sk  |  en
Pondelok | 26.06.2017, 17:30 | meniny: Adriána; zajtra: Ladislav, Ladislava
  • | Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu

    Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 26. jún ako Medzinárodný deň proti nezákonnému užívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu, na pripomenutie cieľa, ktorý členské štáty prijali v tento deň v roku 1987- vytvoriť medzinárodné spoločenstvo bez drogových závislostí. UNODC (Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov) volí každý rok ústrednú tému- posolstvo Medzinárodného dňa a iniciuje každoročnú kampaň na zvyšovanie povedomia o svetovom probléme drog.

  • | Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania

    V roku 1997 bol 26.jún vyhlásený Organizáciou spojených národov za Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania (International Day in Support of Victims of Torture). Úlohou tohto sviatku je ukázať solidaritu všetkým, ktorých myseľ,telo alebo duch bol obeťou mučenia.

doplňte alebo opravte informácie

PhDr. Oskár Čepan DrSc. ( 67 r.)

literárny teoretik a historik, vedec a kritik, výtvarník, vydavateľ, archeológ, paleontológ, pedagóg, scénograf, amatérsky archeológ

Kategória: prírodné vedy, spoločenské vedy, spisovatelia

* 27.02.1925 Cífer

† 03.09.1992 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie ryby

čínske znamenie byvol

jubileum od úmrtia 24 r.

jubileum od narodenia 92 r.

Vzdelanie

1931 - 1936 ľudová škola, Trnava
1936 - 1944 gymnázium, Trnava
1945 - 1949 Filozofická fakulta Univerzity Komenského (slovenčina-filozofia), Bratislava
1952 titul PhDr.
1961 titul kandidáta vied
1966 hodnosť doktora vied o umení

Životopis

Používal pseudonymy: oč; o. č.

Narodil sa v učiteľskej rodine, v období ideologických obmedzení. Pomerne skoro sa ich však naučil brať ako výzvu. Reagoval na ne rafinovane. Ako pätnásťročný sa začal venovať krajinomaľbe z trnavského okolia. O štyri roky neskôr pôsobil ako scenárista v Trnavskom mestskom divadle a vyšla jeho prvá stať Výtvarná spolupráca pri divadle. Rozhodol sa študovať odbor výtvarná výchova - zemepis, ktorý po roku zmenil, a začal študovať filozofiu - slovenskú literatúru. Literatúra a výtvarné umenie sa odvtedy až do konca jeho života preplietajú a navzájom sa dopĺňajú.

Postupne sa vypracoval na popredného literárneho historika, teoretika a kritika umenia. Ako popredný slovenský literárny vedec sa zaslúžil o prehodnotenie slovenských literárnych dejín druhej polovice 19. až 20. storočia. Jeho kritické práce patria medzi vrcholy domácej povojnovej vedy a sú uznávané v širších európskych a svetových kontextoch. Venoval sa oblasti slovenského romantizmu, realizmu a medzivojnovej literatúre. Bol jedným z prvých, kto spájal prísne vedecké (scientistické myslenie) s psychoanalytickými sondami (opieral sa o Freudovu teóriu pudov). Metodologicky vychádzal zo štrukturalizmu (J. Mukařovský, M. Bakoš, F. Vodička), z prác ruských formalistov (V. Šklovskij, B. Tomaševskij, J. Tyňanov), z vedeckých a umeleckých avantgárd 40. rokov i z poznatkov ostatného filozofického a literárnovedného myslenia doma i v zahraničí. Teoretickou erudovanosťou a materiálovou fundovanosťou zlúčil vedecko-analytické prístupy so zmyslom pre živé problémy umenia. Ako literárny historik sa formoval na tzv. matičnom období literárnych dejín. V centre jeho pozornosti boli literárnohistorické a literárnoteoretické problémy druhej polovice 19. storočia. V rámci vedeckého záujmu o realizmus podal syntetizujúci pohľad na Kukučínovo dielo. Literárnu vedu obohatil koncepčne aj materiálovo štúdiami o slovenskom romantickom mesianizme, v ktorých odkryl neznámu tvár romantickej epochy a jej výskum doplnil o nové ideovo-politické a literárnoestetické fakty.

Okrem literatúry venoval pozornosť aj výtvarnému umeniu, najmä sovietskej avantgarde, a problematike filmu. Poznáme ho ako jedného z kľúčových predstaviteľov generácie, ktorá významne pozmenila podobu kultúrneho a výtvarného života na Slovensku. V období 60. rokov sa stal zástancom dnes významného bratislavského výtvarného hnutia Konfrontácie, opierajúceho sa o francúzsku štrukturálnu abstrakciu. V statiach o výtvarnom umení sprostredkoval závažné myšlienky hlavných predstaviteľov predovšetkým ruskej výtvarnej avantgardy – Kazimíra Maleviča, Vladimíra Tatlina, Vasilija Kandinského, Sergeja Šaršúna. Po nástupe politickej normalizácie v 70. rokoch mu bolo znemožnené vydať monografie o menovaných autoroch. Väčšina jeho teoretických textov o výtvarnom umení, ktoré mali kriticky a inšpiratívne zasiahnuť do tvorivého kvasu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, sa k adresátom buď vôbec nedostala, alebo len pololegálnymi okľukami, takže sa s nimi môže kultúrna verejnosť zoznámiť až dnes. Žiaľ, osobnosť Oskára Čepana dodnes nie je v žiadnych učebných osnovách.

Medzi jeho najčastejšie techniky patrili: koláže, kresba, geometrická abstrakcia, maľba, reliéf, ale aj olej na plátne. Technika koláže sa stala jeho jednou z najdôležitejšie rozvíjaných oblastí výtvarnej tvorby. V rokoch 1944 – 1946 systematicky tvoril koláže surrealistického charakteru, vyznačujúce sa štýlovou jednotnosťou a monochrómnou ponurou farebnosťou, vystihujúcou dobový pocit vojnového ohrozenia. V študentských časoch sa konfrontoval so súdobými intelektuálnymi tendenciami, najmä s odkazom slovenského nadrealizmu, ktorého básne svojím významotvorným obsahom nemohol nechať bez povšimnutia. Začiatkom 50. rokov začal hľadať možnosti výtvarnej výpovede v odlišnom – geometrickom výtvarnom jazyku, ktorú si dovtedy netrúfol prezentovať žiadny výtvarník. V roku 1960 začal v sériách kresieb v denníkoch a v skicároch cielene rozvíjať oblasť abstraktnej geometrickej tvorby, ktorú previedol do akvarelu, neskôr i do malieb na plátne. Z nich väčšinu zničil, lebo úplne rezignoval na verejnú prezentáciu.

V 80. rokoch vyústila jeho tvorba do série obrazov predovšetkým s literárnou témou, korešpondujúcou s jeho samotnou literárno – teoretickou – historickou prácou (koláže s námetom Baudelaira, Rimbauda, Dona Quijota či Casanovou zo 40. rokov, v 80. rokoch pridal slovenské námety - Timrava, Švantner alebo Zakliata panna vo Váhu i divný Janko, Mataj či Jánošík. Zjavila sa aj téma literárnej histórie – ide o skupinové portréty predstaviteľov rôznych literárnych období - Osvietenskí klasicisti – Bernolákovci, Symbolisti - Slovenská moderna, Nadrealisti, Romantici - Štúrovci a mesianisti a pod.). Jeho kresby sa prvýkrát objavili v knihe reflexií Juraja Mojžiša Znepokojené múzy – sedem pristavení pri štúdiách Oskára Čepana, a to vďaka Jiřímu Valochovi, ktorý sa zaoberá objavovaním neznámych slovenských a českých výtvarníkov.

V súčasnosti sa jeho meno v oblasti výtvarnej kultúry zväčša spája s každoročným odovzdávaním Ceny Oskára Čepana (alternatíva českej Ceny Jindřicha Chalupeckého), ktorá sa udeľuje za tvorbu mladým nadaným výtvarníkom.

Nepriaznivé ideologické obdobie ho primälo v 60. rokoch k návratu k jeho zabudnutej láske - archeológii praveku. Aj túto oblasť obohatil o svoje systematické hľadanie s hodnotnými až nadčasovými výsledkami. Nebol spokojný s tradičným spôsobom bádania, pre neho bola dôležitá uvoľnenosť uvažovania, fantázia, ale aj transparentnosť ako metóda. Kládol dôraz na analýzu, porovnávanie, ale aj interpretáciu a najmä prelínanie medzi odbormi, čím predznamenal neskoršiu interdisciplinaritu.

Pôsobenie
Od roku 1949 pracoval ako vedecký pracovník Literárnovedného ústavu v Slovenskej akadémii vied
1956 - 60 redigoval časopis Slovenská literatúra
1958 - 70 redigoval literárnovednú revue Litteraria

Pocty
  • Od roku 2001 s odvolaním sa na jeho meno udeľuje Nadácia Centrum súčasného výtvarného umenia prestížnu Cenu Oskára Čepana mladému nadanému výtvarníkovi vo veku do 35 rokov.
  • V roku 2006 mu bolo in memoriam udelené Čestné občianstvo mesta Trnava za literárnovedeckú a umeleckú tvorbu.

    Bibliografia
  • Kochol, V.: Oskár Čepan päťdesiatročný. SL 22, 1975, s. 97-98.
  • Mojžiš, J.: Znepokojené múzy (sedem pristavení pri štúdiách Oskára Čepana).
  • Sorosovo centrum súčasného umenia - Slovensko 1999.
  • Bžoch, A.: Karol Terebessy - Jazyk, kultúra a hlbinná psychológia. Kalligram 1999.

    Tvorba

    Literárna príručka
    1949 Rukoväť dejín slovenskej literatúry (spolu s Dobroslavom Chrobákom)

    Štúdie, state
    1944 Výtvarná spolupráca pri divadle
    1957 Kukučín a tradície poromantickej prózy
    1958 Štýl Vajanského prózy
    1959 Timrava a metóda literárneho realizmu
    1959 Jégé – doktríny a dielo
    1965 Rozklad romantizmu (zaradené do 3. zväzku akademických Dejín slovenskej literatúry)
    1965 Slovenská literatúra medzi romantizmom a realizmom v 2. zväzku vysokoškolskej učebnice Dejiny slovenskej literatúry
    1966 štúdia k antológii textov Vasilija Kandinského
    1971 Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň
    1971 Literárne bagately
    1973 Premeny „ducha a predmetnosti“
    1973 Romantický duch a romantická predmetnosť
    1973 Literárny vývin v rokoch 1918 – 1945
    1974 K periodizácii tzv. lyrizovanej prózy
    1976 Janko Kráľ a romantický mesianizmus
    1984 inšpiratívna kapitola o próze 1935 - 1945 uverejnená v 5. zväzku Dejín

    Teoretické práce z oblasti literárnej genológie a typológie
    1955 K typológii literárnych smerov
    1962 Poézia a próza
    1963 K otázke literárnych vzťahov a vplyvov
    1966 Fonológia a montáž v poézii
    1966 Jazykové predpoklady montáže v poézii
    1968 Univerzálie a literárna tvorba
    1969 Jazykové predpoklady montáže v próze
    1972 Literatúra – systém a dejiny

    Knižná tvorba
    1972 Kukučínove epické istoty l (syntetická monografická práca)
    1977 Kontúry naturizmu

    Monografie
    (ich vydávanie bolo zakázané)
  • monografia o Mariánovi Čunderlíkovi - Od človeka na prah univerza
  • monografia o Rudolfovi Filovi - Maliar medzi Erosom a Thanatosom
  • Literárne bagately - dielo bolo zošrotované
  • antológia textov Tatlinova iniciatíva (bola síce vydaná, ale sadzbu prikázali rozmetať)

    Ostatné
    1974 Schéma periodizácie tzv. lyrizovanej prózy 1920-1950. In: Slovenská literatúra, XXI, č. 2.
    1977 Novela. In: Romboid, č. 3.
    1980 Barčova próza ako spor bytia a vedomia. In: Romboid, č. 2, s. 44 – s. 48.
    1984 Básnici sujetu. In: K. Rosenbaum (ed.) Dejiny slovenskej literatúry V., Bratislava: Veda.
    2002 Bottov asketický hrdina. In: Slovenská literatúra. Roč. 49, č. 2 (2002) s. 89-106.


    Editorská činnosť
    1953 próza Jonáša Záborského
    1956 próza Ľudovíta Kubániho
    1956 - 71 Dielo Martina Kukučína (spolupráca)
    1965 próza Viliama Paulínyho-Tótha

    Výber z diela (vydané posmrtne v rámci projektu Zobrané diela Oskára Čepana iniciovaného Ústavom slovenskej literatúry SAV)
    2001 Próza slovenského realizmu (sústreďuje jeho štúdie o Vajanskom, Šoltésovej, Kukučínovi, Timrave, Tajovskom a Jégém, ktoré boli zatiaľ publikované iba v časopisoch; kniha tak kompletizuje obraz autorovej koncepcie klasickej fázy slovenského literárneho realizmu)
    2002 Literárne dejiny a literárna veda (obsahuje štúdie z vývinovej problematiky slovenskej prózy najmä prvej polovice 20. storočia a z problematiky literárnej vedy druhej polovice 20. storočia. Kniha poskytuje moderný pohľad na dynamiku literárnych procesov v ich určujúcich historických, politických, sociálnych, estetických i vedných kontextoch.)
    2003 Literárnoteoretické state
  • zdroj: Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; www.trnava.com; www.gjk.sk; www.uslit.sk; spracovala Viola Tóthová

      Mapa

    kontaktujte nás

    tip na osobnost