Prvou úlohou bola konsolidácia verejných financií. Podľa premiéra bol v roku 2013 deficit 2,77 % HDP, a tak Slovensko opúšťa „trestnú lavicu EÚ“. Fico dodal, že sa nám zároveň darilo rekordne dobre umiestňovať na finančné trhy štátne dlhopisy. Ocenil tiež úspechy v boji proti daňovým únikom.
Slovensko patrí vrámci EÚ k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám a OECD predpokladá pre Slovensko na obdobie rokov 2014 a 2015 vyvážený ekonomický rast – v roku 2015 až 3,1 %.
Robert Fico zároveň zdôraznil, že nie je naklonený ekonomickým sankciám voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou, pretože by to malo za následok pokles ekonomického rastu Slovenska na 1 percento.
Vláde sa podľa premiéra podarilo tiež zmierniť mieru nezamestnanosti, v apríli 2014 predstavovali nezamestnaní 12,96 % obyvateľov, čo je najnižšia miera od roku 2011. „Sme na dobrej ceste, neexistujú ukazovatele, ktoré by vyvrátili tieto čísla,“ skonštatoval Robert Fico.
Fico zároveň odmietol, že by chystal obmenu vlády. „V tomto okamihu majú členovia vlády moju plnú podporu a ja nebudem podporovať fámy, ktoré sa objavujú v niektorých médiách o akejsi údajnej rekonštrukcii vlády,“ vyhlásil premiér.
Fico však zároveň nevylúčil, že v druhej polovici vládnutia môže nastať situácia, keď niektorý z ministrov zlyhá. „Budem konať tak, ako som konal počas prvej vlády, keď som odvolal 11 ministrov zo svojich funkcií,“ dodal.
Premiér sa nebude angažovať vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu
Fico sa nijako nebude angažovať v ďalšom postupe súdnej rady, ktorá v prvej ani opakovanej voľbe v pondelok v Sobranciach nezvolila nového predsedu najvyššieho súdu. „Vôbec sa nebudem snažiť čokoľvek robiť, ovplyvňovať, je to vec len a len súdnej rady, ako bude postupovať a aké prijme rozhodnutia v tejto veľmi vážnej personálnej otázke,“ povedal Fico na tlačovej besede.
Súdna rada v pondelok večer nezvolila nikoho z pôvodnej trojice a potom dvojice kandidátov, medzi ktorými bol súčasný predseda NS SR Štefan Harabin, predsedníčka občianskoprávneho kolégia NS SR Jana Bajánková a predsedníčka senátu správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová.
Fico pripomenul, že neúspešní kandidáti z prvej a opakovanej voľby nemôžu ísť do novej voľby. „Za týchto podmienok očakávam od ministra spravodlivosti, že príde s nejakým návrhom obdobným, ako urobil minister spravodlivosti pri sudkyni Bajánkovej,“ dodal.
Minister Tomáš Borec navrhol do prvej voľby za kandidátku na predsedníčku najvyššieho súdu Janu Bajánkovú. Na zvolenie by potrebovala 10 hlasov, vždy dostala len po päť hlasov, pričom z trojice nominantov vlády v súdnej rade ju plne podporil len jeden – Ľuboš Sadovský.
Jaroslav Chlebovič, ktorého do súdnej rady tiež nominovala vláda, hlasoval v prvej aj opakovanej voľbe za Harabina. Tretia nominantka vlády Eva Fulcová v prvej voľbe dala hlas Harabinovi, v opakovanej už nikomu a zdržala sa.
Rozhodnutie súdnej rady, ktorá zatiaľ nezvolila nového predsedu NS SR, odmietol Fico komentovať. „Vždy rešpektujem rozhodnutia orgánov, ktoré sú na to určené,“ uviedol premiér a pripomenul, že takisto rešpektuje rozhodnutia a nálezy ústavného súdu. Povedal, že nechce komentovať ani to, čo sa na súdnej rade dialo.
„Ja teraz nehovorím o členoch súdnej rady, hovorím o niekom inom. Toto politici ani mimovládne inštitúcie nemôžu robiť, čo robia,“ dodal predseda vlády. Na rokovaní súdnej rady, ktoré je vždy verejné, boli aj aktivisti s protiharabinovskými transparentmi a petičiari zo strany NOVA, ktorý odovzdali petíciu proti opätovnému zvoleniu Harabina do čela najvyššieho súdu.
Fico sa nechcel vyjadrovať ani ku kandidátom na predsedu NS SR so zdôvodnením, že to nie je jeho úloha. „My sme sa jasne postavili k voľbám predsedu najvyššieho súdu v tom, že minister spravodlivosti predložil kandidáta, ktorý podobne ako žiadny iný nezískal väčšinu v súdnej rade. Týmto sa pre mňa tento proces končí a budem čakať, ako sa súdna rada rozhodne a čo urobí,“ povedal Fico.
Na margo novinárskej otázky, či Fica žiadal Harabin pred voľbou o podporu, dnes premiér povedal „čo pomôže? aká podpora? súdna rada rozhoduje, nie ja“. Poznamenal, že súčasné pravidlá voľby predsedu NS SR v súdnej rade sa schvaľovali za bývalej Dzurindovej vlády.
„My sme na týchto kritériách nezmenili absolútne, ale absolútne nič. A tieto kritériá hovoria, že exekutíva ako taká nemôže zasahovať súdnej rade do rozhodovania o tom, kto bude predseda najvyššieho súdu,“ povedal Fico s tým, že koho súdna rada vyberie, toho on bude rešpektovať.
Premiér Fico ešte ako prezidentský kandidát počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR.
„Je objektívny fakt, že predseda najvyššieho súdu rozdeľuje súdnictvo. Preto, ak by sa mňa opýtal pán Harabin, či by som mu odporúčal, aby kandidoval za predsedu najvyššieho súdu, tak by som mu povedal, aby nekandidoval, že mu to neodporúčam,“ povedal Fico 22. marca v diskusnom dueli Rozhlasu a televízie Slovenska k prezidentským voľbám. V stredu to nezopakoval.
Radičová: Rezorty nevykazujú výkony, na ktoré môže byť premiér pyšný
Počas prvých dvoch rokov vládnutia Ficovho kabinetu neboli prijaté zákony, ktoré by pomohli riešeniu problémov s nízkymi príjmami mnohých občanov Slovenska, vysokej miery nezamestnanosti a prehlbujúcich sa regionálnych rozdielov. Myslí si to bývalá premiérka, v súčasnosti vysokoškolská profesorka Iveta Radičová.
Zákon o hmotnej núdzi je podľa nej pravým opakom posilnenia sociálnych istôt, ktoré vo voľbách sľuboval vládny Smer. „Zákon o hmotnej núdzi je zákonom, ktorý širokospektrálne znižuje sociálne istoty cieľovým skupinám,“ povedala.
„Zákon o sociálnom poistení zvyšuje odvodovú záťaž, ale tá sa nepremieta do zvýšených nárokov na dôchodkové zabezpečenie,“ vymenovala príklady Radičová. Podľa jej slov služby zamestnanosti neprinášajú tvorbu nových pracovných miest.
Radičová nabáda, aby sme hovorili sami sebe pravdu o tom, ako je to so skutočným stavom miery nezamestnanosti, keďže sa zmenila metodika jej vykazovania. „Ja by som sa úprimne potešila, keby reálne klesla, a nie vďaka zmene metodiky,“ povedala expremiérka.
Uplynulé dva roky boli podľa bývalej šéfky exekutívy ťažké aj vzhľadom na to, že aktuálne zažívame veľké napätie na Ukrajine. „Ťažké roky aj preto, že vláda presne nedodržala kritériá dlhovej brzdy a momentálne má zmrazených 300 miliónov eur,“ poznamenala Radičová.
Ťažké roky to boli podľa jej slov aj preto, že mnohé rezorty, ako je rezort školstva, pôdohospodárstva, zdravotníctva a práce nevykazujú ani zďaleka tie výkony, na ktoré by mohol byť premiér krajiny pyšný.