Tretie kolo tohto ročníka hostí koncom týždňa pražská Trója. „Kanál je tu pomalší, ale technicky náročný. Verím, že sa rýchlo adaptujem a potvrdím stúpajúcu formu,“ vraví 31-ročná kajakárka Jana Dukátová.
Po 10. mieste na európskom šampionáte vo Viedni a štvrtej priečke v úvode Svetového pohára v Londýne ste sa dočkali víťazstva v slovinskom Tacene. Ako hodnotíte začiatok sezóny?
Majstrovstvá Európy som ani nevyhodnotila, keďže vo finálovej jazde mi padol do vody slnečník a odvtedy som sa sústredila viac na vonkajšie vplyvy ako na opakovanú jazdu. Štvrté miesto z Londýna považujem za solídne a víťazstvo v Tacene ma nesmierne potešilo.
Čo bolo adrenalínovejšie? Eskimák počas kvalifikačnej jazdy v Tacene alebo spadnutý slnečník vo Viedni?
Väčším prekvapením bol slnečník. Niečo podobné sa mi nikdy v živote nestalo. Možno raz uletel nejaký balónik, ale to si ani nevšimnete. Eskimák príde aj v tréningu a človek sa vie na to pripraviť.
V Tacene sa stala ďalšia kuriozita. Finálový čas (111,24 s) ste mali navlas rovnaký s bratrancami Škantárovcami. Nebodaj ste sa dohodli?
Nechcela som veriť, keď som uvidela, že sme zajazdili na stotinu rovnakú jazdu. Myslela som si, či neprehodili náš výsledný čas. V ten deň sme boli na štarte len dve slovenské lode – a obe sme vylovili zlato.
Zväz vám nehradí cestovné náklady do Tacenu i Prahy. Napriek tomu ste sa rozhodli vycestovať. Prečo?
Keď chcem obhájiť prvenstvo vo Svetovom pohári z minulého roka, nemôžem si dovoliť vynechať žiadne preteky. Navyše, osem mesiacov v zime poctivo trénujem, aby som v lete na siedmich podujatiach ukázala, čo je vo mne.
Vo Viedni ste jazdili od kvalifikácie až po finále na rovnakej trati. Bola to skôr výhoda alebo ste radšej, keď sa profil trate mení?
Pre mňa je výhodnejšie, keď sa trať mení. Vtedy sa ukážu rozdiely medzi technickými a silovými jazdcami.
Ktorý kanál je váš najobľúbenejší?
Mám rada, keď má voda väčšiu rýchlosť, ako to bolo v Tacene. V Prahe je síce pomalší kanál, ale technicky náročný. Zvláštnu príchuť bude mať kanál v nemeckom Augsburgu, na ktorom som získala prvé zlato vo Svetovom pohári.
S Elenou Kaliskou ste veľké rivalky, ale za vami je veľká výkonnostná medzera. Čo na to hovoríte?
Je to astronomická diera. Sú tu mladé baby v juniorskom veku, ktoré musia veľmi zabrať, aby sa na nás dotiahli. V ich veku som jazdila už v prvej svetovej desiatke. Čas beží aj pre Slovensko, aby sme zachovali úspešnú tradíciu vodného slalomu.
Kto vás najviac ťahá a motivuje počas tréningov a pretekov?
Od juniorskej kategórie vyrastáme spoločne s bratrancami Škantárovcami či Alexandrom Slafkovským. Nadviazali sme tak na úspešnú generáciu bratov Hochschornerovcov, Michala Martikána a Eleny Kaliskej.
Aký najväčší adrenalín ste zažili v živote?
Bolo to pri tandemovom zoskoku z lietadla. Keď sa otvorili dvere a videla som tú výšku, nebolo mi všetko jedno.