Čo pre vás táto cena znamená? Je to pekný pocit byť prvý, navyše v takej konkurencii. Vyhrať mohol pokojne brankár Jaro Halák, ktorý má za sebou fantastickú sezónu. O každom z nominovaných by som vedel hovoriť dlho v superlatívoch, veď napokon, sú to výborní hokejisti. O mojom triumfe asi rozhodlo, že sa mi podarilo vyhrať Stanley Cup. Ak by sa tak nestalo, cenu by určite dostal niektorý z mojich konkurentov.
Už ste najčastejším víťazom ankety a predstihli ste aj také veličiny ako Petra Bondru a Miroslava Šatana…
Teším sa a je to pre mňa obrovská česť. Verím, že teraz sa nájdu mladší hokejisti, ktorí raz prekonajú mňa. Jedným z nich stále môže byť Marián Gáborík alebo potom nastávajúca generácia na čele s Tomášom Tatarom a Richardom Pánikom.
Takúto sezónu a najmä jej záver si však rád zopakujete.
Samozrejme. Ten neopísateľný pocit, keď vyhráte Stanley Cup, to je jedna z najkrajších vecí na svete. Škoda len, že nám nevyšiel záver olympiády, s bronzovou medailou by to bolo ešte krajšie.
Kto bol váš favorit na Zlatý puk?
Ak by som mal z nominovaných vyberať, dám ho asi Jarovi Halákovi. To, čo predvádzal na olympiáde a neskôr aj v NHL, bolo úžasné. Po jeho výmene do St. Louis budem proti nemu hrávať oveľa častejšie, keďže Blues sú v rovnakej divízii ako Chicago. Na jednej strane sa na tie zápasy už teším, na druhej budem musieť vymýšľať naňho niečo nové.
Pred dvoma týždňami ste sa oženili, aká bola svadobná cesta?
S manželkou Jankou sme boli na Maledivách a bolo tam úžasne. Prvý deň som sa trošku spiekol, a tak som si už neskôr musel dávať viac pozor. Inak som len oddychoval, ležal na pláži a snažil sa totálne vypnúť.
Na čo budete najviac spomínať?
Potápali sme sa v „podvodnom safari“ a videli sme korytnačky či delfíny. Bola to nádhera.
Chicago opustilo viacero hráčov. Nebojíte sa, že skvelá minulá sezóna by sa nemusela opakovať?
Sledujem, ako sa mení náš káder, ale nemám obavy. Vedeli sme, že všetkých hráčov tím určite neudrží, to je daň za zisk Stanley Cupu. Cena hráčov stúpla, no platový strop nepustí, a tak museli niektorí odísť. Prídu nové tváre, mladí hráči dostanú viac príležitostí a budú môcť zaujať.
Počítate s tým, že na vašich pleciach bude ešte väčšia zodpovednosť?
Tej bolo dosť už aj doteraz. Každý hráč ma v tíme svoje úlohy, ja by som mal patriť k ťahúňom a dobre si to uvedomujem. Aj v novej sezóne sa vynasnažím dostať zo seba maximum.
Foto: Ivan Majerský
Pred finálovou sériou sa v zámorí veľa písalo o „prekliatí Mariána Hossu“. Ako ste to vnímali?
Keď sme šli hrať s Philadelphiou, prišla za mnou jedna reportérka a hovorila mi, že by som mal byť šťastný, veď s každým mužstvom idem do finále. Tak som sa na tom zasmial a hovorím jej, že to si protirečíte s kolegami, ktorí ma považujú za prekliateho. Som veľmi rád, že sa mi to na tretí pokus podarilo, opadli zo mňa všetky nervy. Blahoželali mi aj najväčší kritici a boli šťastní aj za mňa.
O pár dní máte Stanley Cup na Slovensku…
Už sa nevieme s Tomášom Kopeckým dočkať, keď bude tri dni len a len náš. Určite si užijeme veľa zábavy a potešíme fanúšikov.
Bude v Trenčíne atmosféra ako pri oslavách v Chicagu?
Neviem, či do Trenčína prídu dva milióny ľudí (smiech), ale verím, že námestie sa zaplní do posledného miesta a bude dobrá nálada.
Tomáš Kopecký jedol vlani zo Stanley Cupu držkovú polievku. Čo máte prichystané vy?
Dám si moje obľúbené pirohy no a samozrejme nebude chýbať šampanské.
Stanley Cup ste získali, čo je teraz váš ďalší hokejový sen?
Dosiahnuť úspech aj v reprezentácii. Vo Vancouvri sme boli blízko, ale nevyšlo to. Najbližšie nás čakajú domáce majstrovstvá sveta, nikdy tu taký turnaj nebol, preto je to veľmi zaujímavé. Bavíme sa o tom s chalanmi, určite by sme si chceli doma spolu zahrať, uvidíme, ako sa nám bude dariť v kluboch, či budeme môcť prísť.
Kedy začnete s prípravou na novú sezónu?
Pomaličky som už začal na dovolenke. Mali sme k dispozícii aj posilňovňu, tak som si denne hodinu zacvičil.
Sledovali ste vystúpenie slovenských futbalistov na MS v Juhoafrickej republike?
Samozrejme. Prvý zápas bol na programe ešte počas osláv Stanley Cupu v Chicagu. Bolo 6:30 ráno, došiel som síce unavený, no otvoril som si ďalšiu fľašu šampanského a sledoval chalanov (smiech).