Od narodenia katolíckeho kňaza a jednej z najkontroverznejších postáv slovenských dejín Tisa uplynie túto sobotu 120 rokov. Tisov údajný hrob dali jeho priaznivci otvoriť v marci, aby overili jeho pravosť. V apríli nad ním osadili nový pomník z čiernej žuly.
„Pracuje sa na tom. V novembri by to malo byť jasne rozhodnuté, či sú výsledky, alebo nie sú výsledky,“ povedal bratislavský farár Herényi, ktorý sa podieľal na otvorení hrobu spolu so SAH. Upozornil, že vyše 60 rokov po Tisovej poprave je náročné nájsť porovnávací materiál, z ktorého by sa dala získať vzorka Tisovej DNA. „Nie je to beznádejné,“ dodal však Herényi.
Šéf SAH Májek bol v odhadoch termínu ukončenia testov opatrnejší. „Mám informácie, že takéto skúmanie DNA v niektorých prípadoch trvá rok aj dlhšie,“ povedal. Ešte v lete pritom tvrdil, že závery by mohli byť známe v septembri. Májek napriek tomu nepochybuje, že v hrobe je skutočne pochovaný Tiso. Dokazujú to podľa neho Tisove osobné veci ako okuliare či medený krížik, ktoré sa našli po otvorení hrobu.
Herényi, Májek, ani nájomnca údajného Tisovho hrobu a šéf Spoločnosti Dr. Jozefa Tisu Stanislav Pánis nechcú prezradiť, kto a kde vykonáva analýzy pozostatkov bývalého prezidenta. „To nemôžem hovoriť, lebo na to nemám kompetenciu,“ povedal Herényi.
Tisova osobnosť sa stala predmetom verejných diskusií nielen vďaka nedávnemu 60. výročiu jeho popravy, ale aj po kontroverzných výrokoch arcibiskupa Jána Sokola o vojnovom prezidentovi. Sokol totiž vyjadril obdiv k údajnému blahobytu na Slovensku počas druhej svetovej vojny, no nespomenul tragédie desaťtisícov židov, ktorí zahynuli v nacistických koncentračných táboroch.
Zatiaľ čo časť Slovákov považuje Tisa za národného hrdinu, ktorý Slovákov podržal v ťažkých vojnových časoch, veľká časť historikov mu pripisuje priamu zodpovednosť za protižidovské opatrenia a kolaboráciu s nacistami.