Ako sa dívate v súčasnosti na osobnosti a kto je podľa Vás osobnosťou?

Otázka je to nesmierne ťažká, práve pre niekoľko vecí. Osobnosť, podľa môjho skromného názoru, je osoba alebo osobnosť, to je jedno muž alebo žena, ktorá v sebe nesie významné hodnoty. To znamená, že celým svojim životom udávala nejaký tón alebo sa dopracovala k nejakým skvelým výsledkom. Samozrejme to u mňa znamená, že je to tvorivý človek a udáva smer v niektorej z oblastí, pre mňa osobitne v literatúre, ale samozrejme aj vo vede, v politike a iných oblastiach. Na prvé miesto by som dal hodnotovú orientáciu. To, že je to človek, ktorý vie posudzovať, vie dávať veci do súvislostí. Je to človek, ktorý má briskné myslenie, jednotlivec, individualita, ktorá keď vystúpi so svojím názorom, tak vie ovplyvňovať celkové vedomie v národe a celkové vedomie v spoločnosti. Žiaľ, musím priznať jednu vec, že nesporne na Slovensku žije veľa osobností, ale keďže sú pomýlené kritériá toho ako médiá nevyhľadávajú šikovných, múdrych, vzdelaných a inteligentných a najmä určujúcich ľudí, tak práve preto vyzerá náš život veľmi bezobsažne, ako veľké prázdno. Akoby slovenský vesmír nemal stálice, ale ja som presvedčený, že tých stálic tu bolo a aj je dnes.

Máte nejakú osobnosť, ktorá je Vašim vzorom a držíte sa jej celý svoj život? Niekto, kto Vás celoživotne inšpiroval?

Takých osobností je viacero. Ja ako spisovateľ a reportér som sa usiloval si vybrať predovšetkým z domácej provenencie ľudí. Ak by som mal hlbšie siahnuť medzi ľudí, ktorí sformovali môj názor na svet a hodnotovú orientáciu, tak celkom iste to je generácia štúrovcov, ktorých mám veľmi rád. A teraz, keď oslávime 190. výročie Štúra, že to bol človek, ktorý bol aj jedinečný Slovák a vynikajúci Európan, lebo u neho to je v absolútnej rovnováhe. Keby som išiel ďalej: Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis a keby som mal vyberať ešte ďalej, tak v poslednom období Ladislav Mináč a žijúci ešte Roman Kaliský ako ľudia, ktorí sa celoživotne vzdelávali a vždy dokázali potvrdiť svoje ideové východiská aj skutkami. Lebo darmo môžete rozprávať, čo všetko by ste chceli, lebo iba skutok je mierou toho, aký je človek hodnotný. Takže na Slovensku je osobností koľko by sme len chceli.

Ako sa pozeráte na reality show typu VyVolení alebo Big Brother, ktoré v podstate pohltili náš národ a ich sledovanosť neustále stúpa. Dokonca sa Rada pre vysielanie a retransmisiu nedávno vyjadrila, že prišlo len pár sťažností, ktoré neopodstatňujú ich zastavenie.

Je to istý fenomén a nerád by som vyzeral ako nejaký staromilec, ale chcem sa na to pozrieť tak. Na tomto jave, ktorý sa tu teraz objavil je najtrápnejšie a najtragickejšie to, že sa z reality show stal stereotyp. Každá vec, ktorá príde ako módna vlna, lebo tam, kde nastupuje móda, tam nikdy nie je morálka. Toto je len ťažká móda. Potom v elektronických médiách nastávajú preteky o to, ako keby niekto z televíznych staníc, kto vynechá túto reality show, bol menej cenný. Najtrápnejšie je asi to, že na Slovensko vždy tieto veci prichádzajú s päť až osemročným oneskorením, kedy už celým svetom to prešlo a ten hurikán už to celé vybrakoval a spoločnosti porozbíjal, tak potom to príde na Slovensku ako osobitá novinka, ktorá národu nič nedodáva. Bol by som spokojný, keby tu existovalo vyrovnané mediálne prostredie. Keby STV ponúkala istý „pandant“ k reality show, pretože či už je to JOJ-ka alebo Markíza, tak práve verejnoprávna televízia by mohla vyrovnávať hladinu. Aby ľudia mali alternatívu, mohli si prepnúť a nemuseli pozerať to, že v „prime-time“ je to zahltené príbehmi nesmierne primitívnych ľudí. Keby tam boli nejakí inteligentní, vtipní, šikovní a nadpriemerní ľudia, tak by sa nedali manipulovať celou dramaturgiou, postavením, aby sa predvádzali, keďže majú vnútorné morálne kritériá a silnú hodnotovú orientáciu a nepotrebujú sa predvádzať. Lebo reality show sú o ľuďoch, ktorí sa dajú manipulovať a práve preto sú schopní zrúcať akékoľvek normálne zaužívané zvyklosti, ktoré medzi ľuďmi existujú a naopak sa usilujú prekonávať sa a ukazujú všetky svoje najhoršie vlastnosti. A mne na tom prekáža iba to, že nemáme zmysel pre mieru.

U nás je toho vždy veľa, toto je moja veľká výhrada. Lebo keby existovali relácie, ktoré môžu byť aj vtipné, veselé, vzdelávacie, ale najmä mne chýbajú relácie, v ktorých by sa ukázali osobnosti, ktorých máme desiatky. Nesporne vo vede, fyzike, medicíne, v umení, ktorí to dokázali aj vonku. Máme mladých ľudí, ktorých treba odprezentovať a pochváliť sa nimi, že vedia Slovensko reprezentovať. Nechcem byť konfrontačný, ale najsmutnejšie je to, že všetci sme sa tešili na demokratické podmienky a slobodnú súťaž, kde bude priestor pre všetky typy programov a slobodný výber. A odrazu sa ukazuje, že prišiel diktát jedného typu programu a to je tragické! Myslím, že Rada koná nie v záujme občanov Slovenskej republiky, lebo keď si porovnám českú televíziu, tá tiež vysiela podobné programy ako Pošta pre teba, VyVolených, ale musím uznať, že je oveľa inteligentnejšie. Sú tam ľudia, ktorí tam neprichádzajú v záujme sebaničenia, ale často krát majú aj zaujímavé ľudské hodnoty. My ideme vždy na maximálny primitivizmus a podľa toho posudzujú aj celkovú úroveň národa. Myslím si, že zmyslom televízie je nastaviť zrkadlo spoločnosti a ukázať, samozrejme, kto je hlúpy ten je hlúpy, ale ukázať aj veľa šikovných a špičkových ľudí.

- Jaroslava Milčíková- | osobnosti.sk