sk  |  en
Nedeľa | 24.07.2016, 01:00 | meniny: Vladimír; zajtra: Jakub

doplňte alebo opravte informácie

ThDr. Jozef Miloslav Hurban ( 70 r.)

patril k autorom Žiadostí slovenského národa, predseda SNR, prozaik, básnik, redaktor, vydavateľ, historik, politik, programátor a organizátor slovenského buržoázneho hnutia, osvetový pracovník

Kategória: spisovatelia, novinári, politici minulosti

* 19.03.1817 Beckov

† 21.02.1888 Hlboké

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie ryby

čínske znamenie byvol

jubileum od úmrtia 128 r.

jubileum od narodenia 199 r.

Vzdelanie

1826 - 1830 štúdium v Trenčíne
1830 - 1840 teológia na Evanjelickom lýceu, Bratislava
1860 doktorát teológie na univerzite v Lipsku za spisbu Náuka náboženství kresťanského

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Na výlete bratislavskej slovenskej mládeže na Devín 24. apríla 1836 prijal slovanské meno Miloslav a používal ho dôsledne celý život. I keď chcel študovať v Nemecku, z finančných dôvodov musel prijať kňazské miesto. Popri rozsiahlych pastoračných povinnostiach začal vyvíjať činnosť aj na poli cirkevno-politickom a venoval sa osvetovej práci.

Vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849. Vydavateľ a redaktor najstaršieho literárneho periodika v Strednej Európe - Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis.

V literatúre sa začal angažovať pod vplyvom Ľudovíta Štúra na lýceu v polovici 30. rokov. Na organizačnom, literárnom a ideovom poli patril k najiniciatívnejším členom spoločnosti československej pri evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr Ústavu reči a literatúry československej.

Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti ako prvý z bratislavskej skupiny štúrovcov ideovo zdôvodňoval a formuloval myšlienku kmeňovej svojbytnosti Slovákov (1837).

Pričinil sa o organizovanie prvých slovenských divadelných predstavení, čitateľských krúžkov, nedeľných škôl, spolkov miernosti.

Asistoval pri tvorbe novej spisovnej slovenčiny a organizačne ju presadzoval v almanachu Nitra. V júli 1843 na fare v Hlbokom spolu so Štúrom a Hodžom prijali rozhodnutie uzákoniť novú spisovnú normu, tzv. Štúrovu slovenčinu, ako celonárodný literárny jazyk Slovákov, a to na základe dovtedajšieho stredoslovenského nárečia. Tým sa vytvorili predpoklady pre zjednotenie slovenských evanjelikov a katolíkov na báze nového spisovného jazyka a upevnenia národnej jednoty. Ako prvý uviedol Štúrovo slovenčinu do literárneho života, položil základy slovenskej literárnej historiografie.

Do slovenského literárneho uvažovania i do publicistiky vniesol osviežujúcu polemickosť a umenie viesť spor. Zaznamenávame jeho pokus o historický román, ochotu na spoluprácu s Maďarmi. Bol pri vzniku spolku Tatrín, a dlho Štúrovým najlepším priateľom.

V rokoch 1848 - 1849 bol jednou z hlavných postáv slovenského národnorevolučného pohybu, vodcom ľudového národnorevolučného hnutia v podjavorinskom kraji a osnovateľom Nitrianskych žiadostí, ktoré boli základom národnostných a revolučných požiadaviek celonárodného programu mikulášskych Žiadostí slovenského národa.

Politicky sa začal znovu angažovať v zápasoch za uvedenie protestantského patentu z roku 1859 do života.

Bol spoluorganizátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine (jún 1861). Zo slovenských politikov najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach 1868 - 1869 bol odsúdený a väznený. Na protest proti stupňujúcemu sa národnostnému útlaku Slovákov - po zatvorení slovenských gymnázií a Matice slovenskej - chcel vydaním almanachu Nitra (1876 - 1877) v češtine obnoviť československú literárnu jednotu, bol to však nereálny, vývinom dávno prekonaný pokus.

Z posledného desaťročia života zanechal dve významné historicko-memoárové práce, obsiahly životopis Ľ. Štúra a Rozpomienky (povstanie), ktoré na pokračovanie uverejňovali 1881 - 1887 Slovenské pohľady obnovené S. H. Vajanským.

Jozef Miloslav Hurban uverejňoval svoju tvorbu často pod pseudonymami: J. L. Trenčiansky; J. M. H.; Ľudevit J. Trenčiansky; Ludevit Pavlovič; M. Selovský; M. z Bohuslavíc; Slavomil F. Kořennatý.

Pôsobenie:

1837 - 1840 člen a popredný funkcionár tajného národnodemokratického spolku Vzájomnosť
1838 účasť na vzájomnostnej ceste do českých krajín
1840 - 1843 kaplán v Brezovej pod Bradlom
1841 založil nedeľnú školu a potom i spolok miernosti
1842 vyšiel nový literárny almanach Nitra, ktorý od roku 1840 pripravoval na vychádzanie
1843 - 1888 evanjelický farár, Hlboké
1844 spoluzakladateľ národnokultúrneho spolku Tatrín; vydával najslávnejší slovenský časopis Slovenske pohladi na vedi, umeňja a literaturu
1846 - 1851 položil základy slovenskej literárnej historiografie
1848 - 1849 vodca povstaleckého slovenského vojska; predseda prvého národného politického orgánu SNR; spojenec Viedne
1851 obnovil vydávanie Slovenských pohľadov
1861 spoluorganizátor a hlavný rečník na zhromaždení v Martine, kde prijali Memorandum slovenského národa (6. 6. 1861); člen memorandového národného výboru
1863 - 1875 vydával Cirkevné listy
1863 zakladajúci člen a člen výboru Matice slovenskej; výborník Matice slovenskej
1866 superintendent MS
12/1869 - 05/1870 väznený vo Vacove
04 - 06/1876 väznený v Senici

Tvorba

Epos:

1842 Osudové Nitry

Próza:

1842 Svadba krále velkomoravského
1844 Svätoplukovci aneb pád říše Velkomoravské
1844 Prítomnosť a obrazy zo života tatranského
1844 Korytnické poháriky
1844 Nitra (almanach; prvá kniha vytlačená v spisovnej slovenčine; dva zväzky I. dielu)
1846 Olejkár
1847 Od Silvestra do Troch kráľov (vyšla pod pseudonymom Ľudevít J. Trenčianski)
1851 Nitra (tri zväzky I. dielu a tri zväzky 2. dielu)
1852 Nitra (3. a 4. diel)
1853 Nitra (5. ročník)
1853 Slovenskí žiaci
1861 Gottšalk (dvojdielny román)
1876 Nitra (6.ročník; po česky)
1877 Nitra (7. ročník; po česky)

Poézia:

1836 ódy na Mickiewicza, Rožnayho, Prahu; básne Kleopatra u hrobu Antonia, Rozchod Jaromíra s Boženou, Stav Slováků, Pokora před tyrany, Oheň, Na přátelství, Na úšklebníků
1837 Žalospev na smrt Jana Volka
1838 Slaveni Máje, K lhostejným, Slovanka, Na svornost, Jaková musí být
1842 Písně
1842 Chlebar
1846 Spevy
1848 Bije zvon slobody
1848 Bratia Slováci!
1861 Piesne nateraz

Cestopisy:

1841 Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě a v Čechách
1844 Prechádzka po považskom svete

Polemické spisy:

1845 Unia čili spojení Lutheránů s Kalvíny v Uhrách
1846 Únia

Články a state:

Čomu nás učia dejiny (Pešťbudínske vedomosti)
Hlasy proti slovenčine
Slovensko a jeho život literárny
Náboženská literatúra
1855 Náuka náboženství křesťanského (učebnica)
1861 Cirkev Evanjelická-Lutheránska v jejích vnitřních živlech a bojích na světe

Životopisné diela:

1851 Karel Štúr
1881 - 1884 (vychádzali na pokračovanie v Slovenských pohľadoch):
Ľudovít Štúr 1 - 4
Rozpomienky na revolučné roky 1848/49
Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba

Iné:

1846 Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných (osvetársko-inštruktážna brožúra)
1847 Slovensko a jeho život literárny

Bibiofília:

1930 Básně a písně československé
zdroj: Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost