sk  |  en
Sobota | 10.12.2016, 00:31 | meniny: Radúz; zajtra: Hilda
  • | Deň ľudských práv

    Desiaty december je každoročne Dňom ľudských práv (Human Rights Day). Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 1950 ako pripomienka prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Slúži ako oslava ľudských práv, ale rovnako v tento deň poukazujeme na prípady ich porušovania. Desiaty december je tiež dňom udeľovania Nobelovej ceny za mier v Oslo (Nórsko).

  • | Medzinárodný deň práv zvierat

    Medzinárodný deň práv zvierat

doplňte alebo opravte informácie

Ján Smrek ( 83 r.)

básnik, autor literatúry pre deti a mládež, memoárista, libretista, redaktor, prekladateľ, organizátor literárneho života, vydavateľ tlačového orgánu slovenských spisovateľov Elán

Kategória: spisovatelia

* 16.12.1898 Zemianske Lieskové

† 08.12.1982 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 34 r.

jubileum od narodenia 117 r.

Vzdelanie

1904 ľudová škola, Kochanovce
1907 evanjelický sirotinec, ukončenie základnej školy, Modra
1913 – 1917 vyučil sa za obchodného pomocníka u J. Godru, Báčsky Petrovec (Vojvodina)
1919 – 1921 učiteľský ústav, Modra
1921 – 1924 Evanjelická bohoslovecká fakulta, Bratislava, štúdium nedokončil

Životopis

Vlastné meno Ján Čietek

Narodil sa v maloroľníckej rodine. Národnostne a osobnostne sa formoval v Modre pod vplyvom S. Zocha a iných národovcov.

Už ako stredoškolák sa stal z podnetu Štefana Krčméryho spolupracovníkom Národných novín, kde cez letné prázdniny praxoval a publikoval články, besednice, správy a pod. Jeho tvorba sa stala synonymom generačného optimizmu, ktorý pod dojmom nových podmienok národného života niekedy zahmlieval kontúry spoločenského diania a revitalizoval jeho gnozeologickú podstatu. Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Literárne začal pracovať v rokoch prvej svetovej vojny. Vo viacerých básniach reagoval na svoje zážitky frontového vojaka na Blízkom východe. Publikoval v Živene, Slovenskom týždenníku, Národných novinách, Zlatej Prahe, Lidových novinách. Písal o vzťahoch medzi slovenskou a českou literatúrou, kriticky sa staval k čechoslovakistickým tendenciám, nastoľoval potrebu kultivácie slovenčiny, venoval pozornosť vzťahom medzi umením a obecenstvom a pod. Roky druhej svetovej vojny predstavujú v jeho tvorbe dôležitú etapu – dielo sa pozoruhodne rozrástlo a nadobudlo viaceré nové črty. Stal sa v goetheovskom zmysle slova príležitostným básnikom. Vychádzal z konkrétnej spoločenskej reality, pričom na ňu odpovedal svojou predstavou sveta a svojou umeleckou koncepciou. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie. Báseň má byť citová a muzikálna. Počas vojnových rokov sa venoval literárno-organizačnej práci. Pri Eláne založil Komornú knižnicu Elánu. Jazykové znalosti využil pri prekladoch. Jeho prekladateľské postupy sa vyznačujú vernosťou originálu, ale aj úsilím o zmodernizovanie starších literárnych textov, a tým o ich priblíženie súčasnému publiku.

Pôsobenie

1917 obchod F. Houdka, Ružomberok
1917 narukoval k delostreleckému pluku do Budapešti
1918 vojak rakúsko-uhorskej armády v Carihrade, potom v Palestíne
1920 prax v Národných novinách, Martin
1924 redaktor Slovenského denníka, Bratislava
1925 – 29 redaktor Národných novín, zakladateľ Edície mladých slovenských autorov (EMSA), Martin
1930 odchod do nakladateľstva Leopolda Mazáča, Praha, kde okrem vydávania kníh redigoval špičkový slovenský literárny časopis Elán
1939 presťahovanie sa do Bratislavy
1941 – 49 redigoval Komornú knižnicu Elánu
1944 zákaz vydávania Elánu
1945 – 48 prednosta kultúrneho odboru na Povereníctve informácií
1946 – 47 obnovené vydávanie Elánu
1948 - mal zákaz písať, jeho diela prechádzali prísnou cenzúrou, viac prekladal
1950 viedol Novú komornú knižnicu Elánu, ktorú prevzalo nakladateľstvo Slovenský spisovateľ

Vyznamenania, ocenenia

1929 Štátna cena
1933 Krajinská cena
1954 štátna cena K. Gottwalda
1966 titul národný umelec
1978 Rad práce
1978 zlatá medaila maďarského PEN-klubu – Munkarend arany fokozata

Tvorba

Poézia
1922 Odsúdený k večitej žízni
1925 Cválajúce dni
1929 Božské uzly
1933 Iba oči
1934 Básnik a žena
1935 Zrno
1944 Hostina
1945 Studňa
1958 Obraz sveta
1962 Struny
1964 Písané na sude
1965 Nerušte moje kruhy

Tvorba pre deti a mládež

Poézia
1954 Maľovaná abeceda
1956 Machule

Memoáre
1968 Poézia, moja láska

Ostatné
1957 libreto Beg Bajazid k opere Jána Cikkera Beg Bajazid

Preklady
1949 Villon, F.:Veľký testament (spolu s J. Felixom)
1950 Ady, E.: Básne
1952 József, A.: Nie ja volám
1957 Puškin, A.: Ruslan a Ľudmila
1960 Corneill, P: Cid
1953 Petöfi, S.: Básne
1958 Tuwim, J.: Rušeň
1960 Neruda, J.: Prosté motívy
zdroj: Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost