Mali ste trochu väčší rešpekt zo súperky, ktorá bola vo Wimbledone už raz v semifinále?
Tréner ma na ňu pripravil. Upozornil ma, že Lučičová rýchlo servuje i hrá, z každej lopty dáva bomby. No nemyslela som si, že bude hrať až tak dobre. Bola to nepríjemná súperka. Ja som hrala v prvom sete veľmi opatrne. Moje returny nemali razanciu… Ten zápas som chytila takpovediac za nitku. Prehrala som set a v druhom bola brejk dolu.
Čo ste zmenili za kritického stavu?
Začala som hrať agresívnejšie. Na jej rýchle lopty som odpovedala ešte rýchlejšími, súperka prestala stíhať. Viac som jej servovala do forhendu, ale kľúčom bolo to, že som začala lepšie returnovať.
Zápas ste mohli ukončiť skôr, za stavu 5:3 ste mali pri podaní súperky dva mečbaly…
Vtedy ona zariskovala. Škoda, že pri jej druhom podaní som pokazila return. Hrať bolo treba do poslednej lopty. Vo finiši aj súperka dala do hry všetko. Výmeny boli špičkové. Výhra mi dala veľké sebavedomie, nebolo ľahké tento zápas zvládnuť.
Udomácnili ste sa už na tráve? Nemávali ste k nej v minulosti vrúcny vzťah…
Je to paradox, že som tohtoročné prvé singlové semifinále a prvé deblové v kariére hrala práve na tráve. Môžem na nej hrať dobre. Servis mám pri mojom nízkom vzraste solídny a údery nízke, čo je na tráve nepríjemné.
S nasledujúcou súperkou, Slovinkou Hercogovou, ste sa nikdy nestretli. Poznáte jej hru?
Trénovala som s ňou v Hertogenboschi. Je vysoká, dobre podáva, ale vo výmenách iste nebude hrať tak rýchlo ako Lučičová. Predovšetkým si musím udržať hru, ktorá ma posunula do 2. kola.
Z bezprostrednej blízkosti bolo vidieť, ako si privoniavate pred servisom k loptám. Je to zvyk?
Robím to vždy, keď sú nové lopty. Ľudia si to všimli nedávno v Hertogenboschi a pýtali sa ma, čo robím, či sa k nim modlím, či ich bozkávam… Vravela som im, že ich voniam.
Z ostrovčeka, kde sedel váš realizačný tím, bolo stále počuť pokyn – napaľuj a riskuj! Vnímali ste to?
Samozrejme! Môjho trénera Željka Krajana poznajú empajroví rozhodcovia. On kričať nemôže, tak mi kričal priateľ Michal.
Ako sa prejavuje vo vašom režime zápasový posun pre dážď?
Nečakala som, že bude zasa pršať. Už o deviatej som bola v areáli a na zápasový dvorec som sa dostala namiesto o dvanástej o vyše tri hodiny neskôr. Škoda, že po ťažkom zápase teraz nebudem mať deň voľna. Vo štvrtok budem hrať dvojhru aj štvorhru, bude to nabité.
Ako bývate v Londýne?
Päť minút od areálu vo Wimbledon Village. Prenajali sme si veľký dom s veľkou záhradou, v ktorom sme všetci – obaja moji tréneri, priateľ, mama i fyzioterapeut Zdenko Ďuriš.
Prečo ste sa rozhodli cestovať s fyzioterapeutom?
Som športovec, ktorý potrebuje neustálu starostlivosť. Po Hertogenboschi som pociťovala drobné problémy s brušným svalom a Zdenko to za tri dni vyriešil. Človek niečo musí investovať. To sa vráti.