Fialová: Viem byť šťastná v akomkoľvek vzťahu

Herečka Zuzana Fialová síce dala v SND výpoveď, stále tam však má šatňu a stále tam hrá. Na televíznej obrazovke sa objavuje veľmi často, teraz účinkuje v novom seriáli Keby bolo keby. Nájde si však čas aj na to, aby vysadila osemdesiat tulipánov vo svojej záhrade a rozčítala dvadsať kníh. Svoju trojčlennú rodinu stmelila tak, že majú aj vlastný jazyk. Ako Anna Kareninová na javisku vždy pred smrťou pochopí život a potom plače v šatni.

08.10.2009 12:00
Zuzana Fialová Foto:
Herečka Zuzana Fialová.
debata

Ste úspešná a zaneprázdnená. Viete utiecť pred náporom práce?
Nemám rada rozdrobený čas. Buď nech je to dvanásťhodinovka, obrovský kus odrobenej práce, alebo nech je voľno. Mám rada dni, ktoré sú konkrétne pomenované – toto je pracovný, toto je oddychový. Ako vtedy unikám? Napríklad nezdvíham telefóny.

Čo robíte v čase, keď nezdvíhate telefóny?
Máme dva psy, máme záhradu, máme bicykle, grilujeme. Rada sa starám o záhradu, najradšej pestujem kvety. Vysadila som do kruhov osemdesiat holandských tulipánov a odvtedy sa teším na jar. Relaxujem aj tým, že čítam a ešte mám jednu mániu – facebook. Tam si „pokecám“ s ľuďmi, ktorí nemajú nič spoločné so šoubiznisom. Veľmi rada sa občas ponorím do ozajstného života niekoho iného.

V seriáli Keby bolo keby hráte jednu z hlavných postáv. Stretnú sa tam rôzne finančne situovaní ľudia. Kto je na tom lepšie – bohatý alebo chudobný? Kto lepšie spí?
Najlepšie je na tom ten, kto sa neporovnáva s druhými. Vždy bude totiž niekto bohatší.

Majú pre vás význam hereckí partneri?
Po písmenkách najdôležitejší. Ja sa vždy pýtam: s kým? Pre mňa je veľmi dôležité, s kým robím. A veľmi sa teším, že v tomto prípade je to Janko Koleník. Má na to fyzické predpoklady a je veľmi dobrý herec. Hrá sa mi s ním veľmi dobre, akurát mám niekedy pocit nespravodlivosti, že nejaký muž je krajší ako pekné dievča. Niekedy mám pocit, že Janko je krajší ako ja. Mám ten pocit vlastne permanentne…

Keby ste mali pozvať divákov na sledovanie seriálu, aký slogan by ste použili?
…že má len dvanásť častí! Ale vážne – je to krásne nakrútené, kamera, obrázky, ľudia! Po prvý raz hrá napríklad v slovenskom seriáli úžasná česká filmová hviezda Aňa Geislerová.

V SND hráte ďalej Annu Kareninovú. Kedy ste knihu po prvý raz čítali?
V štrnástich a potom – až teraz. Kedysi to bolo také to dievčenské čítanie, vnímala som najmä príbeh lásky a vášne. Až teraz vidím, čo všetko za tým je. To je naozaj svetový román, v tých postavách a charakteroch sme všetci. Tolstoj je génius, všetkých nás tam odhalil až na dreň. A nikoho neoznačil ako zlého, tak je to aj v živote. Nikto nie je len zlý, každý má aj dobré stránky. Nádherný román, nádherná postava, môj splnený sen.

Ktorý motív je váš najobľúbenejší? Od čoho ste začali svoju postavu odvíjať?
Spomenula som si na vetu, keď Anna príde na ples, čiernovlasá, plnoštíhla, nijaká antická bohyňa. Bola to normálna žena v čiernych zamatových šatách a mala zvláštne vyžarovanie. Utkvel mi v pamäti aj záverečný monológ. A od čoho som začínala svoju postavu? Úplne od nuly. Pristupovala som k tej postave s veľkou pokorou, vygumovala som všetky svoje osobné životné postoje a povedala som si, že tá rola si zaslúži, aby som ju stvárnila bez môjho názoru na ňu. Tak ako je to, keď herec len zahrá a nezdôrazňuje, že "za týmto stojím, toto, čo tá postava robí, je správne, toto je nesprávne“. Od toho som sa celkom oslobodila. Inteligentný herec dokáže do postavy vložiť aj svoj názor na ňu, čo je výnimočne dobré herectvo, ale tu sa to nehodilo. Nechala som postavu ísť dejom a využila všetky herecké prostriedky, aby bola vierohodná. Je to neuveriteľné, ale ja schudnem za to predstavenie kilo a pol! To je maratón! Je to veľmi namáhavé – s tým som sa ešte nikdy nestretla.

Ste v závere predstavenia vyčerpaná?
Som v takej hmle. Viem, čo robím, viem, že hovorím k divákom, ale som vtedy už veľmi vo svojej vlastnej hlave. Z Anny ide vtedy poznanie, cynizmus poznania, keď už vidíte ľudí takých, akí sú, už si ich neprikrášľujete. Je to krásne napísané: „Svieca, pri ktorej som čítala knihu plnú žiaľu, klamstiev i zla, zrazu vzbĺkne jasným plameňom a osvetlí všetko, čo bolo dosiaľ skryté v tme, zaprská, zhasína…“ Tolstoj dáva krásnu nádej, že pred smrťou prezrieme a všetko, čo sme prežili, uvidíme pravdivo. Je to taký bleskový očistec…

S hrou ste mali úspech aj na divadelnom festivale v Nitre, kde získala aj ocenenie… Tešia vás ešte úspechy alebo ste už „prejedená“?
Potešil ma úspech u pozorného medzinárodného publika. Toľko energie do mňa vliali, že som si tri dni skackala životom. Na Divadelnej Nitre vznikla pravá mágia divadla. Divák bol ochotný ísť do hry s nami. V Bratislave to nie je vždy tak. Niekedy sa diváci na nás dívajú: "No, ukážte, čo viete, seriáloví herci!“ Nechcú, aby sa im to páčilo. Keď sa zozbiera také neprístupné hľadisko, je to akoby sme vybojovali zápas sumo a nie hrali divadlo. Diváci mimo Bratislavy, chcem sa im poďakovať, nás majú vždy radi, držia nám palce (ako keby tam sedela moja krstná mama) a – my hráme lepšie.

V skutočnosti vám musí byť príbeh Anny vzdialený. Boli ste niekedy nešťastná ako ona? Museli ste o lásku prosiť? Vás asi všetci ľúbia…
Viete, že ja som sa s nikým nerozišla? Vždy sa každý rozišiel so mnou… Moje osobné šťastie nezávisí totiž od tých druhých. Som vždy šťastná, lebo chcem byť šťastná, a tak som šťastná v ktoromkoľvek vzťahu (pravda, nestretla som sa s alkoholizmom, s klamstvami, s týraním). Boli to štandardné vzťahy, a preto som sa nerozchádzala. Ja som vždy spokojná. A či som prosila o lásku? Áno, prosila som na kolenách o zachovanie rodiny. Ale nie kvôli sebe. A nehanbím sa za to. Prosila som o zachovanie rodiny, keď som bola dieťa a rodičia sa rozchádzali (dnes to už chápem) a prosila som o zachovanie mojej rodiny. U rodičov to nepomohlo, rozviedli sa, ale my sme s Petrom znova spolu, už šesť rokov, a sme veľmi šťastní. Mohli sme sa k sebe vrátiť, lebo som v sebe nepestovala nenávisť. Dnes už nedokážem nikomu nič zazlievať, pozerám sa tolerantne na celé ľudstvo, lebo viem, že život je o drine a obetiach. Všetci máme slabosti, sme ľudia, robíme chyby. Aj ja.

Čo pre vás znamená priateľstvo? Aj neprístupný Milan Lasica vás nazýva kamarátkou…
Pracovali sme spolu, dve hodiny sme sami na javisku, a tam sa už nedá pred hereckým partnerom schovať nič. Mne sa páči ako herec aj ako človek.

Aj ste sa s ním o niečom radili?
Aj som sa s ním hádala. Milujem múdrych ľudí a dokážem si vždy niečo od nich uchmatnúť. Nejaké poznanie. Dokážem donekonečna počúvať inteligentných ľudí a dokážem aj doliezať: poraďte mi, povedzte mi svoj názor na túto vec… Milan už nechce nakrúcať, nebaví ho to, ale ja som ho prehovorila. Ide o 12 kriminálnych filmov z pera Dominika Dána Staré mesto a je to trocha aj môj autorský projekt. Začíname nakrúcať 15. októbra a tak dúfam, že ma Milan na „pľaci“ nezabije.

Zo SND ste odišli, nevrátili by ste sa ani ako riaditeľka?
Také ambície nemám. Mám ambície na šťastný život, nie mocenské. A potom – už teraz mám ponuku na hosťovanie v tejto sezóne do krásnej roly Mefista vo Faustovi a Margaréte. Je to pre mňa česť. Aj to, že diabol bude žena. Pre mňa sa nezmenilo nič, jediné, čo sa zmenilo, je pocit slobody. Zrazu som si paňou sama sebe a nado mnou nie je nijaká inštitúcia a nikto mi nemôže v jednej chvíli zmeniť plán na celý rok. Mne sa takto žije lepšie, som asi taký človek, čo by nemal nikdy podliehať inštitúciám.

Inštitúcii rodiny podliehate?
Rodina pre mňa znamená najviac. Dokážem sa všetkého ostatného vzdať. Myslím, že aj moje rozhodnutie odísť z Národného divadla sa zrodilo z toho, aby som venovala viac času rodine. Nechcem už odchádzať každý druhý večer na predstavenie od syna. Ako mi pomáhajú? My sme taká silná bunka! Neviem, či je naša trojka nejakým spôsobom zvonka napadnuteľná a neviem, či to je prenosné ako informácia. To je také intímne spojenie, už možno máme aj nejaký vlastný jazyk a vlastný interný humor. Nám je spolu strašne dobre. Strávili sme dva mesiace spolu sami traja a mohli sme byť ďalšie dva mesiace – nás to neťahalo za nikým iným a boli sme spolu šťastní. Nemohla by som robiť svoju prácu tak intenzívne, ako ju robím, keby mi môj muž nepomáhal. On vozí Dávida ráno do školy, na krúžky, venuje sa mu a v tých obdobiach, keď mám toho najviac, vozí aj mňa ráno do práce, aby som nenabúrala. A vie ma povzbudiť.

Vychádzate aj so svokrou?
Svokra je úžasný človek. Nebyť svokrovcov, neviem, či by sa môj syn tak dobre učil. Peťova mama sa s ním každý deň učí. Dávid príde domov už naučený a môžeme sa s ním venovať niečomu zábavnému. Svokra je tá „šanonová“ presná babka, ona si vzala na seba učenie s vnukom a za to jej z hĺbky duše ďakujem.

Čo chcete vychovať zo syna?
Dobrého človeka. Naozaj sa vyvíja k slušnému človeku, a to nie je ľahké. Napríklad chodí na hokej, kde sú aj deti, čo oveľa dravšie pristupujú k svetu – odtrhnúť kus toho žuvanca slabším, skôr pomôcť k pádu, ako ich zdvihnúť. Dávid má skôr opačnú tendenciu. Vychovala som ho tak, že má veľké sociálne cítenie, je láskavý, čo je možno niekedy aj na škodu, ale ja od toho neustúpim – nebudem vychovávať zviera do džungle. Má svoj veľký sen ísť študovať na Harvard. Dúfam, že sa mu splní, bola by som veľmi pyšná.

Mali ste úlohu, ktorá vás vôbec nebavila?
Samozrejme. Aj ja – ako každý človek – musím robiť veci, ktoré ma až tak nebavia. Možno aj preto som odišla z divadla. Áno, je to tak – jeden večer hráte Kareninovú a jeden večer menšiu postavu, alebo ste obsadená do hry, ktorej ani nerozumiete, ani neviete, prečo máte tú rolu hrať, ani neviete, prečo sa tá hra inscenuje, čo však zasa chápu iní, veď nie sme všetci rovnakí a s rovnakými záujmami. Ale nikdy sa mi nestalo, že by som sa na javisku nudila. Keď už hrám, tak hrám, lebo ma bavia ľudia, ktorí sa na nás dívajú.

Cítite sa dobre aj v slovenskej dráme?
Asi pred štyrmi rokmi som mala sériu slovenskej drámy a milovala som to obdobie. Napríklad Veľké šťastie od Timravy – to bolo nádherné predstavenie! To bola oslava divadelného ducha! Je to storočný text od slovenskej autorky a milovali to diváci a milovali sme to my herci. Takže áno. Hrala som aj Supermarket od Klimáčka, čo ma tiež veľmi bavilo.

Čo najmä odlišuje postavy v divadle a v seriáloch? Aký má ten rozdiel vplyv na herca?
Postavy v hrách sú oveľa kvalitnejšie napísané ako v seriáloch, a to sa vo výkonoch odráža. Text sa nedá podceňovať, lebo hercom škodí, keď hrajú zlé texty. Z niektorých viet sa nedá urobiť pravdivá veta ani omylom a najhoršie je, keď autori slovenských scenárov trvajú na čudnej kostrbatej nehovorovej slovenčine … Dobrý herec to dokáže povedať tak, že to nepíli uši, ale – neosloví to dušu.

Vy máte možnosť zahrať si aj v zahraničí. Vraj je Poľsko práve plné vašich bilbordov…
Mám veľa ponúk zo zahraničia, napriek tomu, že som pred štyrmi rokmi prestala pracovať aj v Poľsku, aj v Česku. Kvôli synovi, kvôli rodine. To nebolo únosné a nie som až taká ctižiadostivá, aby som pracovala niekde v Poľsku na filme tri mesiace alebo cestovala nekonečné hodiny na diaľnici do Česka, takže – ja som tieto aktivity vypustila. Mám aj pekné ponuky, ale zariadila som si to tak, aby som mala prácu tu. A mám jej toľko, že aj tej je veľa. Ja viem, že v Poľsku ma majú radi. Dokázala by som pracovať aj tam, ale ako s rodinou? Nevytrhnem predsa dieťa z jeho koreňov. Tu sme sa narodili, tu máme hroby, tu je náš život. Ja budem skrátka tu.

Zuzana Fialová sa narodila 17. mája 1974 v Bratislave. Ako prvá získala ocenenie Talent roka 2003 a za postavu Fatimy v inscenácii Arabská noc jej udelili Divadelné Dosky (2004). Odvtedy patrí k najvýraznejším slovenským herečkám. Zo SND síce odišla, ale stále tam hrá – teraz napríklad hlavnú úlohu v hre Anna Kareninová. V roku 2006 sa stala víťazkou tanečnej súťaže Let´s dance. Neskôr si vyskúšala aj úlohu moderátorky v tejto šou. Z inscenácií: Hypermarket, Iluzionisti, Tak sa na mňa prilepila, Veľké šťastie. Z filmov a seriálov: Medvídek, Zostane to medzi nami, Zločin nevernej Kláry, Jahodové víno, Záchranári, Ordinácia v ružovej záhrade. Aktuálne: Hrá jednu z hlavných postáv v novom seriáli Keby bolo keby.

debata chyba