Aj keď sa parlamentné strany dohodli, že dovtedy nechajú súčasný kabinet spravovať krajinu, Mikuláš Dzurinda vládne pod tlakom časti opozície vrátane KDH. Tí sú totiž pripravení v prípade porušenia dohôd okamžite Dzurindu odvolať. Či by to podporilo aj HZDS, nie je isté, Vladimír Mečiar totiž doteraz nepovedal, či by poslanci za pád hlasovali.
Jednou z podmienok opozície je nepokračovať v privatizácii, čo premiér Mikuláš Dzurinda aj sľúbil. „Nepredložím do vlády žiadne privatizačné rozhodnutie,“ povedal včera s tým, že dokončiť by sa mal len predaj letísk a elektrární. Jeho minister dopravy Pavol Prokopovič však vzápätí vyhlásil, že by sa mala dopredať aj železničná spoločnosť Cargo.
Opozícia by v takom prípade predložila návrh na odvolanie Dzurindu, na čo už Smer zozbieral takmer 40 podpisov. „Predseda SDKÚ si nemôže klásť žiadne podmienky. Cargo už nemôže byť privatizované, to je náš pohľad. Smer bude vládu naďalej veľmi dôsledne kontrolovať, ako bude hospodáriť so štátnym majetkom,“ vyhlásil jeho predseda Robert Fico. „Postavenie, ktoré vláda teraz má, vyžaduje nielen to, aby sa neprivatizovalo, ale aby ani neprijímala závažné rozhodnutia,“ myslí si šéfka Slobodného fóra Zuzana Martináková.
Naopak, podľa podpredsedu HZDS Milana Urbániho vláda musí riadne fungovať a riešiť veci. „Ak mala tri a pol roka legitimitu, tak tie tri mesiace jej ju nechajme,“ povedal. HZDS je podľa neho pripravené podporiť návrhy vlády, ktoré bude považovať za dobré. Urbáni nevedel povedať, či by strana podporila odvolanie Dzurindu. Vysvetlil, že pod opozičný návrh sa nepodpísali, lebo zatiaľ sa neukázalo, či vláda bude dodržiavať dohody, alebo nie.
Podvečer HZDS vydalo stanovisko, v ktorom sa sťažuje, že je spájané s Dzurindovou SDKÚ. „Týmto okamihom podáme proti každému subjektu, ktorý nás naďalej krivo a klamlivo obviní z akejkoľvek dohody s SDKÚ, žalobu, v ktorej sa budeme domáhať morálnej a finančnej satisfakcie,“ vyhlásilo HZDS.
Júnový termín predčasných volieb by mal parlament schváliť dnes. Pavol Hrušovský síce krátko pred odchodom z postu predsedu Národnej rady vyhlásil voľby na 16. septembra, podľa právnikov ho však možno zmeniť. To by mal urobiť podpredseda parlamentu Béla Bugár, ktorého Hrušovský poveril svojimi právomocami. Bugár pôvodne trval na tom, aby bol riadne zvolený nový predseda, názor však neskôr zmenil. Politické strany sa dohodli, že zatiaľ nebudú voliť šéfa parlamentu. Dzurinda však vyhlásil, že je pripravený podporiť kohokoľvek, na kom by sa strany zhodli. „Bez ohľadu na to, či bude z koalície, alebo opozície,“ povedal. Post predsedu Národnej rady chce obsadiť HZDS, čo potvrdil ešte v utorok Mečiar.
Parlament už toho do júna podľa Józsefa Kvardu (SMK) veľa nestihne. „Len čo sa schváli zákon o predčasných voľbách, všetci sa budú hrnúť do predvolebnej kampane,“ dodal. Poslanci sa chystajú schváliť zákony, ktoré už prešli v prvom kole a tie, čo vyplývajú z medzinárodných záväzkov. Opozícia je ešte ochotná podporiť zmeny v dôchodkoch. Daniel Lipšic, ktorý ako minister spravodlivosti nepresadil zúženie imunity ani trestnoprávnu zodpovednosť firiem, tvrdí, že sa o to pokúsi ako poslanec.
Lipšica spolu s Vladimírom Palkom a Martinom Froncom včera odvolal prezident Ivan Gašparovič z vlády. Na ich miesta vymenoval štátnych tajomníkov. Martin Pado (SDKÚ) bude riadiť rezort vnútra, László Szigeti (SMK) školstvo a Lucia Žitňanská rezort spravodlivosti. Nestraníčku Žitňanskú pritom na miesto štátnej tajomníčky nominovalo KDH, ktoré z vlády stiahlo s ministrami aj všetkých štátnych tajomníkov. „Pani Žitňanskú som navrhol za šéfku rezortu. Nepojal som to politicky, skôr sa mi zdalo, že je to prirodzená cesta,“ reagoval Dzurinda. „Necítim sa blízko žiadnej strane. Miesto som prijala, aby zostala zachovaná kontinuita,“ vysvetlila svoj postoj Žitňanská. Kresťanskí demokrati boli z jej rozhodnutia sklamaní.
Na mieste štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia po včerajšku ešte formálne zostal Peter Stanko z KDH, ktorého vláda neodvolala, lebo bol na služobnej ceste.