sk  |  en
Nedeľa | 28.05.2017, 06:40 | meniny: Viliam; zajtra: Vilma
  • | Deň Amnesty International

    Medzinárodná organizácia Amnesty International vznikla v roku 1961 a venuje sa ochrane a presadzovaniu ľudských práv po celom svete. Bojuje proti diskriminácii, proti násiliu na ženách, za práva homosexuálov, spravodlivosť pre obete, za ľudskú dôstojnosť. Cieľom je zvyšovať povedomie o hnutí a možnostiach zapojenia sa do jeho aktivít

  • | Medzinárodný deň akcii pre zdravie žien

    Počiatky tohto dňa spadajú do roku 1987, kedy bol na stretnutí Global Network pre reprodukčné práva žien (WGNRR) v Costa Rice vyhlásený Medzinárodný deň akcií pre zdravie žien. Cieľom je zabezpečiť, aby každá žena na svete mala právo na život, zdravie, rozvoj, česť, dôstojnosť, rešpekt, slobodu a rodinu spolu s právom na prístup k bezpečnému a legálnemu potratu.

  • | Medzinárodný deň džezu

    Medzinárodný deň džezu bol vyhlásený v roku 1991 v USA džezovým hudobníkom a kapelníkom D. Michaelom Dennym, ktorý bol v tom čase členom predstavenstva New Jersey Jazz Society. Deň je príležitosťou na oslavu džezovej hudby, jej histórie a džezových muzikantov.

doplňte alebo opravte informácie

prof. PhDr. Jozef Mistrík DrSc. ( 79 r.)

jazykovedec, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, súdny grafológ

Kategória: veda a vzdelanie, spoločenské vedy

* 02.02.1921 Slovensko, Špania Dolina (okres Banská Bystrica)

† 14.07.2000 Slovensko, Bartislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie vodnár

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 16 r.

jubileum od narodenia 96 r.

 

všeobecné informácie

Vzdelanie

1954-1958 Univerzita Komenského Bratislava, slovenský a ruský jazyk a literatúra
1958-1961 vedecká ašpirantúra
1961 CSc
1963 PhDr.
1968 docent
1969 DrSc.
1979 univerzitný profesor

Životopis

J. Mistrík je zakladateľ modernej jazykovednej štylistiky, ktorú formuje a uvádza do života od roku 1961. Svoju koncepciu, ktorú výskumne sleduje 40 rokov, postupne spracúva s priberaním nových prvkov hlavne na základe osobných výskumov. Osobne spracoval tieto originálne témy: klasifikácia štýlov; klasifikácia slohových postupov; z funkčných štýlov predovšetkým štýl náučný, rečnícky, administratívny, esejistický; sekundárne štýly; kompozícia jazykového prejavu, glutinácia textu; neverbálne výrazové prostriedky; konfrontačná štylistika; priestor; čas; vizuálna a fonetická zložka v štylistike; expresívnosť a nocionálnosť v štylistike; gramatické kategórie v štylistike; proxemika, konektory; žánre; rétorika; vektory komunikácie.

Zamestnania:
1941-43 učiteľ Špania Dolina
1943-1949 stredoškolský profesor, Trenčín
1949-1952 stredoškolský profesor, Bratislava
1953-1960 Stenografický ústav, Bratislava - riaditeľ
1961-1965 Slovenská akadémia vied, vedecký pracovník
1966-1991 pracovník Univerzity Komenského - vedecký pracovník, docent, profesor;

Zahraničie:
1969-71 Univerzita Kolín nad Rýnom - hosťujúci profesor
1972 Moskva, Štátna univerzita - hosťujúci profesor
1975-1977 Veľká Británia, Oxford, Sheffield - hosťujúci profesor

Krátkodobé pôsobiská: Academia Istropolitana, City University, univerzity v Prešove, Banskej Bystrici, Košiciach, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Vyznamenania: Získal titul Vzorný učiteľ, zlaté medaily Univerzity Komenského, SAV, ČSAV, bol vyznamenaný ako Vzorný pracovník kultúry, získal Medailu J. A. Komenského, Veľkého Gorazda, medaily ministra a Ministerstva kultúry, Zlatú medailu cti Univerzity v Káhire.

Tvorba

Vedecko-výskumná a publikačná činnosť:

J. Mistrík pracoval vyše 20 rokov ako stenograf - najskôr ako pedagóg, potom ako výskumný pracovník a aj riaditeľ Stenografického ústavu v Bratislave. V tom čase bol veľmi aktívny hlavne v oblasti výskumu. Publikoval desiatky príručiek, slovníkov a učebníc zo stenografie a strojopisu. Organizoval odborné školenia pre stenografov z teórie a praxe. V tomto období spolu s poprednými stenografmi (komornými stenografmi) vypracoval vyšší, takzvaný druhý stupeň krátenia, ktorým sa zvýšila efektívnosť stenografov o desiatky percent. V tom istom období, spolu s pracovníkmi Slepeckého ústavu v Levoči, s Jozefom Vráblom, vypracoval systém slovenského skratkopisu pre nevidiacich. Pomocou tohoto systému sa píše a číta Braillovo písmo o 30 percent rýchlejšie ako predtým. Spolu s J. Vráblom vydal roku 1954 systém skratkopisu a aj príslušnú učebnicu pre nevidiacich. J. Mistrík si v kontakte so žiackymi písomnými prejavmi a návštevou odborných kurzov v zahraničí (Nemecko, Veľká Británia) osvojil systém grafológie. Z odboru grafológie publikoval 2 knižné práce: Grafológia, 1. vyd. Bratislava 1980, 2. vyd. Bratislava 1982; Kurz grafológie, 1. vyd. Šamorín 1995.

Jazykoveda: Hlavnou profesiou prof. Jozefa Mistríka bola jazykoveda. Jazykoveda bola jeho profesiou od skončenia štúdia (odbor slovenčina - ruština) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského 1958: spočiatku gramatika, potom štylistika, literárna veda a nakoniec komunikácia chápaná v najširšom zmysle slova. Ako vedecký pracovník SAV v prvých rokoch sa venoval morfológii, konkrétne výskumu nového slovného druhu - časticiam, potom syntaxi - konkrétne slovosledu a vetosledu v slovenčine a nakoniec komunikácii a rétorike, konkrétne konfrontačnému výskumu verbálnych a neverbálnych prostriedkov. Najpozoruhodnejšie výsledky, ktorými upozornil na seba a na slovenskú jazykovedu, dosiahol v oblasti štylistiky, založenej na exaktných a štrukturálnych princípoch. Z oblasti jazykovedy publikoval doma i v cudzine do 100 knižných publikácií vo viacerých jazykoch a viac ako 200 vedeckých štúdií a odborných článkov - tiež doma i v cudzine. Medzi najvýznamnejšie jeho knižné práce patria: séria monografických systematických prác v rokoch 1961 - dodnes, od praktickej štylistiky až po vedeckú systematickú Štylistiku - spolu v 8 vydaniach. 1. vydanie malo 200 strán, 8. vydanie 600 strán. V rámci vydávania tohoto seriálu autor systematicky budoval koncepciu široko orientovanej slovenskej štylistiky. Popri tomto seriáli systematických prác sa teoreticky a prakticky orientoval na štylistické diela so širším kontextovým záberom. Ide hlavne o tieto knižné publikácie: Slovosled a vetosled v slovenčine (1966), Kompozícia jazykového prejavu (1988), Frekvencia slov v slovenčine (1969), Exakte Typologie von Texten (Mníchov 1973), Žánre vecnej literatúry (1975), Štruktúra textu (1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Rétorika (1978, 1981, 1987), Dramatický text (1979), Rýchle čítanie (1980), Basic Slovak (8 vydaní), Grammar of Contemporary Slovak (1983, 1988), Moderná slovenčina (1984, 1988), Jazyk a reč (1984), Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine (1985), Variácie reči (1988), Vektory komunikácie (1990, 1999), Morfológia slovenského jazyka, spoluautor (1966), Encyklopédia jazykovedy, zostavovateľ (1993), Slovackij jazyk (Moskva 1981), seriál učebníc pre ľudové kurzy ruštiny.

Literárna veda: Seriál štúdií o autoroch mladej prózy (v rokoch 1960-tych), seriál prác o recitácii (v rokoch 1972-1980).

Reč hluchonemých: Od roku 1985 sa J. Mistrík zaoberal aj otázkami jazyka hluchonemých (v rokoch 1991-1999 bol aj vedúcim katedry hluchonemých na PdFUK); z tohto obdobia napísal ako spoluautor aj Frekvenčný slovník posunkovej reči (1986).

Medzinárodné aktivity: Aktívna účasť s prednáškou alebo s referátom v USA, v Oxforde 2, v Nemecku 3, v Taliansku, v Maďarsku, v Moskve, vo Viedni, v Egypte, v Bulharsku, v býv. Juhoslávii, v Prahe. Na všetkých podujatiach vystupoval ako pozvaný profesor - aktívne.

Organizačné aktivity: Najvýznamnejšie výsledky dosiahol J. Mistrík v organizovaní a zveľaďovaní letnej školy Studia Academica Slovaca, ktorú viedol od roku 1972 do roku 1991. Začínal s 20 frekventantmi a ich počet rozšíril na 180. Veľkou jeho zásluhou bolo, že doterajšiu jazykovednú a literárnovednú tematiku rozšíril na širokú oblasť krajinovednej tematiky. V období budovania tejto školy založil pre jej frekventantov zborník Studia Academica Slovaca, ktorý vychádza od jeho založenia až doteraz. V rokoch 1981-1990 bol predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti, kedy založil zborník Zápisník slovenského jazykovedca (vychádza doteraz). S kolektívom jazykovedcov vydal prvú Encyklopédiu jazykovedy (513 strán). Okrem toho bol J. Mistrík v tomto období vedúcim Katedry slovenského jazyka FFUK, potom Katedry hluchonemých PdFUK, viedol Komenského trienale, bol členom Vedeckého kolégia ČSAV v Prahe, dlhé roky vedúcim porotcom na Hviezdoslavovom Kubíne a na Vansovej Lomničke.

 

Ocenenia:

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

2014, I. m. jazykovedec, vysokoškolský pedagóg

 

galéria

zdroj: www.jozefmistrik.szm.sk
posledná aktualizácia 20.10.2015

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost