Aj napriek prehre bol tridsaťročný Bratislavčan so svojím výkonom spokojný, aj keď neúspech ho mrzel.
„Bol by som zlým športovcom, keby som sa tešil po prehre, preto som sklamaný. Na druhej strane to bol z mojej strany super výkon. Bolo by to ešte lepšie, keby som ešte vyhral. Odohral som asi najlepší zápas v roku. Škoda,“ poznamenal Hrbatý, ktorý priznal, že niektoré lopty zariskoval a potom z toho vznikali nevynútené chyby.
Po dvoch operáciách ruky sa stále ešte len dostáva do hernej pohody, sám hovorí, že ešte nie je na tom tak, aby zahral stopercentne. Zranená ruka mu v predchádzajúcich týždňoch robila problémy najmä pri podávaní. V Pekingu však servoval veľmi slušne. „Teplo jej robí dobre. V každom zápase hrám naplno a nerozmýšľam, či pocítim z ruky bolesť alebo nie. Radšej by som však hral proti Jamesovi cez deň ako neskoro večer. Blake totiž lopty tvrdo vypaľuje a večer ho teplo už o sily tak neoberalo,“ hovoril po zápase Hrbatý.
Momentálne až 451. hráč svetového rebríčka ATP vzdoroval ôsmemu nasadenému Američanovi, siedmemu v renkingu, mimoriadne dôstojným spôsobom. Chvíľami bol v zápase na kurte lepším hráčom. V prvom sete rozhodol tajbrejk, ktorý nevyšiel podľa predstáv. „Rýchlo mi ušiel, potom to už bolo horšie. V rozhodujúcom treťom sete viac pritlačil, ja som hral kratšie lopty. Mal som ho viac pretlačiť a nepustiť do tlaku. Mám za sebou prvé zápasy na betóne. Je super, že som odohral tento kvalitný duel. Ak sa dostanem do rytmu a pohody, môže to byť ešte dobré,“ hovoril Hrbatý.
V utorňajšom večernom súboji mali obaja hráči celkovo 27 brejkbalov, čo je v mužskom tenise vídané len málokedy. Podľa bývalej slovenskej jednotky je to aj dôsledok ich hry: „Obaja veľmi dobre returnujeme, preto v našich zápasoch vzniká dosť brejkov. Return je naša zbraň.“
Najbližšie by sa mal slovenský tenista predstaviť na grandslamovom US Open v New Yorku, potom by ho malo čakať vystúpenie v Davisovom pohári. Pred odchodom na olympijské hry hovoril, že by bol spokojný, ak by uhral jedno kolo. To sa mu napokon splnilo, druhé však bolo jeho konečnou zastávkou.
„Moja hra pred olympiádou a teraz je už iná. Oproti antuke sú moje výkony prísľubom. Ak človek nie je nasadený, tak je úspechom, ak uhrá jedno, dve kolá. Som spokojný, potrebujem vyhrávať zápasy, aby to bolo ešte lepšie,“ dodal Hrbatý, ktorý by pred odchodom z Pekingu ešte rád navštívil nejaké športy.
V deň zápasu s Blakom ho potešil krajan Michal Martikán, ktorý vyhral preteky kanoistov na divokej vode. Martikán pridal k svojmu triumfu z Atlanty 1996 druhé prvenstvo. „Je to skvelé, sledoval som ho v televízii. Myslím, že bude veľmi ťažké prekonať jeho zbierku štyroch medailí zo štyroch olympijských hier v rade,“ chválil Martikána Hrbatý.