Eugen Suchoň chýba už 20 rokov

Bol prvým zo zakladateľov modernej slovenskej hudby vydávaným v zahraničnom vydavateľstve a je aj autorom slovenskej národnej opery Krútňava. Hudobný skladateľ Eugen Suchoň zomrel pred dvadsiatimi rokmi, 5. augusta 1993.

05.08.2013 09:00
eugen suchoň Foto:
Eugen Suchoň je jednou z najvýraznejších postáv modernej slovenskej hudby.
debata (1)

„Jeho tvorbu môžeme vnímať ako veľmi úspešnú syntézu vplyvov východoeurópskej hudby, najmä teda folklóru, ľudovej hudby a na druhej strane sú to západoeurópske vplyvy, napríklad nemeckej hudby, konkrétne Schoenberga alebo Wagnera, ktorého Suchoň sám spomína spolu s Janáčkom ako veľké vzory pri koncepcii Krútňavy,“ povedal v dokumente Eugen Suchoň v kontexte doby a kultúry skladateľ Vladimír Bokes. Dokument vznikol v produkcii Hudobného centra pri príležitosti nedožitej Suchoňovej storočnice. Tú si Slovensko pripomínalo v roku 2008.

Vyhranený rukopis

Prvé skladby začal Suchoň komponovať už počas školy. Súbežne so štúdiom na gymnáziu vtedy navštevoval Hudobnú školu v Bratislave, kde sa pod vedením Frica Kafendu učil hrať na klavíri. V štúdiu kompozície a klavíra pokračoval u Kafendu aj po premene školy na Hudobnú a dramatickú akadémiu. Po absolutóriu kompozície a dirigovania u profesora Jozefa Vincourka študoval ešte kompozíciu u Vítězslava Nováka na pražskom Konzervatóriu. „Moje skladby z prvého obdobia som venoval akoby svojmu rodisku, skladby z druhého obdobia som venoval svojej vlasti,“ povedal v televíznom rozhovore rodák z Pezinka, ktorý sa neskôr presťahoval do Bratislavy.

„Už v prvých rokoch tvorby mal vyhranený svoj rukopis, čo je u skladateľa veľmi vzácna vec – keď zaznie pár taktov, hneď vieme, že to je iste Bach a toto je Chopin, takisto po niekoľkých taktoch vieme, že to mohol napísať iba Suchoň,“ povedal v spomínanom dokumente organový virtuóz Ferdinand Klinda, keď hovoril o Suchoňovom Žalme zeme podkarpatskej (1937 – 1938).

„Pre celé Suchoňovo dielo je príznačná kombinácia mimohudobných inšpiračných zdrojov s princípmi absolútnej hudby. Z boja týchto dvoch protikladov vyrastá jeho skladobný organizmus plný vnútorného napätia. Suchoňove skladby majú zväčša pôdorys hudobných drám. Badať u neho obdivuhodnú rovnováhu medzi bezprostrednou inšpiráciou a jej racionálnym dotváraním – je to príznačná črta najväčších umeleckých géniov,“ napísal v publikácii 100 slovenských skladateľov muzikológ Igor Vajda.

Suchoň pôsobil aj ako pedagóg napríklad na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Jeho pedagogické začiatky sú spojené s formovaním profesionálneho hudobného školstva na Slovensku.

Sen o opere

Suchoň má na svojom konte mnohé orchestrálne, vokálne, vokálno-inštrumentálne a komorné diela, ale tiež dve opery – Krútňavu a Svätopluka. „Nebolo to ľahké vytvoriť nový typ opery, vytvoriť typ slovenskej národnej opery. Pravda, to, čo som si predsavzal ako skladateľ, to bol iba sen. A tak som si myslel, že tento sen uskutočniť nebude ľahké, veď plných 10 rokov som pracoval na tomto námete. Tým viac som sa potom tešil, keď dňa 10. decembra 1949 na scéne Slovenského národného divadla v Bratislave odznela Krútňava po prvý raz tak, že som bol nadmieru spokojný, ba nadšený tým, že moja predstava sa realizovala v takejto skutočne prekvapujúcej forme,“ zaspomínal si Suchoň v televíznom rozhovore.

Nadšenie zo slovenskej národnej opery mu však nevydržalo dlho. Novonastúpeným komunistickým mocipánom sa totiž niektoré prvky libreta podľa novely Mila Urbana Za vyšným mlynom nepozdávali, a tak presadili zmeny, ktoré ideu opery zmenili. Z príbehu o hriechu a odpustení sa stal príbeh o zločine a treste. „Všetky postavy dostali celkom iný charakter, iný výraz, a k tomu ide hudba, ktorá je výrazom čohosi iného, takéto dielo je potom problém prijať v komplexe. Je zaujímavé, že hudobná kvalita napriek týmto všetkým zmenám natoľko presvedčila, že sa opera dostala do sveta,“ povedal skladateľ Vladimír Bokes, ktorý sa spolu s Ferdinandom Klindom zaslúžil o to, že v roku Suchoňovej storočnice rekonštruovala pôvodnú partitúru Krútňavy banskobystrická Štátna opera. Vrátili sa tak do nej napríklad činoherné postavy Básnik a Dvojník a tiež unikátne dueto speváka s hercom.

Opera Svätopluk mala premiéru jedenásť rokov po Krútňave. Suchoň ju tvoril od roku 1952 do roku 1959 a po rozdelení Česko-Slovenska sa kráľovské fanfáry z tejto opery stali fanfárami prezidenta Slovenskej republiky.

Suchoň ako uznávaný hudobník pôsobil aj vo viacerých organizáciách. Od prvého ročníka bol niekoľko rokov predsedom festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností, predsedal aj Slovenskému ochrannému zväzu autorskému (1945 – 1976) a bol aj predsedom Prípravného výboru, ktorý sa podieľal na založení Slovenskej filharmónie. Dielo skladateľa, ktorý je aj autorom viacerých teoretických publikácií, vrcholí začiatkom 70. rokov syntetickým opusom Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie.

Poklad v aktovke

„Niekoľko rokov po smrti otca sme objavili v jeho pozostalosti aktovku. Bola to aktovka, ktorú si počas svojho života strážil ako oko v hlave a nikomu nedovolil, aby do nej čo len nazrel. Nevedeli sme, čo obsahuje a nikdy sme sa ho na to nepýtali. Z piety sme tak urobili spolu s manželom až pri príležitosti otcovej nedožitej storočnice roku 2008. Otvorili sme ju a ostali nad ňou stáť v nemom úžase. Aktovka totiž vydala svoje tajomstvo. Obsahovala písomnosti najintímnejšieho charakteru,“ píše v úvode knihy Denník z notovej osnovy dcéra Eugena Suchoňa Danica Štilichová. „Postupne sme sa dostali k najcennejšiemu pokladu – k rukou písaným denníkom z rokov 1930 – 1960, obsahujúcim tri zväzky,“ dodáva o hudobníkových zápiskoch, ktoré vyšli koncom minulého roka práve pri príležitosti 20. výročia úmrtia a 105. výročia narodenia Eugena Suchoňa. To si pripomenieme 25. septembra.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Eugen Suchoň Krútňava hudba opera Svätopluk