sk  |  en
Pondelok | 26.06.2017, 17:45 | meniny: Adriána; zajtra: Ladislav, Ladislava
  • | Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu

    Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 26. jún ako Medzinárodný deň proti nezákonnému užívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu, na pripomenutie cieľa, ktorý členské štáty prijali v tento deň v roku 1987- vytvoriť medzinárodné spoločenstvo bez drogových závislostí. UNODC (Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov) volí každý rok ústrednú tému- posolstvo Medzinárodného dňa a iniciuje každoročnú kampaň na zvyšovanie povedomia o svetovom probléme drog.

  • | Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania

    V roku 1997 bol 26.jún vyhlásený Organizáciou spojených národov za Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania (International Day in Support of Victims of Torture). Úlohou tohto sviatku je ukázať solidaritu všetkým, ktorých myseľ,telo alebo duch bol obeťou mučenia.

doplňte alebo opravte informácie

Ján Hollý ( 64 r.)

básnik, národný buditeľ, prekladateľ, jediný významný poet píšuci bernolákovčinou

Kategória: spisovatelia

* 24.03.1785 Borský Mikuláš

† 14.04.1849 Dobrá Voda

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie baran

čínske znamenie had

jubileum od úmrtia 168 r.

jubileum od narodenia 232 r.

Vzdelanie

1797 - 1799 gymnázium, Skalica
1799 - 1802 gymnázium, Bratislava
1802 - 1804 filozofia, Trnava
1804 - 1808 teológia, Trnava

Životopis

Pochádza z rodiny roľníka. Literárnej tvorbe s začal venovať počas štúdií v Trnave. Na jeho vývin mal najväčší vplyv prof. J. Palkovič, ktorý sa stal jeho mecénom a vydavateľom jeho kníh.

Bol velmi nadaným žiakom. Počas študentských rokov začal prekladať grécke a latinské hrdinské básne Horácia, Homéra a Ovídia a zaoberal sa aj všeobecnými otázkami poézie (v rukopisnej básnickej polemike s J. Fándlym z r. 1805). Pod vplyvom Juraja Papánka a Juraja Fándlyho pokladal slovenský národ za jadro Svätoplukovej ríše a Slovákov za priamych dedičov Veľkej Moravy.

Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, najstaršiu medzi Slovanmi. Predstavil aj pôsobenie a kultúrnu i duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, spracoval aj ich životopisy. Do centra svojej tvorivosti postavil cyrilometodskú ideu ako pevný kresťanský základ.

Jeho básnický génius sa prejavil v tom, že v čase nízkeho národného sebavedomia a malej viery stvoril mohutný epický sloh aj verš a z minulosti Slovákov predstavil najmä ich hrdinskosť. Zaujímavo a čarovne zobrazil život jednoduchých ľudí, najmä pastierov.

Pre pôvodnú básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu. Ako obrodenecký autor chcel spevom o slávnej minulosti svojho národa posilniť proces formovania sa nového národného povedomia v období boja proti feudalizmu.

Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Desať z nich bolo otlačených v Zore I (1835) , desať v Zore II )1836) a jedna v Zore IV )1839). Vytvoril ich podľa vzoru Vergiliových bukolík s rozličnými témami. Na zobrazení postáv selaniek sa prejavil vplyv herderovsko-kolárovskej koncepcie charakteru starých Slovanov. Selanky tvorili prechod medzi eposmi a lyrickými básňami, žalospevmi a ódami.

Patrí k najtalentovanejším básnikom píšucim v bernolákovčine. Vytvoril dielo klasické všetkými svojimi znakmi. Vyšiel z nadhľadov a orientácie bernolákovcov, ale napojil sa na prúdy slovenského národného obrodenia, reprezentovaného J. Kollárom a P. Šafárikom. Jeho dielo obdivovali aj mladí štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine.

Vedel zaujať stanovisko k celonárodnému kultúrnej problematike. Vzdal úctu jazykovému zákonodarcovi a zdôvodnil oprávnenosť slovenčiny ako spisovného jazyka. Vo viacerých zobrazil krásu prírody.

Pri požiari 3. 5. 1843, kde okrem dediny Madunice zhorela aj fara a kostol, utrpel zranenie a požiadal cirkevnú vrchnosť o penzionovanie. Prišiel o celé osobné vlastníctvo a zhoršil sa mu aj slabnúci zrak. V núdzi sa ho ujal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, jeho bývalý spolužiak, ku ktorému sa v lete 1843 presťahoval a kde neskôr aj zomrel.

Priateľov a čitateľov mal aj v Čechách, kde napr. K. A. Vinařický bol nadšeným vykladačom a prekladateľom jeho poézie. Na Hollého dielo nadviazali aj A. Sládkovič a P. O. Hviezdoslav.
Na Dobrej Vode vznikol nad jeho hrobom pomník vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Kariol Viktorin. Slávnostné odhalenie pomníka v prítomnosti Ľudovíta Štúra sa konalo 11. 5. 1854. Na Dobrej Vode je aj Pamätná izba Jána Hollého a v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov, je pred rímskokatolíckym kostolom Pamätník.

Pôsobenie:

1808 vysvätený za kňaza
1808 kaplán, Pobedim
1811 kaplán, Hlohovec
1814 – 43 farár Madunice

Tvorba

Preklady:
1824 Rozličné básně hrďinské, elegiacké a lirické z Vergilia, Teokrita, Homéra, Ovidia, Tirtea a Horácia
1828 Aeneida

Eposy:
1833 Svatopluk, víťazská báseň ve dvanásťi spevoch
1835 Cirillo-Metodiada (vydaný za pomoci M. Hamuljaka)
1839 Sláv
1846 Katolickí spevňík

Epické básne:
1835, 1836, 1840 Selanki
1836 a 1840 Žalospevi

Žalospevy a ódy:
1835 - 1840 Pesňe (uverejňované v alamanachu Zora
Duchovné piesne
1842 a 1846 Katolícky spevňík

Súborné dielo:
1841 - 1842 Básne
1950 Dielo (10 zv.)
1965 Selanky
1967 Korešpondencia Jána Hollého (do stredoslsovenčiny oprebásnil I. Kostra)
zdroj: Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost