sk  |  en
Utorok | 26.09.2017, 07:43 | meniny: Edita; zajtra: Cyprián
  • | Európsky deň jazykov

    Európsky deň jazykov bol vyhlásený v roku 2001 a je organizovaný Radou Európy a Európskou komisiou. Deň je oslavou jazykovej rôznorodosti členských krajín, ktoré tvoria súčasť bohatého kultúrneho dedičstva a tradícií. Cieľom je tiež podpora občanov k učeniu nových jazykov, vďaka ktorým si zvyšujú svoje šance na štúdium, prácu a lepší život v rámci EÚ.

doplňte alebo opravte informácie

Ladislav Novomeský ( 71 r.)

básnik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, politik, predseda Matice slovenskej

Kategória: spisovatelia

* 27.12.1904 Budapešť

† 04.09.1976 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie kozorožec

čínske znamenie drak

jubileum od úmrtia 41 r.

jubileum od narodenia 112 r.

Vzdelanie

1910 - 1915 ľudová škola, Budapešť
1915 - 1919 gymnázium, Budapešť
1919 - 1923 Štátny učiteľský ústav, Modra
1923 mimoriadny poslucháč Filozofickej fakulty UK, Bratislava

Životopis

Ladislav Novomeský sa narodil v rodine krajčíra. Mnohovrstevnosť a komplexnosť spoločenskej, kultúrnej a literárnej aktivity ho zaraďuje na jedno z najvýznamnejších miest v dejinách slovenskej literatúry dvadsiateho storočia a k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín.

Bol iniciátorom a zakladateľom modernej línie slovenskej poézie. Syntézou moderných literárnych prúdov a novátorským vzťahom ku skutočnosti s vysokou mysliteľskou náročnosťou vytvoril novú koncepciu medzivojnovej a povojnovej poézie na Slovensku, ktorá sa vývinovým smerovaním včlenila do európskeho kontextu. Jeho básnické dielo významne ovplyvnil český poetizmus. Spolu s V. Clementisom patril k prvým slovenským ľavicovým intelektuálom, ktorých akceptovala Európa.

Okrem toho je autorom mimoriadne rozsiahleho publicistického diela. Prispieval do Pravdy chudoby, Spartakus, Rudá záře, Tvorba, Haló-noviny, Ľudový denník, Slovenské zvesti a iné. Významné sú jeho príspevky v Ročenke slovenskej chudoby (1925).

Bol jednou z najvplyvnejších osobností literárnej skupiny DAV. Jeho prínos do literatúry spočíva v nových a jedinečných literárnych kvalitách jeho diela. Snažil sa v nich objavovať nové krásy a svoju osobnú a historickú pravdu. Osobné životné zápasy a skúsenosti premietal do nadosobných významových gest, hľadal skutočnú pravdu o dejoch, veciach a ľuďoch, aj o sebe samom, neobyčajnú ľudskosť spájal s večným hľadaním pravdy a krásy.

V novembri 1939 po rozbití ČSR sa presťahoval na Slovensko, kde sa zapojil do odboja. Bol jednou z vedúcich osobností pri formovaní politických cieľov v príprave Slovenského národného povstania, stal sa členom predsedníctva Slovenskej národnej rady v povstaní.

Z demokratického aj totalitného väzenia posielal pašovanou ceruzkou svoje odkazy plné nádejí tým, čo boli na slobode.

Po oslobodení zastával viacero významných funkcií, ktorých bol v roku 1950 pozbavený. Vo vykonštruovanom procese v roku 1954 bol nezákonne odsúdený na 10 rokov väzenia. V roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr rehabilitovali. V roku 1970 sa na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel.

Pôsobenie:

1923 učiteľ na Štátnej ľudovej škole, Bratislava
1925 redaktor časopisu Mladé Slovensko
1925 vstup do KSČ
1926 zodpovedný redaktor Pravdy chudoby, neskôr Pravdy, Proletárky a Munkása (Robotník), Ostrava
1929 redaktor Rudého Práva, Rudého Večerníka, Tvorby, Haló- novín, Praha
1930 reportér Rudého Práva, Budapešť
1932 spolu s V. Clementisom založili Blok inteligencie Slovenska
1932 spravodajca Tvorby, Zakarpatská Ukrajina
1933 - 1936 vedúci redaktor Ľudového denníka, Praha
1935 - 1937 redaktor Haló novín a súčasne zodpovedný redaktor DAV-U
1936 - 1938 vedúci redaktor Slovenských zvestí
1938 - 1939 redaktor týždenníka Nová svoboda v Prahe
1939 presťahovanie sa na Slovensko, do Senice
1940 - 1942 úradník Obilnej spoločnosti pre Slovensko, Bratislava, redaktor Informačného bulletinu Dovoznej a vývoznej spoločnosti pre Slovensko
1940 a 1942 internovaný v ilavskej väznici
1942 - 1944 redaktor hospodárskeho časopisu Budovateľ
1943 spolu s G. Husákom a K. Šmidkem sa stal členom 5. ilegálneho vedenia KSS a SNR, spolutvorca Vianočnej dohody
1944 podpredseda Slovenskej národnej rady; v polovici októbra ako člen jej delegácie odišiel na rokovanie s prezidentom E. Benešom do Londýna, začiatkom novembra do Moskvy ohľadom usporiadania pomerov v povojnovom Československu
1945 - 1950 podpredseda SNR a povereník SNR pre školstvo a osvetu; spoluorganizátor budovania socialistického školstva, osvety a kultúry; súčasne predseda Matice slovenskej
1946 - 1950 predseda Hviezdoslavovej spoločnosti
1950 v máji ho z politických dôvodov odvolali zo všetkých funkcií
od augusta 1950 predseda SAV
1951 krivo obvinený z tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu; do apríla 1954 vo vyšetrovacej väzbe a nespravodlivo odsúdený na 10 rokov väzenia, prepadnutie majetku a stratu občianskych práv
1955 podmienečne prepustený z väzenia na Pankráci v Prahe
február 1956 bol mu odpustený zvyšok trestu
1956 - 1963 výstavný referent v Pamätníku národného písomníctva, Praha
1963 rehabilitovaný, návrat s rodinou do Bratislavy
1964 - 1970 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV
1968 - 1971 predseda Matice slovenskej
1968 vystúpil z redakcie Kultúrneho života a zaslúžil sa o obnovenie Nového slova
1973 - 1976 predseda Spolku slovenských spisovateľov
1974 čestný predseda Matice slovenskej

Ocenenia:

1964 titul národný umelec
1964 Hrdina Československej republiky
1964 a 1974 laureát Štátnej ceny K. Gottwalda
1968 zlatá medaila VŠMU
1968 Rad K. Gottwalda
1968 nositeľ Čs. ceny mieru a štátnej ceny
1968 Novinárska cena Ľudovíta Štúra
1969 Národná cena za literatúru
1969 titul Hrdina ČSSR
1969 Leninov rad udelený Prezídiom Najvyššieho sovietu ZSSR
1973 Rad republiky
1974 Štátna cena za literatúru

Tvorba

Poézia:

1927 Nedeľa
1932 Romboid
1935 Otvorené okná
1939 Svätý za dedinou
1948 Pašovanou ceruzkou
1963 Vila Tereza
1963 Do mesta 30 min.
1964 Stamodtiaľ a iné
1964 Nezbadaný svet
1967 Dom, kde žijem

Publicistika:

1933 Marx a slovenský národ
1947 Dva roky slobodnej školy
1950 T.G. Masaryk
1969 Znejúce ozveny
1969 Čestná povinnosť
1970 Manifesty a protesty
1970 Slávnosť istoty
1971 O Hviezdoslavovi
1971 O literatúre
1972 Zväzky a záväzky
1993 Splátka veľkého dlhu

Iné:

1964 Nezbadaný svet (básnické texty k fotografiám Martina Martinčeka)
1966 Dom, kde žijem (zbierka ostala len torzom)

Preložené diela:

Výber z poézie (1966; po rusky), Výber z poézie (1971; po nemecky), Výber z básní (1972; po francúzsky), Výber z publicistiky (1976; po nemecky), Vila Tereza (1982; po nemecky)

Preklady jeho tvorby vyšli v mnohých cudzojazyčných antológiách (Weisse Reihe)
zdroj: Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Peter Mišák: Malý slovník slovenských spisovateľov, Knižné centrum, vydavateľstvo, 2002; www.litcentrum.sk; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; Matica slovenská; Milan Pišút a kol.: Dejiny slovenskej literatúry, Obzor, Bratislava 1984; Malá encyklopédia žurnalistiky, Obzor, Bratislava 1982; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost