Husák (1913–1991), prvý Slovák medzi československými prezidentmi, bol jedným zo strojcov normalizácie po okupácii Československa sovietskymi vojskami v auguste 1968 a stúpencom tvrdej brežnevovskej línie. Niektorí Slováci si však cenia jeho účasť na Slovenskom národnom povstaní za druhej svetovej vojny a to, že ho v 50. rokoch väznili pre „buržoázny nacionalizmus“.
Na plány umiestniť Husákovi v hlavnom meste tabuľu nesúhlasne zareagovali viacerí historici, ale aj politici či zástupcovia cirkví. „Ak je veľká osobnosť, tak len pre komunistickú stranu – ale hrdinom komunizmu, ktorí zapríčinili toľko hrôz, biedy a nešťastia, by sme v našej krajine žiadne pomníky ani dosky odhaľovať nemali,“ vyhlásil pre Sme kňaz a zástupca Konfederácie politických väzňov Anton Srholec. „Slovensko má osobnosti, ktoré by si takúto poctu určite zaslúžili oveľa viac,“ uviedol pre Nový čas primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.
„Patrí medzi kontroverzné postavy, ktoré sa aktívne angažovali v nastoľovaní totalitného komunistického režimu. Oslavovať takéto osoby prostredníctvom pamätných tabúľ nie je správna cesta,“ povedal Sme šéf Ústavu pamäti národa Ivan Petranský.
Podľa hovorkyne Dúbravky Lucie Balajovej však dúbravskí poslanci Husákovi tabuľu schválili jednohlasne, diskutovali údajne len o tom, kam ju umiestnia.