Čarnogurský: Husák bol húževnatý bojovník
10.1.2013 09:02
akt. 05.02.2019 02:01

Čarnogurský: Husák bol húževnatý bojovník

Uložiť článok
Dnes uplynulo 100 rokov od narodenia posledného komunistického prezidenta Československa Gustáva Husáka. Dá sa v jeho politickej činnosti, poznačenej normalizáciou, nájsť niečo pozitívne? Alebo prečo počas novoročných prejavov hovoril lámanou češtinou? A dal mu arcibiskup Sokol na smrteľnej posteli skutočne posledné pomazanie? Aj na to odpovedá v rozhovore pre aktuality.sk Ján Čarnogurský.
Čo vám príde prvé na myseľ pri vyslovení mena Gustáv Husák?

Túto istú otázku mi dala pred desiatimi minútami Česká televízia (smiech). Ľavicový politik, od Slovenského štátu až po koniec Československa, účastník SNP, nie veľmi úspešný, potom po vojne komunistický politik, predseda Zboru povereníkov, čiže prenesene predseda vlády na Slovensku, ďalej komunistický väzeň takzvaného buržoázneho nacionalizmu, čo bolo označenie toho, že chcel väčšie kompetencie pre Slovensko, potom neformálna hlava komunistickej inteligencie na Slovensku, ktorá sa v 60-tych rokoch vrátila opäť k zápasu o väčšie kompetencie pre Slovensko a, nooo, odovzdávala si Husákovu žiadosť o rehabilitáciu. V 1968., a to je veľmi dôležité, politický priekopník federalizácie Československa, potom po okupácii účastník moskovských rokovaní, ktorý pochopil, že Československo je v slepej uličke a že jediným východiskom je nejaký druh kompromisu s Moskvou. Potom hlava normalizačnej politiky, za Gorbačova štátnik na zostupnej krivke, ktorý už nebol schopný domyslieť dôsledky, alebo podobu perestrojky pre vtedajšie Československo, no a nakoniec človek, do ktorého rúk som skladal sľub ako prvý podpredseda federálnej vlády.

To bola skôr stručná Husákova politická genéza, ale ako prvé, čo to je? Normalizačný politik, alebo zástanca Slovákov v spoločnom štáte?

Ľavicový politik na Slovensku, ktorý v daných podmienkach 20. storočia dosiahol pre Slovensko pomerne veľa.

Osudy vašej a jeho rodiny boli v minulosti prepletené, s vašim otcom si vzájomne pomohli z väzenia, no neskôr ste na konci jeho éry vy sám sedeli vo väzení. Stihli ste si to pred jeho smrťou vysvetliť?

Stretol som sa s ním osobne len jediný krát, a to pri skladaní sľubu na Hradčanoch. Vtedy mi sám od seba povedal, "ja som ťa nedal zavrieť".

Napriek tomu, že ste boli koncom 80-tych rokov väznený, priznávali ste sa v minulosti k istému pochopeniu jeho práce ako politika, že sa v 68. najlepšie zorientoval, že mal zásluhu na zrovnoprávňovaní Slovákov. Dosť nečakaný postoj. Odpustili ste mu v rámci kresťanskej viery, alebo je to skôr ocenenie jeho prínosu?

Rozhodne ocenenie jeho prínosu. Prínos Husáka pre slovenské, ale aj československé dejiny, sa skôr alebo neskôr presadí všeobecne, aj keď sa mu vyčíta normalizačná politika... Veď jedinou alternatívou voči jeho politike bola politika robotnícko-roľníckej vlády Jakeša, Jindru, Biľaka a ďalších, ktorá bola jednoznačne ďaleko horšia a tvrdšia, než bola normalizácia.

V minulosti ste sa vyjadrili, že Husák sedel vyše deväť rokov vo väzení za propagáciu slovenského "buržoázneho" nacionalizmu. Podľa vás chcel silnejšie oficiálne slovenské inštitúcie. Ja si Husáka skôr vybavujem pri novoročných prejavoch snažiac sa lámanou češtinou, ktorej opodstatnenie som u neho v jeho postavení nechápal, akoby poprieť svoj pôvod. Vy ten rozpor necítite? Alebo mal na češtinu podľa vás dôvod?

Neviem si to celkom vysvetliť, prečo to robil, a až tak ma to nezaujíma, ale možno bola príčina aj v tom, že Slovensko sa len krok za krokom dvíhalo hore v postavení v rámci Československa a celé 50-te a 60-roky bola čeština jednoznačne jazykom vyššej politickej reči. Mimochodom aj Viliam Široký hovoril češtinou.To znamená, že keď Husák hovoril lámanou češtinou, tak to bol určitý pokrok ako bolo predtým.

Čím si vysvetľujete fakt, že slovenskí disidenti prijímali Husákove činy s väčšou zhovievavosťou ako historici alebo ponovembrová spoločnosť? Tento moment som postrehol už v mnohých článkoch politológov, ale vás osobne som ešte na to nečítal odpovedať...

Slovenskí disidenti, tí starší ako som ja, napríklad Kusý, Milan Šimečka, alebo Jablonický, poznali pomery, v ktorých žil a pôsobil Husák na vlastnej skúsenosti a z toho hľadiska mohli mať väčšie pochopenie, pretože vnímali, že priaznivejšia politika nebola ešte dosť možná. Viac k tomu nemám čo povedať.

Ďalšia kontroverzia: Husák mal zásluhy na zriadení Slovenskej cirkevnej provincie v decembri 1977, čo znamenalo osamostatnenie sa rímskokatolíckej cirkvi v rámci štátnych hraníc (dovtedy patrila do Ostrihomskej provincie). Aký veľký bol vtedy v tejto veci jeho vplyv alebo záujem? Ide skutočne o výsledok jeho práce?

Keďže bol v roku 1977 prvým tajomníkom ÚV KSČ a aj prezidentom, tak nepochybne bez jeho súhlasu to nebolo možné a ten konečný súhlas dal, takže v tomto zmysle mal podiel a účasť, ale do akej miery on sám, alebo to dostal už na stôl, to neviem povedať a až tak ďaleko ma to ani nezaujíma.

A do tretice. Hovoríte o ňom ako o najlepšej alternatíve, sám ste však boli istý čas nezamestnaný. Rovnaké osudy, i horšie, postihli tisíce ľudí. Fakt sa tá najvyššia politika nedala robiť lepšie? Aj keď s Rusmi za chrbtom?

Teoreticky sa dalo. Podľa môjho názoru bola východiskom pre celý východný blok tej doby takzvaná finlandizácia - čiže postupné nastolenie akéhosi fínskeho modelu, teda že bezpečnostne tieto krajiny budú pri Sovietskom zväze, alebo minimálne nepôjdu proti nemu, ale vnútorný politický a ekonomický systém viac menej príjmu zo západu. To by však pravdepodobne vyžadovalo snáď génia, ktorý by také niečo nastolil, nikto z vtedajších krajín tak nespravil. Zostávajú potom len reálne alternatívy, ktoré minimálne viseli vo vzduchu, a tou bola popri normalizácii len robotnícko-roľnícka vláda. A keby 68. rok išiel tak ako išiel na Slovensku, vrátane všetkých vnútorných diskusií a polemík, ktoré tu boli, a postupného prerážania nekomunistických štruktúr, mám na mysli Dielo koncilovej obnovy, tak by možno k okupácii ani nebolo došlo. Jednoducho český politický establišment, mám na mysli stranu, vládu, ale aj inteligenciu, združenú okolo niektorých časopisov, precenil svoj význam v Európe a myslel si že to uhrá, ale neuhral a ukázalo sa, že to bola babrácka hra, ktorú hral a práve tá pritiahla vojská Varšavskej zmluvy.

Gustáva Husáka ako svetového politika vidí napríklad Jožo Ráž. Čím si vysvetľujete, že aj po vyše 20 rokoch od zmeny režimu dokáže ľudí osloviť?

Pretože dosiahol určité reálne výsledky. Jednak bol 10 rokov vo väzení, politicky presadil federalizáciu a normalizácia bola predsa len lepšia ako robotnícko-roľnícka vláda.

„Som starý človek so schátraným organizmom, duševne podlomený a ubitý,“ tvrdil o sebe tesne pred prepustením v roku 1960. Napriek tomu i napriek životným nástrahám sa však neskôr dostal až na politické výslnie. Bol to typ húževnatého bojovníka, alebo ako sa dá tá viera a odhodlanie vysvetliť?

Áno, bol to typ húževnatého bojovníka, on bol jeden z mála, ktorý vydržal vyšetrovanie v 50-tych rokoch Štátnou bezpečnosťou a intelektuálne to bol nadpriemerný človek.

Prvou Husákovou manželkou bola divadelná režisérka Magda Lokvencová, druhou novinárka a prekladateľka Viera Millerová. Obe manželstvá sa však skončili tragicky. Hoci Magda odolala nátlaku a väzneného manžela neopustila ani napriek strate zamestnania, po Husákovom prepustení sa ich manželstvo rozpadlo a onedlho zomrela. Viera zahynula tragicky pri nehode vrtuľníka. Zdá sa, že mimopolitická šťastena nebola na jeho strane...

Tým treba mať viac rešpekt pred jeho tvrdohlavosťou.

V deň, keď ste sa stali federálnym vicepremiérom, odstúpil prezident Husák z funkcie. Ako politici vo funkciách ste sa nestretli. Aký bol podľa vás Husák ako človek. Viem, že ste ho osobne spoznali až na konci jeho kariéry a vlastne i života, ale aj tak - aspoň z rozprávania rodiny, či iných zdrojov, aký bol podľa vás ako človek v súkromnom živote?

O tom viem veľmi málo. Jeho prvá žena prišla za Slovenského štátu, keď ho zavreli, za mojím otcom a žiadala, aby ho prepustili a naozaj ho prepustili, a vyšiel von a napísal dlhú žiadosť o svoju rehabilitáciu, ktorú si tu podávala komunistická inteligencia. Neskôr som si časť z nej prečítal a môžem povedať, že vedel odhadnúť ducha vtedajšej doby, ktorý bol schopný nabúrať vtedajší Novotného režim. No o jeho koníčkoch, záujmoch, alebo súkromí nič neviem.

Okolo jeho postavy je veľa dohadov a legiend. Na smrteľnej posteli ho navštívil arcibiskup Sokol a dal mu posledné pomazanie, údajne podľa neho bol vtedy pri sebe. Rodina to však popiera, podľa nej ostal verný svojmu presvedčeniu dokonca. Rozprávali ste sa niekedy s arcibiskupom o tom, ako to bolo?

Nie, nerozprával som sa, ale v tomto prípade sa viac držím verzie Husákovej rodiny.

Čiže myslíte si, že ten moment pokory u neho nenastal?

Opakujem, vychádzam z verzie jeho rodiny a v nej takýto moment nebol.

Kdesi som sa dočítal Husákovu analýzu od grafologičky. „Ide o pomerne komplikovanú osobu... Išlo nepochybne o inteligentného, kultivovaného a vzdelaného človeka. Jeho písmo mi svojou vypracovanosťou pripomína dievčenskú výšivku. Vidím v ňom pomerne nešťastné kombinácie vlastností, ktoré si vzájomne odporujú. Bol to človek, ktorý mal značnú ctižiadostivosť a potrebu sa presadiť. Zároveň sú z jeho rukopisu patrné rysy, ktoré mu toto sebapresadzovanie komplikovali, či dokonca znemožňovali." Dá sa to o ňom povedať?

Takáto charakteristika sa dá napísať na základe poznania jeho životného príbehu...

Silným fenoménom bol pojem Husákove deti. Dnešná generácia je úplne iná. Husáka ani nepozná, ani by mu zrejme nerozumela...

Dnešok je úplne o inom. Dnes sa dá cestovať len s občianskym preukazom po celej Európe, on v 69-tom povedal, že nebudeme si z hranice do Rakúska robiť korzo, tak to sú protikladné životné postoje.

Často sa vyjadrujete k téme Gustáv Husák. Prečo nie je hlasnejšie počuť historikov, aspoň pri takýchto výročiach?

Myslím si, že historici sú pod tlakom politickej korektnosti, ktorá vyžaduje nadávanie na Husáka. A keďže ja som slobodný od každej politickej korektnosti vždy a všade, mňa sa to netýka.

Boli ste mu na pohrebe. Pomodlíte sa dnes za neho?

My sa vždy večer modlíme s manželkou a synom, s ktorým žijeme, aj za zomrelých, čiže to je aj za Husáka.

Kto je Ján Čarnogurský

bývalý disident, neskôr podpredseda federálnej vlády, podpredseda slovenskej vlády, dlhoročný predseda KDH, právnik a v poslednom čase prezidentský kandidát...

4fotky v galérii Infografika gustav husak
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.