazom na osobnosť A. Kmeťa, dejiny slovenského múzejníctva a dejiny kultúrneho centra Slovákov v Martine. Pôsobí v nadregionálnej oblasti a v regióne Turca, kde plní funkciu regionálneho vlastivedného múzea. Profilácia Múzea A. Kmeťa sa odráža aj v jeho zbierkovom fonde. Prevažujú zbierky prírodovedného charakteru od čias pôsobenia A. Kmeťa až po súčasnosť, rovnako zaujímavé a vzácne sú aj zbierky spoločenskovednej povahy. Medzi najcennejšie patria pamiatky na pôsobenie A. Kmeťa , ale napr. aj zbierky Révajovskej galérie a ďalšie. Múzeum A. Kmeťa sídli v prvej budove Slovenského národného múzea – národnej kultúrnej pamiatke, o výstavbu ktorej sa výrazným spôsobom pričinil zakladateľ slovenského múzejníctva Andrej Kmeť. V súčasnosti spravuje 256 289 kusov zbierkových predmetov, z toho 10 612 je z oblasti spoločenských vied a 245 677 z oblasti prírodných vied. Medzi najcennejšie patria napr. obrazy Révajovskej galérie, zbierka motýľov I. Zbíňovského a časť herbáru a zoologických exponátov zo zbierky A. Kmeťa. Prevažná časť prírodovedných zbierok pochádza zo sústavne prebiehajúcich prírodovedných výskumov.

Expozícia Kmetianum v Turčianskom múzeu Andreja Kmeťa
Myšlienka vybudovať expozíciu Kmetiana prešla v predstavách viacerých generácií slovenských múzejníkov rôznymi zmenami. Pri príležitosti 90. výročia od sprístupnenia prvých expozícií Slovenského národného múzea bola zriadená v jednej z výstavných miestností rekonštrukcia pôvodnej expozície s vitrínami a exponátmi starých prírodovedných zbierok, ako sú herbárové položky Andreja Kmeťa, dobový herbár J .Ľ. Holubyho, zbierka motýľov Ivana Zbíňovského, unikátne dvojhlavé a trojnohé teľa – jeden z najatraktívnejších exponátov „starého“ múzea, preparáty exotických živočíchov, fragmenty prvého nálezu pozostatkov mamuta z Beši a mnoho ďalších. Exponáty sú inštalované v napodobeninách dobových vitrín na spôsob verejnosti sprístupneného depozitu. Takto návštevníci historickej budovy prvého SNM majú možnosť prezrieť si najstaršie zbierky bývalého „starého“ múzea, ktoré sa vrátili do Martina zo SNM-Prírodovedného múzea v Bratislave, kde boli presunuté po špecializovaní organizačných zložiek zjednoteného celonárodného múzea začiatkom 60-tych rokov 20. storočia.

Pamätník Andreja Kmeťa
Pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia mu občania Banskej Štiavnice odhalili pomník, postavený z dobrovoľných finančných príspevkov. Autorom pomníka bol martinský architekt  Blažej Bulla.        

Pamätná tabuľa
Na dome v Beši, v objekte ktorého boli objavené pozostatky kostry mamuta, bola za účasti Matice Slovenskej v roku 1993 slávnostne odhalená pamätná tabuľa s textom: "Pri výstavbe tohto domu bola vykopaná kostra mamuta, ktorú v roku 1902 zachránil Andrej Kmeť pre Slovenské národné múzeum v Martine."

Symbol obce Beša
Významný nález kostry mamuta zohľadnila aj heraldická komisia pri tvorbe obecných symbolov obce Beša. Stala sa jedinou obcou na Slovensku, ktorá má v erbe mamutie kly.
„Nežil sebe, žil Bohu, národu a vede.“
zdroj: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Slovenské národné múzeum; Prírodovedné múzeum; www.katnoviny.sk; www.pukanec.sk; spracovala Viola Tóthová
posledná aktualizácia 19.11.2015

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost