Máte ambíciu byť premiérom počas tohto vládneho funkčného obdobia?
Netuším odpoveď, lebo ani sekundu som o tom nerozmýšľal. Ale keď ma otázka k tomu vedie, tak sa zamyslím na chvíľu a poviem, že nie. Práca, ktorou ma poverila premiérka, ma baví. Sám som bol prekvapený, ako rád chodím do roboty.
Budete mať záujem nahradiť Ivetu Radičovú na čele vlády po skončení funkčného obdobia?
Ani sekundu som nad tým neuvažoval a ak dovolíte, ani nebudem. Až do okamihu, keď ako predseda strany nebudem povinný vyhlásiť primárne voľby na volebného lídra SDKÚ-DS. Vtedy zrejme nastane chvíľa pre vašu otázku.
Ako by ste postupovali, keby parlament vybral Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora a Radičová by splnila sľub, že v takom prípade podá demisiu?
Po prvé, nerád predbieham. Nikdy sa mi to nevrátilo v dobrom, keď som sa príliš ponáhľal alebo predbiehal vývoj a ani sa momentálne nenachádzame v situácii, aby som o tom mal vážne rozmýšľať. Chcem zdôrazniť, že robím a budem robiť všetko, aby vláda na čele s Radičovou bola úspešná. Po druhé, opakujem to, čo som povedal v predošlých odpovediach.
Bude zvolený Jozef Čentéš za generálneho prokurátora?
Som predseda SDKÚ-DS. Tak ako som presvedčený, že mu odovzdalo hlasy všetkých 28 poslancov našej strany, rovnako som presvedčený, že ho všetkých 28 podporí v ďalšej voľbe.
Aké sú najcitlivejšie trhliny vládnej koalície?
Skúsenosti ma nabádajú k opatrnosti, nemôžem si pustiť takpovediac „jazyk na špacír“ na rozdiel od politológov a novinárov, lebo som šéfom koaličnej strany. Prosím o pochopenie. Nebuďme však nervóznejší, ako treba. Nepreháňajme, pretože turbulencie patria k politike.
Veríte, že koalícia vydrží do konca, teda ďalších tri a pol roka?
Som presvedčený, že áno, pričom politikov koaličných strán považujem za čestných, zdatných a múdrych ľudí.
Môže fungovať tandem, keď stranícky je vám Radičová podriadená a vo vláde je to opačne?
Delenie zodpovednosti medzi politikov môže byť problém jedine vtedy, ak to oni ako problém vnímajú. Nevidím to tak a som presvedčený, že ani Radičová. Naopak, vidíme to ako motív úzko spolupracovať.
Keď ste znovu kandidovali za predsedu strany, označili ste SDKÚ za svoje dieťa. Keď dieťa dospeje, rodičia ho zvyčajne nechajú ísť jeho cestou. Nenastal už čas na zmenu pre vás ako šéfa?
Súhlasím, nechajme to dieťa odrásť. Veď má ešte len desať rokov.
Presuňme sa do Budapešti. Čo Slovensko urobí, aby vyvrátilo svoje obavy z maďarského dvojakého občianstva, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2011? Slovensko nemá nijaké obavy. Nie je dôvod. Reakciu predchádzajúcej vlády považujem za zlú na zlú akciu. Veď by trpelo veľa Slovákov, ktorí potrebujú dvojaké občianstvo, lebo napríklad pracujú v Česku, Rakúsku alebo Nemecku. Nikdy nedovolíme, aby sme postihovali našich občanov na základe nejakého zákona inej krajiny. Máme veľa dôvodov, aby sme im dôverovali. Veľmi mi tiež záleží na tom, aby osoby patriace k národnostným menšinám cítili Slovensko ako svoju vlasť a aby sa k nemu správali lojálne. Ich vernosť si nezískame zastrašovaním, trestaním, ponižovaním len preto, že Budapešť prijme zlý, neeurópsky, neperspektívny zákon. Podstatné je, aby sa ľudia na Slovensku cítili ako v úspešnom štáte, kde si nájdu prácu. Potom nebudú mať dôvod, aby žiadali o pas iného štátu.
Aké kroky treba podniknúť, aby dvojaké občianstvo nespôsobovalo napätie?
Opraviť zlú reakciu bývalej slovenskej vlády a následne vehementne očakávať od Maďarska, aby opravilo zlú akciu.
Považujete Viktora Orbána za dôveryhodného premiéra, ktorý nesleduje ideu tzv. Veľkého Maďarska?
Táto predstava nemá najmenšiu šancu a neverím, že o nej môže reálne rozmýšľať ktorýkoľvek štátnik v Maďarsku.
Keď máte takú istotu, položili ste niekedy Orbánovi túto otázku?
Vôbec nie, lebo mi to ani nenapadlo. Veď ide o fikciu a povedzte mi, kto dnes môže uvažovať o zmene hraníc povojnového usporiadania?
Čo tak získať ešte väčšiu istotu a Orbána sa preto na to spýtať?
Nie som veľký, ale som nesmierne zvrchovane sa cítiaci a dostatočne sebavedomý, aby mi takýto nezmysel ani nenapadol. Slovensko má medzinárodne uznané hranice. Pozrite sa, aký sme silný štát – člen EÚ, NATO, vstúpili sme do schengenského priestoru, zaviedli sme euro a dalo by sa pokračovať. Nepodceňujme sa preto úvahou, akú ste vyslovili.
Lenže je verejným tajomstvom, že veľa slovenských politikov nechce uznať jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova pre ideu tzv. Veľkého Maďarska.
Určite medzi príčiny slovenského postoja nepatrí to, čo ste vyslovili. Ide o komplex iných súvislostí. Keď sme otvárali vzdušný priestor pre vojenskú operáciu NATO, aby režim Slobodana Miloševiča nemohol už prelievať krv, tak si dobre pamätám na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá hovorí, že usporiadanie na Balkáne bude rešpektovať zásadu územnej celistvosti. Som človek, ktorý si váži pravidlá. Kosovu bola sľúbená podstatná autonómia. Nedomnievam sa, že riešením územných sporov je jednostranné vyhlásenie nezávislosti.
Pri balkánskej horúcej povahe je nerealistické, že sa Belehrad a Priština dohodnú. Čo môže byť nereálne dnes, môže byť reálne zajtra. Treba vplývať na nich, aby viedli medzi sebou dialóg, ktorý má vyústiť do dlhodobo udržateľného riešenia.
Predchádzajúca vláda mala povesť, že je naklonená Moskve. Hrozí nový extrém, lebo máte renomé proamerického politika.
Odpoveď hľadajte v minulosti. Zažil som, že ma politici doma – a dokonca aj vtedajší prezident USA Bill Clinton – presviedčali, že pobaltské štáty sa nikdy nestanú členmi NATO, lebo Rusi to nedovolia. Pozrite sa na súčasný vývoj – už rozprávame o Gruzínsku, o Ukrajine. Slovensko kráčalo svojou cestou, rozumeli sme našim štátnym záujmom a odvolaním sa na minulosť upozorňujem, že počas celého smerovania do NATO sme si udržali dobré vzťahy s Ruskom. V deň, keď americké vojská strhávali sochu Saddáma Husajna v Bagdade, som sedel v Kremli a viedol som veľmi dobrý 70-minútový rozhovor s niekdajším prezidentom Vladimirom Putinom. Spomeňte si na február 2005 – bol som najväčší ,,proamerikán" na Slovensku a napriek tomu sa Putin stretol s náprotivkom Georgeom Bushom na summite v Bratislave. Odpoveď uzatvorím tým, že slovenská západná cesta nikdy nebola namierená proti Rusku.
Niekdajšia opozícia vrátane ľudí z SDKÚ-DS kritizovala, že keď bol šéf Kremľa v apríli na Slovensku, tak sa neobjavila oficiálna zmienka o ľútosti pre august 1968. Keby mal Dmitrij Medvedev znovu pricestovať, snažili by ste sa to presadiť do spoločného vyhlásenia?
Určite nie tak, aby sa tu Medvedev cítil zle, alebo aby som z toho urobil agendu číslo jeden. Viem si predstaviť, že reč o auguste 1968 by mohla nastať pri káve alebo počas prechádzky Bratislavou.