sk  |  en
Utorok | 26.09.2017, 07:43 | meniny: Edita; zajtra: Cyprián
  • | Európsky deň jazykov

    Európsky deň jazykov bol vyhlásený v roku 2001 a je organizovaný Radou Európy a Európskou komisiou. Deň je oslavou jazykovej rôznorodosti členských krajín, ktoré tvoria súčasť bohatého kultúrneho dedičstva a tradícií. Cieľom je tiež podpora občanov k učeniu nových jazykov, vďaka ktorým si zvyšujú svoje šance na štúdium, prácu a lepší život v rámci EÚ.

doplňte alebo opravte informácie

Peter Michal Bohúň ( 56 r.)

akademický maliar, litograf, pedagóg, zakladateľ národne chápanej historickej maľby, portrétny dokumentarista významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, národný buditeľ, prívrženec štúrovského hnutia

Kategória: umenie a kultúra, výtvarné umenie

* 29.09.1822 Slovensko, Veličná

† 20.05.1879 Poľsko, Bielsko-Biała

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie váhy

čínske znamenie kôň

jubileum od úmrtia 138 r.

jubileum od narodenia 194 r.

 

všeobecné informácie

Vzdelanie

Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky.
1836 - 1841 evanjelické lýceum, Levoča, z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené
1841 - 1843 právnický kurz, Kežmarok; vytvoril prvé maľby
1843 - 1845 prípravka za litografa na Akadémii výtvarných umení u kameňopisca F. Šíru, Praha
1846 - 1847 interné štúdium u nemeckého historického maliara Christiana Rubena, vtedajšieho riaditeľa na Akadémii výtvarných umení, Praha

Životopis

Peter Michal Bohúň sa narodil v rodine evanjelického kňaza. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho. Dostával aj štipendium spolku Tatrín. Po absolvovaní štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení sa vrátil na Slovensko a stal sa jedným zo zakladateľov slovenského výtvarného umenia. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s ktorým spájal aj svoju maliarsku činnosť.

V jeho diele zohral popri Prahe a jej umeleckom a spoločenskom prostredí dôležitú úlohu vplyv domácej tvorby, najmä spišskej portrétnej školy. Vychádzal z vecného, pritom mierne idealizujúceho biedermeiera, blízkeho tvorbe J. Czauczika. Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Revolúcia rokov 1848 - 1849, najmä však depresia, ktorá po nej nastala, ho zmenila z biedermeirovského konformizmu a lyrika-romantika na pravdivého interpreta podoby a charakteru slovenskej obrodenskej spoločnosti. Taktiež tvoril oltárne obrazy a ikony, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku.

V sakrálnej tvorbe používal predlohy nazarénske i romantické. Pre tisícročné cyrilometodejské jubileum namaľoval zástavy s postavami Slovákov vo vtedajšom ľudovom kroji. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica z roku 1848 Slovenské ľudové zhromaždenie, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.

Umeleckou štylizáciou stieral rozdiely medzi nestavovským slovenským meštianstvom a zemianstvom i strednou šľachtou. Využíval všetky výtvarné prostriedky - pevnú neoklasicistickú kresebnú osnovu, lokálnu, valérom tlmenú farbu, ateliérovo aranžované svetlo a tieň, ako aj citlivo prepracovaný detail - aby obrazmi upevňoval sebavedomie vznikajúceho meštianstva.

Jeho výtvarná činnosť bola spätá s národným obrodením.

Podieľal sa na všetkých významných osvetových a politických akciách slovenských vlastencov, bol členom Matice slovenskej. Záslužné národnobuditeľské poslanie vykonali najmä jeho dve série štúdií slovenských ľudových krojov (1846 - 1847; 1848 - 1850).

Motívy zo stredného a západného Slovenska a Gemera, maľované akvarelom, litografoval až po jeho smrti syn Kornel. Z jeho iniciatívy bola v dvoch vydaniach vydaná nová séria slovenských ľudových krojov a typov.

Podľa údajov białskeho evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel na zápal pľúc a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej.

Pôsobenie:
1846 ohlásil v Orle Tatranskom Umelecký program; prihlásil sa k postulátom štúrovskej národnej romantiky
1848 - 1854 učiteľ v Lučivnej
1854 - 1865 učiteľ maľby na dievčenskej evanjelickej škole v Liptovskom Svätom Mikuláši
1865 - 1879 kvôli zadĺženiu opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała), kde pôsobil ako učiteľ
1876 vycestoval do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády

Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši:

V priestoroch terajšej galérie, ktorá vznikla v roku 1955, pôsobil jedenásť rokov Peter Michal Bohúň. Ide o tretiu najstaršiu galériu na Slovensku (po Bratislave a Košiciach). Je umiestnená v historickom a kultúrnom centre mesta v príjemnom parkovom prostredí. Pôvodná budova pochádza z konca 18. storočia. Do dnešnej podoby bola zrekonštuovaná a dobudovaná v 70. rokoch 20. storočia. Zbierkový fond galérie predstavuje predovšetkým diela P. M. Bohúňa. Spolu je tu približne 5000 výtvarných diel - malieb, kresieb, grafík, fotografií, plastík, z ktorých časť je prezentovaná v štyroch stálych expozíciách. Na prechodné výstavy galéria disponuje dvomi priestormi, pričom veľká výstavná sieň je najväčším výstavným priestorom svojho druhu na Slovensku.

Ocenenie:
Za precízne litografie ilustrujúce Botaniku S. Presla bol odmenený základným listom Matice českej.

Pocty:
Základná umelecká škola Petra Michala Bohúňa, Dolný Kubín (http://www.zuspmb.sk/)

Tvorba

1846 - 1847 realizoval krojové štúdie z Oravy a Liptova (Slováci z Veľkej Vsi, Važca, Lučivnej, Družba a družica z dolnej Oravy, Bača a hájnik spod Oravského zámku, Slováci z hornej Oravy)
1848 vytvoril obrazy Slováci z Trenčína, Považia, Stupavy; skica Čítanie slovenských žiadostí
1848 - 1849 ceruzové kresby – J. Kučeru ako dobrovoľníka a olejomaľba J. Francisiho ako dobrovoľníckeho kapitána
1848 - 1854 prevažuje u neho fáza národného romantizmu a tvorba portrétov
1859 - 1865 portrétoval obrodeneckú spoločnosť a príslušníkov meštianstva

Galéria obrazov národovcov - podobizní: (ide o približné roky vzniku diela)

1848 Jakuba Grajchmana
1848 J. Plechu
1848 - 1850 Samuela Bohdana Hroboňa
1849 S. Reussa
1849 - 1850 Jána Francisciho ako povstaleckého kapitána
1850 - 1853 T. Nosáka
1853 J. Kadavého
1853 A. H. Krčméryho
1858 M. Hrebendu
1860 Dr. G. Reussa
1860 G. Zechentera
1860 S. Nováka
1860 S. Tomášika
1860 J. Čajaka
1861 P. J. Šafárika
1862 J. M. Hodžu
1862 J. Kollára
1865 L. Brucka
1867 fyzikusa Hammerschmidta

Najvýznamnejšie portréty
1851 portrét Johany Tramplerovej, vdovy z Veľkej pri Poprade (olej, plátno)
1853 manželky Žofie
1853 - 1855 pani Davidovej
1853 pani Ballovej
1854 - 1858 mlynára Hodžu
1859 Portrét pani Telčovej
1865 B. Lokšanského
1865 - 1867 I. Kubányovej
1870 R. Hammerschmidtovej
1875 P. Meškovej
1876 - 1877 Z. Medveckej
1879 A. Philadelphiovej a i.

Nezachované maľby:

  • Veličianska svadba
  • Verbovačka
  • Ľudová svadba zo Spiša
  • vývesný štít s námetom Jánošíka
  • krajinárska tvorba

    Bibliografia

  • Škvarnová, Monika: Drotári v dielach umelcov. Profesionálna a neprofesionálna výtvarná tvorba v zbierkach na Slovensku. 4. diel edície Malá knižnica drotára. Považské múzeum v Žiline, Žilina 2005.
  • Dubnická, Elena: Peter M. Bohúň. Život a dielo (monografia). Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960.
zdroj: Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Galéria umenia Nové Zámky; www.wikipedia.sk; spracovala Viola Tóthová
posledná aktualizácia 23.05.2016

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost