Premiér súhlasil s obnovením Rady vlády pre tretí sektor, ktorú predchádzajúca vláda Ivety Radičovej zrušila. „Sme pripravení túto radu opäť vrátiť do života a vyjsť tretiemu sektoru v ústrety,“ vyhlásil premiér. Podľa Marcela Zajaca z Ekofóra, podpredsedu výboru, rada bola dobrým fórom na dialóg medzi tretím sektorom a jednotlivými členmi vlády. Predpokladá, že v rámci rady sa teraz bude pokračovať v diskusiách o ďalších otvorených otázkach týkajúcich sa tretieho sektora.
Tou je napríklad úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť, ktorý plánuje vytvoriť vláda. Mimovládne organizácie nie sú za spájanie oboch oblastí, z ktorých každá je tematicky dosť široká. Otázne je i to, kto bude po zrušení postu vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny zastrešovať agendu ľudských práv. „Oceňujeme, že premiér nepovedal kategorické nie, ale že si to vie predstaviť, hoci má na to iný názor,“ povedal Zajac.
„Chceli sme tieto dve aktivity spojiť, zdá sa však, že tu má tretí sektor iný názor a skôr by privítal zachovanie postu samostatného splnomocnenca pre občiansku spoločnosť,“ povedal Robert Fico po stretnutí s tým, že tento problém bude treba doriešiť z finančného aj personálneho hľadiska.
Mimovládne organizácie oceňujú, že premiér súhlasil aj s Iniciatívou pre otvorené vládnutie. „Aj vo vláde musíme mať záujem, aby dobré kroky kontroly vládnutia fungovali a vláda bola vystavená mechanizmom, ktoré budú automaticky fungovať, pokiaľ ide o prístup k informáciám a transparentnosť konania,“ povedal Robert Fico. Zdôraznil však, že aj tieto opatrenia musia mať svoje pravidlá, pretože nie je možné, aby si niekto napríklad vyžiadal plán jadrovej elektrárne.
Premiér podľa mimovládnych organizácií v zásade neodmietol ani Koncepciu rozvoja občianskej spoločnosti, ktorá bola pripravená počas predchádzajúcej vlády.
V súvislosti s financovaním tretieho sektora sa hovorilo aj o asignačnej dani a zachovaní možnosti darovať dve percentá z daní neziskovému sektoru. Mimovládne organizácie dostali ubezpečenie, že vláda tento rok nebude v tejto oblasti robiť nijaké zmeny. „Je pre nás dôležité, aby tento mechanizmus zostal zachovaný a nebol obetovaný v zápale šetrenia,“ povedal Zajac.
Ako dodal, možnosť daňových poplatníkov rozhodnúť o tom, ako bude použitá časť financií z daní, je dôležitý nástroj, ktorý motivuje aj ľudí a firmy k väčšiemu záujmu o veci verejné a k darcovstvu. Asignačnú daň možno pritom podľa neho upravovať tak, aby ľudí alebo firmy motivovala k darovaniu svojho podielu na riešenie problémov v konkrétnych oblastiach – napríklad problémov rómskych komunít.
V každom prípade by mimovládne organizácie v tejto oblasti privítali zmenu, ktorá by zastavila pokles podielu dane, ktorý môžu darovať firmy. Pre tento rok je to síce 1,5 percenta, v ďalších dvoch rokoch už len po jednom percente a po roku 2014 len pol percenta. „Vyjadrenie premiéra bolo diplomatické, že mechanizmus nechcú meniť. Predpokladám, že aj o tejto téme budeme ďalej hovoriť na Rade vlády pre tretí sektor,“ dodal Zajac.