Proti výrokom arcibiskupa Jána Sokola, že obdobie totalitného Slovenského štátu bolo obdobím blahobytu, sa postavili predstavitelia Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) aj Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO). Kontroverzné výroky Jána Sokola odzneli v relácii Téma dňa televízie TA3 v stredu 27. decembra 2006.
Hlava Trnavsko-bratislavskej diecézy pred televíznymi kamerami okrem iného rozprávala o svojom detstve a o pozitívnej zmene, ktorá pre jeho rodinu za vlády prezidenta Jozefa Tisa nastala. „Ja si vážim pána prezidenta Tisa a veľmi vážim, lebo sa pamätám ako dieťa, my sme boli veľmi chudobní, a keď on bol, sme boli teda na úrovni,“ povedal vo vysielaní TA3.
Ladislav Richter z RMORK adresoval Sokolovi otvorený list, v ktorom sa ho pýta, či obdobím blahobytu myslí čas, keď mali Rómovia zákaz cestovať verejnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do verejných parkov ani budov a mnohých obchodov, zároveň mali vyhradený čas na vstup do viacerých miest či obcí. V tom čase totiž boli zavedené viaceré zákony či nariadenia, ktoré obmedzovali rómske obyvateľstvo.
Richter poukazuje i na vznik pracovných táborov pre Rómov či zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom pre celé rómske rodiny, z ktorého boli neskôr rómski občania deportovaní do pracovných a vyhladzovacích táborov Tretej ríše.
V podobnom duchu sa vyjadril i Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, podľa ktorého katolícky hodnostár zabudol pri opise údajného obdobia blahobytu spomenúť deportácie 70 000 občanov do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek, Sobibor, Belzecz a Treblinka, kde bola väčšina zavraždená.