„Z ničoho nič sa to zrazu nejako objavilo a je to realita, tak sa na to pripravujeme. V utorok príde delegácia ukrajinských expertov, mal by tam byť aj minister hospodárstva, aj predstavitelia Eustreamu, predstavitelia ministerstva hospodárstva a Európskej komisie,“ uviedol Fico.
Podľa premiéra však nie je celkom jasné, čo má byť cieľom návštevy. „Či nás snáď chcú ukrajinskí experti presvedčiť o niečom, čo už dávno vieme, alebo nevieme?“. Predseda vlády očakával, že v stredu sa uskutočnia aj politické rokovania v Bratislave, v tomto okamihu vraj už nie sú plánované. „Je mi ľúto, počul som, že opäť zlyhala komunikácia,“ dodal.
Fico v relácii zopakoval, že Slovensko je pripravené spustiť reverzný tok plynu, chceme pomôcť, ale za normálnych a serióznych podmienok. „Stali sme sa niečím, čo je dnes tlačené dvoma obrovskými balvanmi zľava aj sprava, musíme sa správať rozumne, so sedliackym rozumom,“ poznamenal.
Premiér si myslí, že Ukrajinci nie sú pripravení platiť. „Ako keby hrali hru, že teraz sme tu, tak sa o nás pobite. Kto nám dá viac, k tomu sa nejako prikloníme,“ konštatoval. Fico je rád, že Ukrajina podpísala s EÚ asociačnú dohodu, ak však očakávajú pomoc, musia si podľa neho najskôr splniť úlohy doma.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v relácii TA3 podotkol, že Slovensko začne s prácami na spustení reverzného toku plynu aj napriek tomu, že žiadne záruky ešte nie sú. „Ideme do toho, pretože tie technické práce, ktoré je nutné uskutočniť, zaberú niekoľko mesiacov a my za ten čas tie právne a iné aspekty ošetríme. Ale ako výraz našej dobrej vôle a pripravenosti situáciu riešiť sme prijali rozhodnutie, že rozbiehame prípravné technické práce bez toho, aby sme mali tie veci ošetrené,“ vyhlásil.
Do konca tohto procesu však podľa neho musí existovať nejaký právny rámec. Podľa Lajčáka nepotrebujeme žiadne extra garancie, ide len o to, že obchody v EÚ sa uskutočňujú na základe nejakých dohôd a podkladov. Viac svetla do situácie môže podľa Lajčáka priniesť práve budúcotýždňové rokovanie. „Prípojka môže byť vybudovaná približne v novembri a tie náklady je pripravený znášať Eustream,“ dodal. Ako Lajčák uzavrel, ako komerčná firma však očakáva, že sa im náklady vrátia.
Na plynovú krízu sme dnes pripravení lepšie, tvrdí Malatinský
Na plynovú krízu sme dnes pripravení lepšie ako v roku 2009, povedal v relácii RTVS O 5 minút 12 minister hospodárstva Tomáš Malatinský. „Na jednej strane si myslím, že na ten problém zastavenia dodávok plynu sme lepšie pripravení, ale musím povedať, že ten problém na Ukrajine vidím politicky vážnejšie ako vtedy, pretože do toho vstúpili iné faktory, ako napríklad oddelenie Krymu,“ uviedol.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Nájsť kompromisné riešenie medzi Ruskom a Ukrajinou je dnes podľa neho oveľa zložitejšie. Pre Slovensko by podľa šéfa rezortu hospodárstva bolo najlepšie, ak by cez naše územie prúdil plyn na západ aj na východ. „Pre nás by bolo najvýhodnejšie, ak by bol akceptovaný reverzný tok Ruskom a mohli sme maximálne využiť kapacity, teda západná Európa by bola normálne zásobovaná v tých objemoch, ktoré má Eustream dohodnuté, a ešte paralelne by boli potrubné systémy využívané na reverz. Takýto systém by sme podporovali,“ dodal.
Na prerušenie dodávok plynu sme lepšie pripravení aj podľa predsedu Výboru pre hospodárske záležitosti Jána Hudackého (KDH). „Medzitým sme vyriešili dodávky reverzným spôsobom z Česka a Rakúska, vyriešili sme výrazné problémy, ktoré v roku 2009 neboli vyriešené,“ poznamenal Hudacký. Energetická bezpečnosť na Slovensku je dnes podľa neho ohrozená menej ako pred piatimi rokmi.
Spotreba plynu v zimných mesiacoch podľa Malatinského prekračuje 20 miliónov metrov kubických, v letných mesiacoch spotreba klesá na osem miliónov. Zásobníky plynu by dnes vedeli pokryť zhruba 140 dní normálnej spotreby. V prípade, že by plyn nebol, najväčšie problémy by podľa Malatinského mal chemický priemysel. „To sú veľkí spotrebitelia plynu, keby aj ropa bola a nebol by plyn, tak v rafinérii sa nedá pracovať,“ dodal Malatinský.
Hospodárstvo štátu by podľa ministra mohlo utrpieť aj v prípade prijatia sankcií voči Ruskej federácii. „Ak by boli sankcie Ruska opätované, tak sa dotknú nielen infraštruktúrnych dodávok ropy a plynu, ale mnoho podnikov by malo problémy. Robili sme si analýzy, s Ruskom má mnoho firiem čulé styky, ktoré by boli ohrozené,“ doplnil.
Podľa Hudackého by veľké dopady pocítil automobilový priemysel. „Je to nosný priemysel na Slovensku, do Ruska vyvážame značnú časť vyrobenej kapacity, toto odvetvie by to určite postihlo,“ myslí si. Poslanec je presvedčený, že negatívny vplyv by to malo aj na turizmus a cestovný ruch. V poslednom čase k nám podľa Hudackého prichádza veľa ruských i ukrajinských turistov