Dzurinda obmedzí šírenie slovenskej kultúry v zahraničí

Už aj tak slabú reprezentáciu slovenskej kultúry vo svete sa ministerstvo zahraničia chystá ešte obmedziť. Už tento týždeň má rozhodnúť o zrušení Slovenských inštitútov vo viacerých západných krajinách. Pritom predovšetkým pre také malé štáty ako je Slovensko, sú kultúrne inštitúty výbornou šancou zviditeľniť sa.

28.09.2011 20:00 , aktualizované: 29.09.2011 12:10
Mikuláš Dzurinda Foto:
Šéf SDKÚ a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda
debata

„Má sa rušiť Slovenský inštitút v Paríži, v Berlíne, v Ríme a vo Viedni. Tieto štyri krajiny dali Slovensku rozhodujúce kultúrne a civilizačné impulzy,“ vraví literárna kritička Michaela Jurovská, ktorá po revolúcii pôsobila ako kultúrna radkyňa na česko-slovenskom, neskôr na slovenskom zastupiteľskom úrade v Paríži.

Agendu inštitútov by mali prevziať kultúrni radcovia, teda diplomati. „Otázne je, či budú mať na kultúrnu aktivitu samostatný rozpočet. Vo Viedni a v Berlíne stratíme priestory, ktoré sa v týchto krajinách v centre mesta prenajímajú, to je zavedená, dobrá adresa,“ upozorňuje Jurovská. Ľudia si na tieto adresy zvykli chodiť.

Spisovateľ a bývalý veľvyslanec Slovenska v Českej republike Ladislav Ballek vraví, že síce nevidí do rozpočtu ministerstva zahraničných vecí v dnešnej ťažkej hospodárskej situácii, ale on sám by kultúrne inštitúty ponechal. On sám pokladá kultúru za najlepšieho diplomata. „Ona jediná je schopná aj tú najväčšiu geografickú vzdialenosť premeniť na psychologickú blízkosť. Výrobok akokoľvek pre nás užitočný skončí v koši, ale kultúrny zážitok pretrváva, určuje náš vzťah ku krajine, odkiaľ prišiel. Najmä dnešný svet sa bez kultúry usporiadať nedá, ani ten ekonomický,“ myslí si Ballek.

Kultúra by sa podľa neho mala posilňovať a nie oslabovať. „Nechcem prázdne kritizovať ministerstvo zahraničných vecí, ale ja osobne by som sa všetkých kultúrnych inštitútov, a nielen v Európe, aj keď možno že práve v Európe, zastal,“ povedal bývalý diplomat.

Kamenné budovy kultúrnych inštitútov však majú zostať v krajinách, kde nás viac ako dobre poznajú, teda v Prahe, v Budapešti a vo Varšave, pričom na budúci rok sa má otvoriť inštitút v Kyjeve, čo je podľa Jurovskej zarážajúce. Momentálne má Slovensko osem kultúrnych inštitútov a zrušiť sa majú štyri z nich.

Rezort Mikuláša Dzurindu tak v podstate opakuje podobný scenár ako v prípade obchodných zastupiteľstiev.

Či chystané zmeny rezort zahraničia konzultoval s ministerstvom kultúry, sa Pravda nedozvedela. Jeho hovorkyňa Eva Chudinová novú koncepciu nekomentovala a odkázala nás na ministerstvo zahraničia.

O novej štruktúre kultúrnych inštitútov by sa podľa informácií Pravdy malo rozhodovať dnes, ministerstvo zahraničných vecí však túto informáciu odmietlo potvrdiť. „Vzhľadom na to, že materiál je v súčasnosti v štádiu prípravy a nebol doposiaľ schválený vedením rezortu, nebudeme o podrobnostiach zatiaľ informovať,“ uviedol v stanovisku hovorca ministerstva Ľuboš Schwarzbacher. Potvrdil len, že ministerstvo pripravuje novú koncepciu organizácie a činnosti Slovenských inštitútov, ktorá má za cieľ „zefektívniť ich aktivity a tiež vynakladanie finančných prostriedkov“.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba