„To by bol koniec vedy, keby sa stanovilo, o čom sa má a o čom nemá diskutovať,“ zdôraznil vojenský historik František Cséfalvay. Premiér chcel podľa neho pravdepodobne vyzdvihnúť význam Povstania. „Bola to nešťastná formulácia. Diskutovať treba, ale so znalosťou vecí,“ dodal.
Rôzne názory na výklad SNP pripúšťa aj riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev. „Bez polemiky predsa niet histórie,“ zdôraznil. Nesúhlasí však s tým, aby sa význam SNP posudzoval podľa „niektorých excesov voči nemeckému obyvateľstvu“.
Martina Lacka z Ústavu pamäti národa prekvapilo hlavne to, že sa Fico ako politik podujal na vysvetľovanie dejín. „Výklad historických udalostí politickým orgánom – to tu už raz bolo,“ zdôraznil.
Jednoznačne pozitívnu mienku o SNP nemá napríklad ani Ficov koaličný partner SNS. Tá sa tradične hlásil skôr k odkazu prezidenta vojnového štátu Jozefa Tisa, ktorý sa podieľal na potlačení SNP.
„My sme možno trošku kritickejší k niektorým elementom SNP. … Chceme, aby bolo jeho hodnotenie vyvážené,“ zdôraznil šéf národniarov Ján Slota. Napriek tomu, že sa sám na oslavách Povstania nezúčastnil, tvrdí, že význam SNP jeho strana nespochybňuje.
Kritické pripomienky k Povstaniu majú aj niektorí predstavitelia Ústavu pamäti národa, ktorý momentálne politicky zastrešuje SNS. Poukazujú napríklad na represie partizánov voči civilnému obyvateľstvu.
„Je tam (v ÚPN) viacero mladých historikov, ktorí majú takýto názor. Partizánske hnutie však takto jednoznačne nemožno očierniť,“ myslí si Mičev. Význam Povstania napriek tomu ÚPN nepopiera. „Základná myšlienka odboja proti fašizmu bola správna a pozitívna,“ konštatoval Lacko.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič svojho straníckeho šéfa obhajoval tým, že Fico iba odmietol názory, ktoré Povstanie znevažujú. „Povedal, že SNP je chrbtovou kosťou moderných slovenských dejín a s tým netreba polemizovať,“ tvrdí Čaplovič, ktorý sa histórii venuje profesionálne. Fico povedal, že jeho vláda „tvrdo zakročí“ proti každému, kto Povstanie spochybní.