Dzurinda: Vzťahy s Maďarskom nemôžu byť len o občianstve

S Maďarskom, ktoré v prvom polroku predsedá Európskej únii, spolupracujeme v 95 percentách a rušivých je iba päť percent z oblastí našej spolupráce, tvrdí minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

16.01.2011 15:58
Mikuláš Dzurinda Foto:
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda
debata (72)

Ako upozornil v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O STV O 5 minút 12, maďarský zákon o dvojakom občianstve „nemôže byť predsa alfa a omega našej bilaterálnej relácie“. Pripomenul, že 28. januára sa má podpísať zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom o plynovom prepojení a to je nesmierne vážny ekonomický aj politický krok.

Cieľom novely zákona o štátnom občianstve má byť podľa Dzurindu to, aby občania Slovenska, vrátane občanov maďarskej národnosti, upevňovali svoj vzťah ku štátu, v ktorom žijú. Vládna koalícia podľa neho nechce, aby sa občania SR stávali na Slovensku cudzincami. Novela má pritom odmietnuť akékoľvek exteritoriálne účinky maďarského zákona o dvojakom občianstve.

Dzurinda pripomenul, že o návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorý už bol predložený do NR SR, by ešte mali rokovať strany KDH a Most-Híd. Verí, že sa dohodnú. KDH navrhovalo, aby ten, kto má dvojaké občianstvo, nemohol pracovať napríklad v polícii alebo ozbrojených silách. To prekáža strane Most-Híd. Podľa Bugára je rozpor medzi stranami v tom, čo považujú za nelojálnosť voči SR, teda, či občianstvo druhej krajiny je prejavom nelojality.

Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.

Maďarský mediálny zákon nie je podľa Dzurindu demokratický

S maďarským šéfom diplomacie Jánosom Mártonyim hovoril tento týždeň Dzurinda v Budapešti na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti aj o kontroverznom maďarskom mediálnom zákone a úmysle umožniť voliť Maďarom žijúcim mimo Maďarskej republike. Podľa Dzurindu nový maďarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidačné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá. Ak by sa zákon vykonával zištne, stranícky, tak by mohol zatvoriť ústa politickej opozícii, myslí si.

Nový mediálny zákon začal v Maďarsku platiť 1. januára. Na jeho základe vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo“, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Slovensko čaká diskusia o tzv. vatikánskych zmluvách

Dzurinda považuje šancu na návštevu Svätého Otca Benedikta XVI. na Slovensku za veľmi veľkú. V súvislosti s tzv. vatikánskymi zmluvami uviedol, že vláda sa chystá v tomto volebnom období otvoriť debatu o zvyšných dvoch nepodpísaných čiastkových zmluvách – o výhrade vo svedomí a financovaní cirkví. Slovensko má mať podpísané štyri čiastkové vykonávacie zmluvy, zatiaľ však má podpísané iba dve – zmluvu o výchove a vzdelávaní a zmluvu o duchovnej službe v ozbrojených silách. Po ich schválení vláda obdobné dohody schválila aj s ostatnými registrovanými cirkvami. Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou bola podpísaná vo Vatikáne v novembri 2000.

72 debata chyba