Zmeny najnovšie chystá aj vláda Roberta Fica. Tá chce sídlo splnomocnenca vlády pre rómske komunity presunúť na východné Slovensko, kde je problém najvypuklejší. Mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú rómskymi komunitami, sa to nepozdáva. Premiér je však presvedčený, že keby bol úrad v kontakte s miestnymi starostami a primátormi, ktorí sa denne stretávajú s touto témou, môže byť „podstatne efektívnejší ako v Bratislave“.
Naopak, avizované vytvorenie nového úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny by podľa Oravca bolo prínosom. „Ako základnú myšlienku to podporujem, na druhej strane ide ruka v ruke so zrušením postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny,“ povedal. Závisí však od toho, aká bude agenda a právomoci tohto splnomocnenca.
V prípade sťahovania úradu splnomocnenca mimovládne organizácie unisono tvrdia, že ak nebude mať politickú podporu, riešeniu problémov nepomôže, ani keby sídlil priamo na Luníku IX. Argumentujú, že výsledky jeho práce súvisia viac s jeho slabými kompetenciami a chýbajúcou politickou vôľou riešiť problémy rómskych komunít ako so samotným hlavným sídlom úradu. „Myslím si, že úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity má zostať v Bratislave, aby mohol lepšie komunikovať so štátnou správou,“ hovorí Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity. Podľa terajšieho splnomocnenca Miroslava Polláka „odchod z Bratislavy by znamenal vzdialenie sa hlavným štátnym orgánom, na druhej strane by bol bližšie k Rómom. Ale už teraz máme na východe tri kancelárie“.
Aj podľa Ireny Biháriovej z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu je dôležité hlavne to, či má splnomocnenec reálne možnosti na riešenie konkrétnych problémov rómskej komunity. „Kým musí prosiť na jednotlivých inštitúciách, aby bol vôbec vypočutý a rezorty ako školstvo, zdravotníctvo nemajú skutočnú vôľu pre spoločný postup, splnomocnenec bude bezmocný. Ak nebude mať plnú politickú podporu, zmena jeho pôsobiska nič nezmení,“ povedala. Podľa nej aj v rámci agendy predchádzajúcej vlády problémy rómskych komunít neboli až takou prioritou, čo splnomocnencovi zväzovalo ruky. Úradu navyše chýbajú ľudia. „Často sa robilo ad hoc, rýchlo sa zachraňovala situácia, neboli personálne kapacity na plnenie zámerov,“ dodala.
Prijaté stratégie na riešenie problémov rómskych komunít podľa mimovládok netreba meniť, ale ich realizovať. „Som skôr za to, aby sa podporila realizácia už vytvorených stratégií v oblasti bývania, zdravotníctva, školstva, komunikácie s majoritou,“ hovorí Biháriová. „Treba tiež, aby sa tieto oblasti vzájomne dopĺňali. Pretože, keď budeme riešiť len bývanie a nebude zabezpečený prístup na trh práce, znovu sme v slepej uličke. Ak budeme riešiť len školstvo a nepodporíme bývanie, deti nebudú mať podmienky na to, aby študovali.“
Výzvou pre vládu podľa mimovládok je aj lepšie využitie eurofondov. „Treba sa poučiť z doterajšej neschopnosti pri čerpaní fondov. Dobieha sa finančné obdobie 2007–2013, počas ktorého žiadna vláda nenakladala s peniazmi pre rómske komunity zodpovedne a skutočne pre Rómov,“ povedal Oravec s tým, že toto obdobie je „zahmlené korupciou, klientelizmom a pochybnými projektmi“. ,,Postaví sa napríklad semafor v strede dediny a niekto tvrdí, že tadiaľ chodia aj Rómovia, preto je to rómsky projekt, čo je nezmysel," dodal. Na projekty, ktoré ,,sa o Rómov ani neobtrú", upozorňuje aj Biháriová, podľa ktorej treba zaviesť vyhodnocovanie skutočných dosahov projektov na rómsku komunitu.