Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli diagnózu? Bola manželka s vami? Fedor: – Bolo to blbé, žiadny hrdina som nebol, ale išlo to postupne, po vyšetreniach. Povedali nám, že to je, ale to už bolo dávno jasné po tých predchádzajúcich pozitívnych vyšetreniach. Len lekári sú takí, viete... Monika bola pri mne. Bolo to také zvláštne. Nezrútili sme sa, neroztriasli. Vzápätí nás informovali, o aký typ choroby ide, aká je úspešnosť liečby, ako prebieha, čiže boli veľmi milí, optimistickí, takže toto človeku pomôže. Monika: – Mali sme čas sa na to pripraviť, pretože nám to tak postupne dávali vedieť. Najskôr bolo jedno vyšetrenie pozitívne, potom urobili druhé, aj to bolo pozitívne, až nám povedali, že je to toto. Celé to trvalo asi mesiac. Každá rakovina je blbá, ale doktor povedal, že je blbá a blbšia. Tak my máme tú blbú.

Cesta do Kaprunu bola plánovaná alebo ste si prišli oddýchnuť pred liečbou? Fedor: – Plánovaná nebola. Samozrejme, že diagnóza mi zmenila plány na leto s manželkou, ale zase je to príjemná zmena. Prišli sme si oddýchnuť na hory, zahrať si golf a nejako stráviť čas pred liečbou, lebo lekári povedali, že sa s ňou môže začať až na budúci týždeň.

Pôsobíte vyrovnane... Fedor: – V živote sa stáva milión vecí, dobrých aj zlých, treba sa s tým vyrovnať, myslieť len pozitívne, nie sa poddať a rúcať. Treba chodiť na preventívne prehliadky, lebo mne chorobu zistili len náhodou. Vďaka tomu, že lekárov tam stále otravujem každý rok. Možno by mi ju inak zistili o rok či dva, keď by už choroba nebola blbá, ale blbšia. Takže je dobré, že sa to diagnostikovalo včas.

Chodíte na prehliadky vyslovene kvôli prevencii alebo ste sa s rakovinou už v rodine stretli? Fedor: – Nie, ono je to vyslovene o tom, že som senzitívnejší na upozornenia lekárov, že prevencia je dôležitá a človek by ju nemal zanedbávať. Keď je človek už starší a má čas, tak si povie, že za tie dve hodinky mi to stojí skontrolovať, či je všetko v poriadku. Teraz tu máme vďaka tomu malý problém, ale chvalabohu, že sa to zistilo včas.

Z čoho ste mali najväčšie obavy? Fedor: – Obavy som mal viac z toho, ako to povedať deťom a rodičom, ako z toho, že som chorý. Som rád, že som teraz s Monikou a stále sme spolu až do konca augusta. Prvú infúziu absolvujeme spolu. Je to chemoterapia, nie ožarovanie, ktoré sa opakuje zhruba po troch, štyroch týždňoch. Toto musím absolvovať šesť- až osemkrát, a potom sa robia ďalšie výsledky. Monika: – Keby nám lekári nepovedali, že je chorý, tak žijeme rovnako ako pred dvoma mesiacmi a nič nepostrehneme, pretože tá choroba nemá nejaké fyzické známky. Skôr je to o tom, ako sa s ňou človek vysporiada psychicky. Je to určite veľká psychická záťaž.

Budete sa liečiť v Bratislave alebo inde? Fedor: – V Bratislave, v Národnom onkologickom ústave, kde táto liečba prebieha ambulantne. Takže by sa to malo dať nejakým spôsobom zvládnuť.

Sústredíte sa výlučne na liečbu alebo chcete popri nej, ak to bude možné, ďalej pracovať? Fedor: – Všetko závisí od toho, ako to bude organizmus znášať. Ja verím, že dobre. Pokiaľ to bude čo i len trochu možné, verím, že sa neuzavriem do seba a budem sa snažiť naďalej robiť veci, ktoré ma bavia, pracovať, oddychovať a tak. Ak mi to umožní priebeh liečby, chcel by som čo najmenej zmeniť ten rytmus.

Aká je šanca na úplné vyliečenie? Fedor: – Lekári hovoria, že okolo deväťdesiat až deväťdesiaťšesť percent. Lenže, keď sa tá choroba opäť spamätá, o päť rokov bude tu. Samozrejme, naštudovali sme si o nej. V Amerike je možná aj vakcinácia, keď sa vírus uspí na desať rokov. Je to civilizačná choroba. Nie je dôsledkom fajčenia, ale môže to byť aj následok spôsobu dnešného života, výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle, možno aj genetiky... Je to ochorenie imunitného systému. Monika: – Najhoršie je to, že tým, že chemoterapia oslabuje imunitný systém, často sa stáva, že pacient ani nezomrie na chorobu, ale úplne na niečo iné, čo počas oslabenia organizmu dostane. Ale my sme si to všetko naštudovali, takže vieme, čo a ako.

Okrem správy o chorobe zasiahla do vášho života aj radostná správa: budete starým otcom. Pomáha vám táto novina možno aj lepšie zvládnuť momentálnu situáciu? Fedor: – Vieme, že o takých tých päť-šesť mesiacov náš čaká niečo pekné a bude sa to zhodovať aj s časom dĺžky liečenia. Bude to také oživenie.

Fedor Flašík exkluzívne: Bolo to blbé a nebol som hrdina!