„Čo nasledovalo, bolo samozrejme lepšie ako komunizmus, ale veľmi skoro sme zažívali prekvapenia, ktoré neprestávajú doteraz. Presvedčili sme sa, že dialektika – boj protikladov – sa nedá z dejín vylúčiť. Jednu skupinu prekvapení pozorujem na vzťahu spoločenského establishmentu k náboženstvu,“ uviedol Čarnogusrký vo vyznaní.
Ľudia prestali byť prenasledovaní pre náboženstvo, ale náboženstvo akoby prestalo byť zaujímavé. „Priatelia z USA ma pred niekoľkými rokmi upozornili, že používanie názvu Vianoce je politicky nekorektné, pretože by sa mohlo dotknúť nekresťanov. Odporúčali iba používanie názvu Sviatky,“ napísal.
Niektoré signály vyvolávajú spomienky na komunizmus, tvrdí
V anglickom Ekonomiste sa Čarnogurský dočítal, že vesmír je pravdepodobne bez zmyslu. Inde zas podľa neho celkom duchaplnú metaforu zriedkavosti pod označením „Tak často ako slovo Boh v New York Times“. Upozornil, že české demokratické súdy odobrali Katolíckej cirkvi Katedrálu sv. Víta na Hradčanoch, ktorú pre cirkev začal stavať cisár Karol IV. v 14. storočí. Podľa prieskumu verejnej mienky v Rakúsku väčšina Rakúšanov považuje Vianoce za kultúrnu tradíciu a nie za náboženský sviatok. V Anglicku a Španielsku letí reklama: Boha pravdepodobne niet, prestaňte si robiť starosti, užívajte si život. „Takýchto signálov je množstvo. Vychádzajú síce z nekomunistického až protikomunistického prostredia, ale vyvolávajú vo mne spomienky na komunizmus a jeho osud,“ uviedol Čarnogurský.
Komunizmus sa sám označoval podľa neho za najvedeckejší spoločenský systém v dejinách. "Ako chlapec som čítal v novinách, že náboženstvo zanikne pod ťarchou vedeckých dôkazov behom jednej, dvoch generácií. Pojem Boha mal nahradiť v komunizme pojem hmoty. Na strednej škole aj na univerzite som musel poznať definíciu, že hmota je večná a nekonečná. Definíciu vymyslel Giordano Bruno v 16. storočí. Kláštory v Československu pozatvárali a mníchov a mníšky buď odsúdili na dlhoročné tresty väzenia alebo uzavreli do koncentračných kláštorov. Komunisti nemohli zrušiť Vianoce, na to nemali silu, ale na verejnosti sa nesmeli nazývať Vianocami, nazývali sa sviatkami mieru. Zo svätého Mikuláša sa stal Dedo Mráz. Na prvomájových manifestáciách sa nosili transparenty s nápisom: Nech žije víťazstvo socialistickej revolúcie na celom svete.
Ale potom sa to začalo," spomína Čarnogurský.
Komunisti vraj neprijali celé vedné odvetvia
Najvedeckejší systém v dejinách nebol podľa bývalého disidenta schopný pochopiť a prijať celé vedné odvetvia. „Vo Veľkej sovietskej encyklopédii sa môžeme dočítať o genetike, aká je to ne-veda. Samozrejme, marxizmus tvrdil o človeku, že je priesečníkom spoločenských vzťahov. Ak bol človek iba priesečníkom spoločenských vzťahov, nezostalo v ňom miesto pre genetické dedičstvo. Zdanlivo bezproblémové tvrdenie o večnosti a nekonečnosti hmoty nedovoľovalo marxizmu prijať objav o vzniku vesmíru v Big bangu. Ak vesmír vznikol v Big bangu, potom hmota nebola večná. Ak sa vesmír začne zmrašťovať do svojho počiatku, potom hmota nie je nekonečná. Ochrancovia životného prostredia boli v celom komunistickom tábore vytláčaní na okraj spoločnosti,“ napísal a pripomenul, že československý disidentský spisovateľ Milan Šimečka napísal v polovici 80. rokov, že komunisti objavia znečisťovanie životného prostredia až vtedy, keď zdochne posledná ryba.
Čarnogurský tiež vo svojom vyznaní viery upozornil, že Dostojevského romány sa vo východnom bloku nevydávali celé desaťročia. „Veď v jednom z nich napísal, že ak niet Boha, všetko je dovolené. Sovietske Rusko zaviedlo – okrem gulagov – v 20-tych rokoch aj užívanie si života: rozvod manželstva nastával na základe oznámenia jedného z manželov na matrike, že sa rozvádza. Sovietski komunisti vtedy povolili aj potraty. Dnes má Rusko jednu z najväčších demografických kríz na svete. Po objave satelitnej televízie sa bývalý komunistický blok na medzinárodných rokovaniach bránil jej voľnému vysielaniu. Komunisti spočiatku neuznávali ako vedu ani kybernetiku, asi tušili, že neskôr počítače a internet nabúrajú ich propagandistické panstvo,“ napísal.
Čarnogurský: Náboženstvo nechcelo zanikať
Naproti tomu náboženstvo akosi podľa Čarnogurského nechcelo zanikať. Rády mali príliv tajných mníchov a mníšok. Nemocničné oddelenia s ťažko chorými pacientmi požadovali povolenie, aby mohli zamestnávať ako zdravotné sestry mníšky, pretože tie mali najsilnejšiu motiváciu pre ošetrovanie pacientov. Záverečné demonštrácie proti komunizmu v Československu odštartovala v marci 1988 sviečková demonštrácia v Bratislave, ktorá požadovala menovanie katolíckych biskupov a občianske práva. „Priatelia z Nemecka mi hovorili, že taká kombinácia požiadaviek by na západe Európy nebola možná. Kresťanské cirkvi nemali problém s uznaním Big bangu a nových vedeckých odvetví, ale najvedeckejší spoločenský systém v dejinách problém mal,“ dodáva v Čarnogurský.
Komunistická ideológia, ktorá v 50-tych rokoch vystupovala veľmi sebavedome, postupne začala krotnúť. „V 70-tych rokoch XX. storočia z nej zostal už iba reálne existujúci socializmus. Jednoducho to, čo bolo, pretože muselo byť pod dohľadom tankov. Ani reálne existujúci socializmus dlho nevydržal a pred dvadsiatimi rokmi uvoľnil miesto – čomu? Keď napíšem, že kedysi neuznávali sviatky komunisti, dnes ich neuznávajú obchodné domy otvorené deň a noc aj vo sviatok, pre mnohých to bude znieť príliš fundamentalisticky. Ale my na Východe máme za sebou takú skúsenosť,“ zdôraznil Čarnogurský.
Skúsenosť s „najdokonalejším“ systémom už máme za sebou
Podľa neho máme za sebou skúsenosť rozkladu spoločenského systému, ktorý sa považoval za najdokonalejší, vystupoval na historickej scéne najsebavedomejšie a vyhlasoval sa vopred za víťaza na celom svete. Potom bolo jeho zaostávanie za realitou okolitého sveta stále zreteľnejšie a nakoniec padol. „Jeho rozklad a pád bol pohľadom pre bohov. Preto, keď som čítal – zhodou okolností v dobe pádu komunizmu – o konci dejín, pretože nastupuje nový najdokonalejší spoločenský systém, ktorý ovládne celý svet, v duchu som sa smial. Keď dnes čítam, že Vianoce sa nepatrí nazývať Vianocami, tiež sa v duchu smejem a nazývam ich Vianocami. Začínam počítať okolo seba znaky zaostávania tohto systému,“ dodal vo svojom vyznaní viery.
Ján Čarnogurský bol pred rokom 1989 disidentom v Československu. Z väzenia ho vyslobodila Nežná revolúcia. V nasledujúcich rokoch bol podpredsedom federálnej vlády Československa predsedom slovenskej vlády a ministrom spravodlivosti.