Kompozičný šach možno zaradiť medzi voľnočasové aktivity. Je to špeciálny druh logických hier, ktoré sú i tvorivým aktom. Ako sa naň pozeráte, čo dáva kompozičný šach jeho tvorcom, ale aj riešiteľom?

Kompozičný šach je mimoriadne zaujímavý a duchaplný ,,duševný šport" alebo skôr druh umenia. Má pomerne málo spoločné s hraným šachom: tu nebojujete proti súperovi v úsilí ho poraziť, ale v role šachového skladateľa (všimnite si paralelu s hudobným skladateľom) vytvárate šachové kombinácie sám, s cieľom zložiť niečo pekné, čo iní záujemcovia o tento žáner dostanú do ruky, usilujú sa vyriešiť (napr. skladbu mat tretím ťahom), prípadne si kombináciu len tak ,,prehrajú" a majú pritom taktiež estetické zážitky. Je to akási hudba na šachovnici, unikátne spojenie logiky a estetiky, presnosti myslenia a zároveň povznášajúcich pocitov krásna.

Odkedy sa venujete šachu a kedy ste sa začali venovať kompozičnému šachu ako skladateľ? Čo vás priviedlo k tomuto druhu umenia - športu?

Hrať šach som sa naučil ako 7-ročný, ale riešiť šachové problémy (skladby) som začal až o 8 rokov neskôr zo šachovej rubriky v denníku Práca, keď som ležal v posteli s angínou. Ihneď som si túto činnosť zamiloval.

V slovenskej a bývalej česko-slovenskej organizácii i v medzinárodnej organizácii kompozičného šachu ste zastávali aj funkcie predsedu. Čo je poslaním týchto organizácií?

Mal som 19 rokov, keď som zakladal (spolu s majstrom Pitukom a ďalšími) slovenskú ,,komisiu" kompozičného šachu a bol som zvolený za jej predsedu. Veľmi dobre som si uvedomoval, že slovenský kompozičný šach značne zaostáva za európskou úrovňou, napríklad aj za Českom a Maďarskom - a dal som si za cieľ, aby sme ich na Slovensku dobehli a predbehli (mimochodom, neprešlo ani 20 rokov a podarilo sa...). Poslaním svetovej organizácie je rozširovať a propagovať kompozičný šach vo všetkých štátoch a vytvárať podmienky na všetky možné spôsoby spolupráce - napríklad vydávaním Albumov FIDE, usporadúvaním svetových súťaží, majstrovstiev sveta a pod.

Aké je postavenie slovenského kompozičného šachu vo svete?

Slovensko patrí v kompozičnom šachu medzi svetovú elitu. Napríklad na doterajších ôsmich svetových súťažiach sa umiestnilo trikrát na druhom mieste a naši šachoví skladatelia získali veľký počet zlatých medailí v jednotlivých oddeleniach. Výborné výsledky dosahujeme aj na majstrovstvách sveta jednotlivcov a v ďalších medzinárodných súťažiach. A máme celú sériu skladateľov na svetovej úrovni (podľa veku od najstaršieho: Lačný, Brabec, Labai, Mlynka, Sovík, Valuška, Hlinka, Salai ml., Gvozdják, Lörinc a rad ďalších), ktorí vytvorili stovky skladieb vrcholnej úrovne. Aj naša literatúra a prínos k teórii a terminológii kompozičného šachu sú všeobecne vysoko uznávané a už desaťročia zviditeľňujú Slovensko vo svete.

Odchovali ste stovky šachových skladateľov. Aká je ich vzájomná komunikácia? Pri akých príležitostiach sa stretávate? Ako sa odovzdávajú skúsenosti?

Možností je dnes veľa. Stále ešte fungujú rubriky, aj keď sa ťažisko postupne prenáša na internet a na e-mailovú komunikáciu. V Bratislave sa už takmer 40 rokov stretávame v ružinovských kultúrnych inštitúciách, agilní sú aj martinskí skladatelia, ktorí sa zameriavajú najmä na mládež. Osobitne treba spomenúť medzinárodný festival v Marianke pri Bratislave, ktorý sa koná už niekoľko rokov v letných mesiacoch. Každému záujemcovi pri prvých krokoch poradíme a venujeme mu časopisy alebo brožúry.

Ste človek, ktorý má za sebou úspechy, výsledky, v slovenskej i svetovej komunite kompozičných šachistov ste známou osobnosťou ako šachový skladateľ, ale aj ako organizátor úspešných podujatí. Pri zrode alebo rozvoji ktorých podujatí ste stáli?

Založil som majstrovstvá Slovenska v skladaní a riešení kompozičného šachu, napísal som prvú slovenskú knihu o kompozičnom šachu, začal som vydávať prvý časopis, zorganizoval som prvé školenie šachových skladateľov, vytvoril som základ slovenskej terminológie - a v medzinárodnom meradle som presadil majstrovstvá sveta jednotlivcov v skladaní, založil som komisiu pre kódex kompozičného šachu a pre anglickú terminológiu, ale bolo toho viac...

Ste autorom takmer 6 000 šachových rubrík i viacerých publikácií o kompozičnom šachu. O slovenských šachových skladateľoch píšete aj do nášho časopisu v rubrike Krása kompozičného šachu. Ako získavate informácie o nich?

Už asi pred 40 rokmi som začal zbierať údaje o skladateľoch, ako aj ich tvorbu. Hlavným cieľom bolo vydanie antológie, ale aj utvorenie databázy, z ktorej čerpám informácie do rubrík a článkov, vrátane rozličných štatistík.

Ste elektrotechnik, vysokoškolský pedagóg. Šach ako logická hra má svoje spojenie s matematikou, šachisti zvyknú mať radi aj matematiku. Je matematika ako veda pre vás zaujímavá? Čo vás na nej najviac zaujalo, resp. aj dodnes zaujíma?

Matematika je nevyhnutná pri štúdiu elektrotechniky, ale mal som k nej hlboký vzťah už od základnej školy. Zúčastnil som sa na prvom ročníku matematickej olympiády r. 1952 (na 5. mieste v ČSR) a dokonca som uvažoval o jej štúdiu. Samozrejme, matematika je mimoriadne zaujímavá, a to aj z estetického hľadiska, ale pokus o vysvetlenie by zabral priveľa miesta. Čo sa dá robiť, v mojom osude kompozičný šach zvíťazil nad matematikou...

Máte vzťah aj k humanitným oblastiam, ako je história či kultúra?

Na prvom mieste v tejto oblasti je u mňa hudba (najmä tzv. vážna, ale aj iná, keď je dobrá a zaujímavá), mám veľmi dobrý vzťah taktiež k výtvarnému umeniu, literatúre (najmä z hľadiska štylistiky) a rád si prečítam aj veci z histórie (napríklad o kráľovi Svätoplukovi). Len keby toho času bolo viacej...

Máte životné krédo?

Mám rád a dokonca nepravidelne aj zbieram rozličné bonmoty, kréda, aforizmy a myšlienky, najmä ak sú žartovné alebo paradoxné. Ťažko vybrať jedno krédo, ale predsa - asi najčastejšie sa mi vynárala myšlienka, ktorú kedysi vyslovil môj veľmi obľúbený anglický spisovateľ a filozof z mladosti, Gilbert Keith Chesterton: Byť šťastný bez toho, aby mal človek pocit pohodlia.

Zdroj : Národná osveta 10 –- 11/2011
Rozhovor: Štefan Cifra