Kým bežecká špička súperila o prémie v prestížnom seriáli Tour de Ski, vy ste ladili formu na olympiádu v rakúskom Obertilliachu. Bol to správny krok?
Bilancovať sa bude až po sezóne, ale momentálne som presvedčený, že áno. Priznám sa však, že keď som sledoval preteky v televízii, bolo mi ľúto. Ťahalo ma to na trať, najmä pri spomienke na preteky pred dvoma rokmi, keď som v poslednej etape skončil tretí.
Prečo ste Tour de Ski vynechali?
Stavil som na model prípravy zo sezón 2004/2005 a 2005/2006, keď som dosiahol životné výsledky na majstrovstvách sveta i na olympiáde. Súťažiť začiatkom januára mi skrátka nevyhovovalo. A Tour de Ski bolo navyše dosť náročné, do cieľa nedošla ani polovica štartového poľa.
Na začiatku sezóny vám nevyšli preteky v Nórsku ani vo Fínsku. Nezľakli ste sa vtedy, že ste niečo pokazili v letnej príprave?
Je pravda, že vo fínskom Kuusame som sa mal ukázať v lepšej forme, ale bol tam zľadovatelý sneh a spravil som pár technických chýb. Predtým v nórskom Beitostolene to bolo podobné, deň pred pretekmi popršalo a na ľadovom snehu som nevedel využiť svoju najsilnejšiu stránku – nohy. Potom však prišiel december, dva výsledky v bodovanej tridsiatke a k tomu piata priečka v kvalitne obsadenom maratóne v Livigne. Upokojilo ma to. Trináste miesto z Davosu síce nepovažujem za fantastický výsledok, ale v tom čase som ho bral všetkými desiatimi.
Po troch rokoch ste netrávili prelom rokov na pretekoch. Ako ste si užili Silvester?
Nešiel som spať o jedenástej, ale príchod roka som oslávil decentne, v rámci normy.
Kým pred olympiádou v Turíne ste patrili k tromfom slovenskej výpravy, teraz sa o vás príliš nehovorí. Ako to vnímate?
Ako výhodu. Na Slovensku to funguje tak, že keď sú vysoké očakávania, športovci potom veľmi chcú a nie vždy to dobre dopadne. Idem do Vancouvru s chladnou hlavou. Mám na to, aby som skončil okolo pätnásteho miesta. Všetko navyše budem brať ako mimoriadne cenný výsledok.
Ako si spomínate na predchádzajúce olympiády?
Turín bol výsledkovo najlepší. V Salt Lake City sa mi páčili trate a prvý raz som prerazil a prekvapil. Na päťdesiatke som skončil trinásty. Nevravím, že to bol prevratný výsledok, ale trochu som zažiaril.
A premiéra v japonskom Nagane?
Veľký zážitok, mal som dvadsaťjeden rokov a šiel na svoju prvú olympiádu. Nevedel som si predstaviť, ako to tam bude vyzerať. Je pravda, že som sa nechal strhnúť nepodstatnými vecami, nakupoval som elektroniku. Takým veciam už teraz neprikladám vôbec vážnosť. Olympiádu beriem čisto profesionálne a koncentrujem sa len na športový výkon.
V Turíne bolo okolo vás rušno aj v inej súvislosti. Pár dní pred štartom hier vám zistili zvýšenú hladinu hemoglobínu.
Nechcel som o tom hovoriť, ale keď už keď sa pýtate… Je to nepríjemná spomienka. Teraz mi to už pripadá smiešne, ale vtedy som to psychicky dosť prežíval. Možno ma to pripravilo aj o lepšie umiestenie. A pred maratónom sa mi zasa zapálil zub a bral som antibiotiká, takže štrnáste miesto som bral ako skvelý výsledok. Dnes už viem, že keď mi stúpne hemoglobín, je to tým, že som tak geneticky nastavený.
Ako často sa podrobujete dopingovej skúške?
Tri kontroly sú plánované a v tejto sezóne som už zažil dve náhodné u mňa doma. Súhlasím s tým, nemám čo skrývať. Verím, že sa lyžiarsky šport očistí.
Čo vás čaká ešte do začiatku vancouverskej olympiády?
Absolvujeme všetky tri podujatia Svetového pohára olympiády, najbližší víkend v Estónsku, potom v ruskom Rybinsku a krátko pred Vancouvrom v kanadskom Canmore. Počítam s tým, že zo sústredenia v Rakúsku vo vysokej nadmorskej výške ešte môžem byť trochu unavený, ale v Canmore by som sa už chcel predstaviť vo veľmi dobrej forme.
Kto zo Slovákov podľa vás zaútočí na medailu?
Najväčšie predpoklady majú Alena Procházková a Anastasia Kuzminová. Asi som na nikoho nezabudol… Nezávidím im, od nich sa to bude čakať, ja sa pokúsim skôr prekvapiť.