Ukrajujú jej z neho diplomatické povinnosti členky Medzinárodného olympijského výboru, a neúprosne si ho vyžaduje aj streľba. „Keď ma zvolili do Medzinárodného olympijského výboru, nechcem byť len do počtu,“ uviedla pre slovenské médiá počas sobotňajšieho otvorenia Slovak pointu, slovenského kúska domova na železničnej stanici Adler v Soči.
Aký program ste absolvovali v predchádzajúcich dňoch?
Mám za sebou náročný týždeň. Povinnosti členky MOV mi dali zabrať od rána do večera, teraz sa idem trochu vydýchať do Kataru. Čakajú ma tri-štyri dni ostrého tréningu, odstrieľam preteky a prídem naspäť. Budem mať týždeň na to, aby som si poriadne užila zimnú verziu olympijských hier. V kalendári mám zaškrtnutý hokej Slovensko – Rusko. Veľmi sa naň teším. Kúpila som si dres – klasický fanúšikovský – aby som mohla výdatne povzbudzovať.
Nenarúšajú vám povinnosti členky MOV športovú prípravu?
V Katare sú úvodné preteky sezóny, zúčastnila som sa na nich aj vlani. Veľmi sme s trénerom Jurajom Sedlákom zvažovali, či ísť. Rozhodli sme sa, že túto sezónu začneme trošku skôr, prinajmenej tak ako minulú. V nej sme zvolili dobrý model. Ide o preteky, počas ktorých sa dá aj dobre trénovať. Po nich si ďalší týždeň oddýchnem tu v Soči. Možno mi neuveríte, ale počas zasadnutia MOV som cez obedňajšiu prestávku chodila do posilňovne. Pár dní v Katare mi prospeje, pripravovala som sa na to aj mentálne.
Ako prebiehala prezidentská večera? Mali ste možnosť hovoriť aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom?
S pánom prezidentom Putinom som si len podala ruku, pozdravili sme sa. Večera bola šiesteho februára, deň pred slávnostným otvorením. Pripadli mi na nej trošku aj hostiteľské povinnosti. Šlo o príjemnú záležitosť. Odteraz bude pravidlom, že pred každými olympijskými hrami pozve prezident Medzinárodného olympijského výboru na večeru všetkých členov MOV s partnermi a partnerkami i všetky hlavy štátov, ktoré sú alebo budú prítomné na otvorení Hier. Teraz ich bolo okolo štyridsať. Trošku som mala stres, ale zvládla som to. Prezident Putin sa revanšoval tým, že pozval členov MOV do jeho letného sídla v Soči.
Kto vás navrhol na moderovanie?
Vedela som to od novembra. Zavolal mi Thomas Bach, prezident Medzinárodného olympijského výboru. Povedal mi, že by bol rád, keby oficiálnu večeru odmoderoval Rus Vitalij Smirnov, najstarší člen MOV so mnou – najmladšou členkou. Súhlasila som veľmi rada, hoci som presne nevedela, o čo ide. Hovorila som si, že krátky prejav zvládnem. V januári som sa dozvedela podrobnosti – že tam bude do štyristo prominentných hostí. Popri hlavách štátov aj huslistka Vanessa Mae, operná diva Anna Netrebko, ruské primabaleríny i ďalšie významné postavy ruského spoločenského, politického i športového života. Bola to „klada“, no vyrovnala som sa s tým. Dopadlo to, myslím si, dobre.
Čo bolo vašou úlohou?
Riadili sme oficiálnu časť večere. Vitalij Smirnov pozval na pódium oboch prezidentov – pánov Putina a Bacha. Ja som im poďakovala za ich vystúpenia, pridala som pár slov z pohľadu športovkyne, niekoľko základných informácií o počte účastníkov. Nebolo to veľmi náročné, no s vystupovaním pred takou významnou spoločnosťou a v takej atmosfére som ešte nemala skúsenosti. Už mám. Večera mala koktailový charakter, mala som čierne dlhé šaty s otvoreným chrbtom. Celkom zožali úspech. (smiech)
Vystúpili ste aj na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru. K akým témam máte najbližšie?
Som športovkyňa, rozprávala som o pozícii športovcov. Je zaužívané, že v olympijskej dedine rotujú. Prídu, odsúťažia a idú domov. Nie je to celkom v súlade s Olympijskou chartou a myšlienkami olympizmu. Každý športovec by mal mať právo byť počas trvania Hier v dedine. Podporila som túto myšlienku. Spomenula som aj olympijské hry mládeže. Hovorila som, že by sme veľmi radi uvítali, keby na nich organizátori testovali športy, ktoré sa chcú dostať do programu Hier. Celý formát zasadnutia mal charakter diskusie. Teraz sa rozdelíme do pracovných skupín, ktoré navrhnú jednotlivé riešenia na mimoriadne zasadnutie v decembri.
Je náročnejšie súťažiť alebo diskutovať na pôde MOV?
Zatiaľ to druhé, ale zvykám si. Keď som dostala dôveru a zvolili ma, nechcem byť len do počtu. Prelomila som ľad, najťažší bol prvý príspevok. Pred druhým som si povedala, že nik zo mňa neodhryzol, tak prečo by som nemala povedať, čo chcem. Trošku som sa napila, aby mi nevyschlo v hrdle.
Na tlak okolia zvyknutá, ako bronzová medailistka z Londýna 2012 i na športovú slávu. Čo je najťažšie v pozícii športového diplomata?
Spočiatku mi pripadalo veľmi ťažké, ako zareagovať na ľudí, ktorých spoznávate. Ide spravidla o vysokopostavené osobnosti. Som medzi nimi športovkyňa, niektoré veci mi okolie toleruje. Keď napríklad niekoho neoslovím pravým titulom. Atmosféra na pôde MOV je oveľa uvoľnenejšia, než som očakávala.
Máte tam už spriaznenú dušu?
Ale áno, veľa ľudí sa ku mne hlási – a ja k nim. Máme sa o čom porozprávať. Najbližšie mám ku kolegom, s ktorými nás v jednej skupinke prijali za nových členov MOV: Kirsty Coventryovej zo Zimbabwe, Francúzovi Tonym Estanguetovi. Často debatujem aj s prezidentom národného olympijského výboru Belgicka, ktorý sedí vedľa mňa, aj s gréckym kráľom Konštantínom. Rada diskutujem s Frankiem Fredericksom, bývalým skvelým šprintérom.
Ako ste zhodnotili otvárací ceremoniál?
Prvý raz som si ho užila v pozícii diváka. Londýnsky som nevidela dodnes. Chystala som sa na preteky, nechcela som sa rozptyľovať. Bol to úžasný zážitok. Mimoriadne sa mi páčilo, že športovci mohli počas ceremoniálu sedieť a tiež si ho užívať spolu s divákmi. Tak to má byť. Keď vchádzala slovenská výprava, vstala som, mávala som a kričala – a aj všetci členovia MOV okolo mňa. Keď prichádzali ich národné delegácie, opätovala som solidárnosť. Mám to všetko nafotené i natočené. Veľmi som si užívala pocit národnej hrdosti, páči sa mi aj naše oblečenie. Boli sme blízko, videli sme emócie športovcov. Vybavili sa mi spomienky na otvárací ceremoniál v Pekingu 2008, ako sme z plochy mávali, ako sa na vás pozerá takmer celý svet. Sú to veľmi silné zážitky.
Ako MOV posudzoval bezpečnosť Hier a obrovské finančné náklady na ich organizovanie v Soči?
V súvislosti s bezpečnosťou Hier Medzinárodný olympijský výbor plne dôveruje organizátorom, že všetko zvládnu. Historicky najvyššie náklady boli aj preto, lebo Rusi sa rozhodli postaviť kompletný zimný rezort. Chýbal im, keď chceli v 90-tych rokoch minulého storočia organizovať domáce zimné šampionáty, neraz sa konali v bývalých republikách ZSSR. Teraz už majú športoviská doma – a špičkové.