sk  |  en
Sobota | 10.12.2016, 00:30 | meniny: Radúz; zajtra: Hilda
  • | Deň ľudských práv

    Desiaty december je každoročne Dňom ľudských práv (Human Rights Day). Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 1950 ako pripomienka prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Slúži ako oslava ľudských práv, ale rovnako v tento deň poukazujeme na prípady ich porušovania. Desiaty december je tiež dňom udeľovania Nobelovej ceny za mier v Oslo (Nórsko).

  • | Medzinárodný deň práv zvierat

    Medzinárodný deň práv zvierat

doplňte alebo opravte informácie

Mikuláš Schneider - Trnavský ( 77 r.)

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec. Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.

Kategória: hudba

* 24.05.1881 Slovensko, Trnava

† 28.05.1958 Bratislava

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie blíženci

čínske znamenie had

jubileum od úmrtia 58 r.

jubileum od narodenia 135 r.

 

všeobecné informácie

bol slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg. Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Zhotovovateľ Jednotného katolíckeho spevníka.

 

vzdelanie a pôsobenie

- 1900
maturita na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave
1900 - 1901
štúdium na konzervatóriu v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera)
1901 - 1903
konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermanna Grädenera)
1903 - 1905
Praha (organ u Josefa Kličku (kompozícia u Karla Steckera)
V detstve spieval v detskom zbore
1909
regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave
1918
inšpektor hudobných škôl

 

tvorba

Dielo:

Počas štúdií vo Viedni sa Schneider stýkal sa s českými a slovenskými študentmi, intenzívne sa zúčastňoval na kultúrno-politickej činnosti spolkov Tatran a Národ, ktoré boli strediskami mladej slovenskej inteligencie a okrem tvorby veľkých klasikov sa bližšie zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou. V Prahe sa zasa dôkladne oboznámil s českou hudbou, najmä so Smetanovou a Dvořákovou tvorbou, ktorá mala na jeho kompozičný sloh základný vplyv.

Prvou jeho v tlači vydanou prácou boli úpravy národných piesní pre spev a klavír. V zbierke je aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. V období, keď S. H. Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie Trnavský, vznikali i jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.
Po vydaní prvej zbierky pôvodných piesní (1907) sa stal populárnym a žiadaným slovenským skladateľom a hudobníkom. Z prvého zamestnania regenschoriho Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku), do ktorého nastúpil po vojenčine, odišiel, lebo prijal ponuku vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký), aby ho sprevádzal na koncertnom turné. V roku 1908 na koncertoch v hudobných metropolách Európy (Berlín, Paríž) zazneli z pódií v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova aj Schneidrove skladby uvedené v programoch ako „slovenské piesne”, čo desať rokov pred vznikom Česko-Slovenska bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.
Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. So svojim orchestrom a zborom pravidelne účinkoval v Dóme sv. Mikuláša a stal sa interpretom jeho sakrálnych skladieb. V Trnave píše vyspelé chrámové diela, upravuje duchovné piesne, rozvíja svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní.
Píše aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.

V 20. rokoch, keď vrcholila jeho umelecká vokálna tvorba, napísal viacero piesňových zbierok – Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a i. Tak sa zintenzívnila jeho práca v oblasti chrámovej piesne a cirkevnej hudby (známe sú jeho omše – Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové sa sólové chrámové spevy – Ave Maria in Es a in B a i.).
Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahoval viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Majstrovské harmonizácie, ktoré vystihujú vrúcnosť sŕdc a duší veriacich Slovákov (napr. Ó, Mária, bolestivá; Klaniam sa ti vrúcne; Ježišu Kráľu; Bože, čos´ ráčil a mnohé iné), hoci pomerne náročné na zvládnutie organového sprievodu, sa stali najčastejšie interpretovanými skladbami.
Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás.
Po pätnásťročnej práci, do ktorej bolo zainteresovaných viacero odborníkov z oblasti liturgiky, literatúry i hudby, vyšlo roku 1937 dielo predstavujúce pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska.
Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.
V roku 1933 skladateľ dostal objednávku skomponovať príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva.
Celý svoj život venoval slovenskej ľudovej piesni. S liturgickou hudbou sa stretal od svojej mladosti najprv ako spevák v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskôr ako praktický organista a regenschori. Jeho kompozičná invencia a láska k ľudovej tvorbe ho predurčili, aby sa stal upravovateľom nápevov z mnohých kancionálov a spevníkov, ktoré sa na Slovensku rozširovali.

Mikuláš Schneider-Trnavský na sklonku života napísal svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956), a orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí (1957).

Bibliografia:

ADAMKOVÁ, J. – LEXMANN, J.: Jednotný katolícky spevník z 20. storočia – produkt myslenia 19. storočia [Standard Catholic hymnbook], Duchovná hudba v 19. storočí, ed. J. Lengová. Banská Bystrica 1995, s. 123–128
BUGALOVÁ, E.: Hoj, vlasť moja: Mikuláš Schneider Trnavský 1881-1958. Bratislava 1991
BURLAS, L.: Slovenská hudobná moderna. Obzor, Bratislava 1983, s. 14–16
POTÚČEK, J., ed.: Mikuláš Schneider–Trnavský: Príspevky k slovenskej etnomuzikológii a k slovenskej hudbe. Antológia štúdií a príspevkov I.. (zahrn. esje Schneidera–Trnavského). Bratislava 1972
ŠAMKO, J.: Mikuláš Schneider-Trnavský: Pohľad na život a dielo. Bratislava 1965
BOKESOVÁ, Z.: Mikuláš Schneider-Trnavský. Bratislava 1952

Personálna bibliografia:

Učebnica spevu pre školy obecné I. – II. Comenius. (maď. Énektan I. – II. Academia, Bratislava 1926). Bratislava 1922
Úsmevy a slzy: Spomienky trnavského skladateľa. Bratislava 1959

 

Ocenenia:

1933
Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, ocenenie udelil pápež Pius X.
1938
Štefánikova krajinská cena
1940-1948
Štátna cena za umenie
1956
titul národný umelec

 

ostatné informácie

“Vznešene krásna, ale aj zodpovedná úloha, ktorou poverený som bol Spolkom sv. Vojtecha zostaviť Jednotný katolícky spevník, stala sa mi poctou mimoriadnou, jednou z najväčších môjho života.”
zdroj: www.trnava.sk, Hudobné centrum - www.hc.sk, www.katnoviny.sk – Katolícke noviny, Spracovala M. Remiašová
posledná aktualizácia 11.01.2016

vyjadrite sympatie

poradie

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost