sk  |  en
Pondelok | 26.06.2017, 18:18 | meniny: Adriána; zajtra: Ladislav, Ladislava
  • | Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu

    Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 26. jún ako Medzinárodný deň proti nezákonnému užívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu, na pripomenutie cieľa, ktorý členské štáty prijali v tento deň v roku 1987- vytvoriť medzinárodné spoločenstvo bez drogových závislostí. UNODC (Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov) volí každý rok ústrednú tému- posolstvo Medzinárodného dňa a iniciuje každoročnú kampaň na zvyšovanie povedomia o svetovom probléme drog.

  • | Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania

    V roku 1997 bol 26.jún vyhlásený Organizáciou spojených národov za Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania (International Day in Support of Victims of Torture). Úlohou tohto sviatku je ukázať solidaritu všetkým, ktorých myseľ,telo alebo duch bol obeťou mučenia.

doplňte alebo opravte informácie

Ladislav Škultéty – Gabriš ( 93 r.)

husár, "cisársky večný vojak"

Kategória: armáda

* 27.06.1738 Mojtín

† 19.08.1831 Svätý Mikuláš (dnes súčasť Rumunska)

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie rak

čínske znamenie kôň

jubileum od úmrtia 185 r.

jubileum od narodenia 278 r.

Životopis

Ladislav Škultéty – Gabriš je najznámejším Mojtínskym rodákom, "cisárskym večným vojakom" Od svojho trinásteho roku slúžil osemdesiat rokov v službách štyroch cisárov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho pokladá za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. O osudoch Ladislava Gabriša napísal spisovateľ Ján Martiš dva romány Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov.
Otec Ladislava Gabriša, Juraj Gabriš, slúžil v husárskom pluku baróna Jána Gilániho. Po matkinej smrti v roku 1750 sa k tomuto pluku dostal aj Ladislav, ktorý mal vtedy dvanásť rokov. Takáto prax nebola vtedy ničím nezvyčajným. Podobne ako Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako ostatní dospelí vojaci. V roku 1753 po smrti Jána Gilániho sa majiteľom pluku stal Andrej Hadik (OBRANA č. 17/2004).

V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal na bojiská tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa aj vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády - dobytí Berlína v októbri 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku. V rámci reorganizácie v roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr ôsmeho) husárskeho pluku habsburskej armády.
V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po rebríčku hodností postupoval zdanlivo pomaly. Až po 25-ročnej službe (v roku 1775) sa stal vicekaprálom (čiže poddesiatnikom), v roku 1778 – za vojny o bavorské dedičstvo – ho povýšili na riadneho desiatnika. Ako vyplýva z muštrácie (vojenskej prehliadky), uskutočnenej v roku 1780, desiatnik Škultéty mal výšku „5 stôp, 4 palce a 7 čiarok“, čiže meral takmer 170 centimetrov a ako sa ďalej uvádza, bol „dobre stavaným husárom“.
Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 – 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. Dňa 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. Vtedy sa však už pluk presúval z Balkánu do západnej Európy, kde akcelerovali závažné svetodejinné udalosti vyvolané francúzskou revolúciou.
Na dotvorenie predstavy o prvom vojnovom roku, no napokon aj o celom období napoleonských vojen možno uviesť, že Wurmserov husársky pluk, ktorého zástavníkom bol vtedy 54-ročný Ladislav Škultéty, mal začiatkom leta 1792 pred vstupom na bojisko 2 324 mužov a 2 268 koní. Pri súpise na konci roka mal pluk už len 1 298 mužov a 1 163 koní, takže za šesť mesiacov stratil takmer polovicu mužstva i koní. A pritom nebojoval v žiadnej väčšej bitke, ale len v menších šarvátkach. Pri tomto podiele a počte strát (v piatich koaličných vojnách proti Francúzsku a jednej proti Rusku zahynulo viac než 350-tisíc vojakov z Uhorska) možno vlastne považovať za zázrak, že zástavník Škultéty vôbec prežil útrapy napolenských vojen v rokoch 1792 – 1815.
Vyslúžil si dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú medailu za hrdinstvo a delový kríž, nazvaný podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel.

Počas dvorskej a palácovej služby 8. husárskeho pluku v roku 1825 vo viedenskom Hofburgu si cisár František medzi nastúpenou čestnou strážou hneď všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne a bez pohnutia držal štandardu pluku. Keď sa dozvedel, že Ladislav Škultéty odslúžil už 75 rokov, dal si ho predvolať do pracovne a povedal: „Milý Škultéty, akú odmenu si želáš za takú dlhú vojenskú službu? Povýšim ťa na dôstojníka a umožním ti odísť do výsluhového dôchodku.“ Traduje sa, že Škultéty vtedy cisárovi odpovedal: „Vaša Výsosť, ďakujem za túto česť, no ak mi chce Výsosť prejaviť milosť, potom prosím, aby som bol ponechaný v tom, v čom som, aby som mohol zostať zástavníkom a ako zástavník, aby som aj zomrel. Zlatky, ktoré mi chcete darovať pošlite prosím mojím rodákom do Pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“ Škultétyho odpoveď zapôsobila na cisára, ktorý dodal: „Dobre, môj milý, nech je tak, ako chceš.“ Potom sa obrátil na veliteľa pluku Karola Luženského so slovami: „Pán plukovník, zabezpečíte, aby tento muž zostal v stave pluku ako doživotný zástavník s tým, že bude oslobodený od akýchkoľvek služobných povinností, bude požívať výhody dôstojníka a bude mať ročný príplatok k žoldu vo výške 100 zlatiek.“ Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel majiteľ pluku, generál jazdectva Michael Kienmayer, aj on priznal Škultétymu ďalších 100 zlatiek príplatku ročne.
Posledné roky života Škultéty strávil v Haličsku a Sedmohradsku. Z pamätí vtedajšieho kaplána a neskôr farára v Diosegu (dnes Sládkovičovo) Michala Staročeka vyplýva, že Škultéty bol hlboko veriaci človek, každý mesiac sa pravidelne spovedal a pri tejto príležitosti nikdy neopomenul darovať zlatku alebo toliar svojmu spovedníkovi. Starček ďalej zaznamenal, že v roku 1814, keď mal Laco Škultéty vyše 75 rokov a ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu, naučil sa aj po francúzsky.
Keď v roku 1825 prišiel podľa zaužívaného zvyku v c. k. armáde rad na 8. husársky pluk, aby vykonával strážnu službu na cisárskom dvore, významný publicista a etnograf žijúci vo Viedni Ján Čaplovič (1780 – 1847) uverejnil v nemeckojazyčnom týždenníku Iris článok s názvom Ladislav Škultéty – najstarší vojak. Vzápätí aj rad ďalších viedenských periodík nešetril slovami chvály a obdivu na adresu husára, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle.
Ladislav Škultéty, ktorý v sedle slúžil 81 rokov, zúčastnil sa na 22 ťaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku, zomrel 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sanicolau Mic), ktorá je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. Je pochovaný na starom mestskom cintoríne. Takmer v jeho centre sa týči honosný monument z čierneho mramoru z mosadznými odliatkami, ohradený ozdobnou reťazou na 4 pilieroch.
„Tvoj cjel nech je rozvinut síly ducha národnieho...“ Z dedikcie maliara Klemensa na portréte „večného vojaka“ z r. 1857, uloženého na fare v Mojtíne. „Buď tím čím jsi s celou duši, Dojdeš odmen jakých sluší! Povoláním svojím tak Rodácí choďťe, Svojím čo vzor, cuzím čo príklad ukážťe! Cjel, síly ducha rozvinut, Je zámer Tvorcův vyplnit."
zdroj: Dr. S. Miko, www.mosr.sk/archiv

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost