sk  |  en
Sobota | 28.05.2016, 03:57 | meniny: Viliam; zajtra: Vilma
  • | Deň Amnesty International

    Medzinárodná organizácia Amnesty International vznikla v roku 1961 a venuje sa ochrane a presadzovaniu ľudských práv po celom svete. Bojuje proti diskriminácii, proti násiliu na ženách, za práva homosexuálov, spravodlivosť pre obete, za ľudskú dôstojnosť. Cieľom je zvyšovať povedomie o hnutí a možnostiach zapojenia sa do jeho aktivít

  • | Medzinárodný deň akcii pre zdravie žien

    Počiatky tohto dňa spadajú do roku 1987, kedy bol na stretnutí Global Network pre reprodukčné práva žien (WGNRR) v Costa Rice vyhlásený Medzinárodný deň akcií pre zdravie žien. Cieľom je zabezpečiť, aby každá žena na svete mala právo na život, zdravie, rozvoj, česť, dôstojnosť, rešpekt, slobodu a rodinu spolu s právom na prístup k bezpečnému a legálnemu potratu.

  • | Medzinárodný deň džezu

    Medzinárodný deň džezu bol vyhlásený v roku 1991 v USA džezovým hudobníkom a kapelníkom D. Michaelom Dennym, ktorý bol v tom čase členom predstavenstva New Jersey Jazz Society. Deň je príležitosťou na oslavu džezovej hudby, jej histórie a džezových muzikantov.

doplňte alebo opravte informácie

Ľudo Ondrejov ( 60 r.)

básnik, prozaik, autor cestopisov a literatúry pre deti a mládež, prekladateľ z maďarčiny, juhoslovanských jazykov a češtiny

Kategória: spisovatelia

* 19.10.1901 Slanje- Chorvátsko

† 18.03.1962 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie váhy

čínske znamenie byvol

jubileum od úmrtia 54 r.

jubileum od narodenia 114 r.

Vzdelanie

1908 – 1913 obecná škola, Jakube
1914 – 1918 meštianska škola, Banská Bystrica
1918 – 1920 notársky kurz, Banská bystrica

Životopis

Vlastné meno Ľudovít Mistrík, pseudonym Ľ. M. Ondrejovič

Pochádza z rodiny stolára. Začleňuje sa do prúdu prózy literárneho naturizmu. Jeho tvorba je spontánnym výrazom tvorivých ambícií samorastlého talentu, ktorý predznačil a napĺňal práve koncepciou literárneho naturizmu. Formovali ho motívy prírody a primitívneho života v archaickom prostredí, odmietal techniku, civilizáciu a mestský život. Východisko hľadal v ideách abstraktnej ľudskosti, slobody a rovnosti, stelesnených v motívoch po diaľkach. V prózach uplatnil všetky tri základné črty lyrizovanej prózy – subjektívne citové prežívanie sociálnych protirečivostí, zároveň napätie medzi skutočnosťou prírodnou aj sociálnou a napokon schopnosť jemne striedať epické a lyrické časti literárneho textu.
V poviedkach dominuje voľnosť a bytostný vzťah človeka k prírode, ktorý využil ako oslavu vrchárskeho prostredia, pastierov, horárov a drevorubačov. Uplatnil v nich žánrové novátorstvo aj štylistické finesy. Prejavil výmysel a schopnosť fabulovať aj o krajinách, ktoré nikdy nenavštívil. Vo svojej tvorbe vyjadril aj odpor k odľudštenej spoločnosti, chápanie procesu života ako nepretržitého radu strát. Lyricky sa vyžaloval zo zložitého sociálneho postavenia slovenského človeka v čase hlbokej hospodárskej aj spoločenskej krízy.

Básne začal uverejňovať v roku 1923 v Národných novinách, Slovenskom učiteľovi, Proletárke, Slovenských pohľadoch, Eláne, Živene a ďalších. Jeho dielo, najmä Zbojnícka mladosť, bolo preložené do češtiny, ukrajinčiny, slovinčiny, maďarčiny, nemčiny a bolo základom filmových scenárov.

Pôsobenie

1921 – 1923 notársky úradník, Banská Bystrica, Hrochoť, Dobrá Niva, Slovenská Ľupča
1924 – 1925 automobilkové dielne, Banská Bystrica
1926 – 1928 šofér, Banská Bystrica,
1928 – 1933 úradník v poisťovni
1928 – 1933 úradník členského ústredia Matice slovenskej, Martin
1934 spisovateľ z povolania
1940 správca antikvariátu, Bratislava
1944 – 1945 člen partizánskej skupiny Smrť fašizmu, Slovenská Ľupča - Baláže
1945 – 1945 aktívna účasť ako partizán v SNP
1945 referent na Povereníctve pre informácie
1947 redaktor časopisu Partizán
1948 – 1950 správca Domova Zväzu slovenských spisovateľov, Budmerice
1950 invalidný dôchodca

Tvorba

Poézia
1932 Martin Nociar Jakubovie
1932 Bez návratu
1936 Mámenie
1941 Pijanské piesne
1956 Básne

Próza, knihy pre mládež
1932 Rozprávky z hôr
1933 Tátoš a človek
1935 O zlatej jaskyni
1936 Africký zápisník
1936 Horami Sumatry
1937 Zbojnícka mladosť
1939 Jerguš Lapin
1940 Príhody v divočine
1950 Na zemi sú tvoje hviezdy
1956 Slnko vystúpilo nad hory
1958 Šibeničné pole
1965 Keď pôjdeš horou (vydaná posmrtne)
zdroj: Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost