Čo rozhodlo, že ako hráč končíte?
Keď som si pozeral zápasy NHL, zdalo sa mi, že by som ešte mohol hrávať. Keby som však dostal ponuku, neprijal by som ju. Na sezónu som už nebol pripravený – a skrývať by som sa na ľade nechcel.
Vrátite sa ešte niekedy na ľad?
Nie, je to definitívne rozhodnutie. Nebolo ľahké, veď celý život som hral hokej. Držal som ho v tajnosti, chcel som sa totiž rozlúčiť na Slovensku. Odtiaľto som vyšiel, tu som sa vypracoval na hráča NHL. V zámorí sa to dozvedia až neskôr, agentovi ešte len budem volať. Som však rád, že ostávam pri hokeji.
Čo je vašou prvou úlohou na poste generálneho manažéra?
Komunikovať s našimi hráčmi a hneď v prvých mesiacoch nadviazať kontakt so všetkými generálnymi manažérmi v NHL. Spoznať ich osobne, mať k nim priamy prístup.
Bude ťažké prehovárať kluby, aby po sezóne uvoľnili hráčov pre reprezentáciu?
Nerobia to rady. Keď sa však sezóna skončí, hráči sú voľní. Dôležité potom je, či sú úplne zdraví. Kluby vedia, v akom stave dohrávali sezónu. Ak je riziko, že by si na šampionáte ublížili, chcú ich chrániť.
Na posledný šampionát necestovali útočník Marek Svatoš a brankár Peter Budaj, hoci ten na konci sezóny NHL chytal. Nepustilo ich Colorado?
Dá sa to vysvetliť aj takto. Nielen generálny manažér, ale aj lekári môžu účasť neodporučiť. Ani ja by som nechcel ťahať hráča na šampionát a báť sa, že sa môže na prvej rozcvičke zraniť. Slovenskí hokejisti majú pre národné mužstvo srdce, ale ich budúcnosť a kariéra sú tiež dôležité.
Slovákov v NHL ubúda. Čo to znamená pre reprezentáciu?
Na ostatnom drafte sa nám nedarilo, hoci ani Čechom veľmi nie. Dúfam, že talenty budú ďalej rásť a prebíjať sa do NHL. Momentálne majú na skok do ligy útočník Ružička a obranca Sekera. Rád ich osobne spoznám.
Ktorých hráčov budete sledovať najpozornejšie?
Je ľahké sledovať hokejistov ako Zdeno Chára, Miro Šatan či Paľo Demitra. Prehľad však chcem mať najmä o mladších, aj tých z fariem. Poloha Washingtonu je veľmi výhodná, mám to blízko do viacerých miest, kde sa hrá NHL. Dôležité je, aby sme s poradcom reprezentácie pánom Nedomanským a trénerom Šuplerom získali čo najviac informácií o hráčoch z prvej ruky: v akej sú forme, ale aj ako sa cítia, aké majú problémy. Dvadsaťdvaročný hráč, ktorý počúva najmä trénera a agenta, sa často nemá s kým poradiť. Ja rád pomôžem.
Kto bude viac ovplyvňovať zostavu mužstva: generálny manažér alebo tréner?
Budeme ju riešiť spoločne s pánom Šuplerom aj Nedomanským. Nič nebude robiť jeden človek. V zámorí pracuje generálny manažér od rána do noci, u nás je to inak. Neplánujem meniť zabehané zvyklosti. Chcem pomôcť vytvoriť partiu, ktorá v pravý čas zaberie. Začať treba od nás, nášho prístupu k hráčom.
Budete sledovať aj Európanov?
Som v kontakte s niektorými hráčmi z Európy, najmä Ľubošom Bartečkom, Ivanom Čiernikom, Radom Suchým… Chcem spoznať viacerých, najmä mladších. Na Slovensku by som rád videl piatkový súboj Košíc a Trenčína. Pán tréner Šupler ma informoval, že z neho príde dosť veľa hráčov do nominácie na Nemecký pohár.
Figuruje v nominácii aj Žigmund Pálffy?
Je v pláne pána trénera, ale nomináciu treba ešte dotiahnuť. V každom prípade sa neho veľmi teším, veľmi rád ho opäť uvidím.
Na ako dlho ste so zväzom uzavreli zmluvu?
Na jednu sezónu, do skončenia majstrovstiev sveta. Ak sa mi v nej bude dariť, veľmi rád by som pri reprezentácii pokračoval.
Aký si dávate cieľ pre sezónu?
Netreba mať veľké oči, bude to pre mňa nová pozícia. Ale myslím, že už je čas na ďalšiu medailu. Je to náš spoločný cieľ, uvidíme, či sa to podarí.
Radili ste sa, či prijať funkciu aj s hráčmi? Napríklad s Miroslavom Šatanom…
Miro o mojom rozhodnutí vedel. Aj Zdeno Chára a Marián Hossa. Tešili sa.
Ako kamarátov ich nebudete ťažko presviedčať, aby prišli na šampionát, však?
Takých hráčov prehovárať netreba (so smiechom). Ja som sám bol naposledy v situácii, keď som pre zranenie odmietol. Keď hráča trápia zranenia, treba to pochopiť. Ale prehovárať ich rozhodne netreba.
Aké budú šance Slovákov na MS 2008 v Kanade?
Máme šance ako iní. Kanada je favoritom, ale bude pod tlakom domácich fanúšikov.
S kým sa budete ako nový generálny manažér najčastejšie radiť? Od koho sa učiť?
Poznám viacero generálnych manažérov, pod ktorými som v NHL hrával. Sú to ľudia, s ktorými si vždy rád vymením pár slov. Oslovovať sa ich chystám najmä počas zápasov, na ktoré budem chodiť vo Washingtone.
Ide o prvý stupeň ku budúcnosti na mieste v štruktúrach klubov NHL?
Prvý stupeň… To by bolo pekné (s úsmevom). Ale to zatiaľ nie je môj cieľ. Dnes len skúšam, čo budem vedieť robiť, ako využiť skúsenosti a kontakty s hráčmi.
Dostali ste ponuky aj z klubov NHL?
Som v kontakte s majiteľom Washingtonu Capitals Tedom Leonsisom. Ponúkol mi prácu pri klube, ale nie je jasné, čo by som pre jeho mužstvo mohol robiť – zrejme konzultanta či poradcu. Ale ani ja som nemohol nič sľúbiť, pretože moje miesto je teraz tu, pri slovenskej reprezentácii. Ak sa to bude dať zladiť, s Capitals by som tiež rád spolupracoval.
Kde ste odložili hokejový výstroj?
Do garáže (smiech). Už tri-štyri roky som na ten moment na začiatku i konci sezóny myslel. Rodina je pre mňa dnes dôležitejšia ako hráčska kariéra.
Čo si na kariére ceníte najviac?
Prežil som ju celkom dobrú – na hokejistu, ktorý išiel do Ameriky na skusy. Mohlo to byť aj lepšie, ale nie som náročný, aby som na seba ešte viac tlačil. Je príjemné, že si môžem zahrať tenis, golf, som – dá sa povedať – zdravý…
Ktorí boli vaši najlepší spoluhráči?
Tí, čo sa mi nebáli prihrávať puky, aby som ich strieľal do bránky. Centri… Vďačím im za kariéru. Na začiatku mi určite veľmi pomohol Michal Pivoňka. Neskôr Adam Oates, dlho som hrával aj s Richardom Zedníkom, aj v jednej päťke. V play off nám to s Washingtonom išlo.
A najkrajšie spomienky?
Veľkým zážitkom bol prvý zápas v NHL, potom finále Stanleyho pohára. Najpamätnejšie však pre mňa zostanú majstrovstvá sveta v Göteborgu, víťazný gól a zlatá medaila z nich. Na tie oslavy, aké sme tu spolu s fanúšikmi prežívali, ťažko zabudnúť. Dúfam, že na tie úspechy nadviažeme.
Ako prijala vaše rozhodnutie rodina?
Manželka nebola veľmi nadšená, ale pochopila ma – keď videla, ako pozerám v televízii hokej. Rodinný režim moja práca veľmi nenaruší. Niekoľko sedemdňových zájazdov za rok sa dá zvládnuť. Keby som mal ako hráč odísť na osem mesiacov niekam do Kalifornie, bolo by to horšie. Takto môžem byť aj so synmi, občas ich zobrať na zápasy NHL…
Láka vás v budúcnosti aj úloha trénera?
To je na mňa naraz priveľa… (úsmev). Ale – áno, všetko, čo je spojené s hokejom, ma láka. Vedel by som odovzdať skúsenosti, či už žiakom alebo dospelým, ale hlavným trénerom by som si netrúfal byť. Potrebujem získať skúsenosti.
Chystáte rozlúčkový zápas?
Asi nie. To pre mňa nie je momentálne dôležité. Viem, že na Slovensku sa to robí, ale nič také zatiaľ neplánujem.
**====== Momenty Bondrovej kariéry ======
**
- 1985: v Poprade začal hrať seniorskú druhú ligu, po roku prestúpil do Košíc do najvyššej súťaže
- 1988: získal federálny titul s VSŽ Košice
- 1990: vstup do NHL v drese Washingtonu. O 14 rokov neskôr odchádzal ako držiteľ dvanástich klubových rekordov
- 1994: 5. februára strelil Tampe 5 gólov, z toho štyri v priebehu štyroch minút a 12 sekúnd
- 1995: v skrátenej sezóne po výluke sa stal najlepším strelcom ligy, v 47 zápasoch dal 34 gólov
- 1996: 3. februára získal v zápase proti NY Islanders 6 bodov (4 góly, 2 prihrávky), najviac v kariére. V sezóne strelil 52 gólov
- 1998: opäť nastrieľal 52 gólov a s Fínom Selännem sa stal najlepším strelcom ligy. V skvelej sezóne sa Washington dostal až do finále bojov o Stanleyho pohár, prehral však s Detroitom
- 2002: na MS vo Švédsku vystrieľal Slovensku titul. ,,Stanleyho pohár oslavuje jedno mesto, ale zlatú medailu celý národ," vravel po finále proti Rusku (4:3)
- 2003: opäť prišiel na MS a vo Fínsku pomohol reprezentácii k bronzu. V zápase o 3. miesto strelil Česku víťazný gól
- 2004: 18. februára ho vedenie Washingtonu po takmer 14 rokoch vymenilo do Ottawy
- 2006: ako hráč Chicaga strelil 22. decembra Torontu svoj päťstý gól v NHL – túto métu dosiahol ako 37. hráč v histórii a po Stanovi Mikitovi ako druhý Slovák
- 2007: 29. októbra po sérii zdravotných problémov oznamuje koniec kariéry
**====== Bondra v číslach ======
**
1081 - zápasov odohral počas 16 sezón v základnej časti NHL, získal v nich 892 bodov
503 - gólov strelil v základnej časti NHL, ďalších 30 pridal v play off
100 - sekúnd pred koncom finále MS v Göteborgu 2002 strelil rozhodujúci gól do siete ruského brankára Sokolova
52 - gólov je jeho streleckým maximom v jednej sezóne NHL. Dosiahol ho dvakrát
35 - gólov strelil v slovenskej reprezentácii
19 - hetrikov v NHL
14 - sezón v rade prekonal hranicu 20 gólov
12 - toto číslo nosil na drese
4 - kluby vystriedal v NHL. Pôsobil v Ottawe, Atlante, Chicagu, najviac – až 14 sezón – však strávil vo Washingtone
0 - ani raz nevyhral Stanleyho pohár