Najvyšší slovenský predstaviteľ hovoril na tlačovej konferencii o dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Českom, a v tom kontexte aj o spolupráci Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej (RS). Bosnianski intelektuáli ostro reagovali na tieto vyjadrenia, ktoré označili za „diplomatický škandál“, nazývajúc ho výrazom neúcty voči štátu.
Ako Gandel zdôraznil, prezident sa na rokovaniach so všetkými partnermi jednoznačne vyjadril za proces integrácie krajiny do Európskej únie. Zároveň sa podelil o skúsenosti z reformných a integračných procesov Slovenska do NATO. Zdôraznil pritom význam dosahovania vnútropolitického konsenzu pri riešení zásadných otázok budúcnosti štátu. „Podobne zdôraznil význam regionálnej spolupráce, a to aj po vstupe krajín regiónu strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, do EÚ,“ dodal.
Gandel poukázal na to, že BaH je z hľadiska vnútorného usporiadania štátu a vzťahov medzi jednotlivými štátotvornými národmi mimoriadne zložitá. „Niektoré odporúčania a námety, hoci sú prezentované v dobrej viere, môžu byť v danom politickom kontexte vnímané a interpretované odlišným spôsobom, ako boli mienené,“ konštatoval.
Veľvyslanec Mojžita si vypočul v Sarajeve kritiku
Jeden z troch najvyšších politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegovič na stretnutí so slovenským veľvyslancom Miroslavom Mojžitom skritizoval vyjadrenia Gašparoviča. „Člen Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegovič vyjadril nespokojnosť s vyhlásením prezidenta SR,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré poskytol Dženan Selimbegovič z kabinetu Izetbegoviča.
Člen predsedníctva štátu zdôraznil, že je neprijateľné, právne a politicky neudržateľné porovnávať postavenie Republiky Srbskej a Bosny a Hercegoviny so vzťahom dvoch suverénnych krajín ako Slovensko a Česko. „Republika Srbska vznikla agresiou, genocídou a etnickým čistkami Bosniakov a Chorvátov, a preto neexistujú žiadne právne, historické a morálne predpoklady na uskutočnenie požiadavky o samostatnosť,“ povedal Mojžitovi v Sarajeve Izetbegovič. Vyhlásenie Gašparoviča navyše podľa jeho slov môže vytvoriť chybný dojem, že osamostatnenie Republiky Srbskej je možné pokojnou cestou, ako to často neodôvodnene vyhlasuje prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik.
Mojžita vyjadril poľutovanie nad nepríjemným vývojom udalostí na konci Gašparovičovej návštevy. „Dodal, že podpora Slovenska územnej integrite a suverenite Bosny a Hercegoviny nie je otázna a je veľmi pevná,“ píše sa v stanovisku. Cieľom prezidentovej návštevy podľa Mojžitu bolo vyjadriť silnú podporu Slovenska krajine na ceste do EÚ a NATO.
Kancelária prezidenta už na udalosť, ktorú zahraničné médiá nazvali diplomatickým škandálom, reagovala s tým, že Gašparovičove slová vytrhli novinári z kontextu. Keď prezident hovoril o vzťahoch Republiky Srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny, zdôraznil podľa hovorcu hlavy štátu Marka Trubača osobitný význam metódy pozitívneho dialógu a permanentnej komunikácie pri hľadaní kompromisov ako riešenia sporných otázok. „Ako príklad takejto komunikácie uviedol dobré vzťahy Slovenskej republiky s Českou republikou,“ dodal prezidentov hovorca.
„Ak je úspešná Republika Srbska, bude úspešná aj Bosna a Hercegovina, a, som presvedčený, aj západný Balkán. Preto aj závisí od politikov v týchto krajinách, do akej miery sú pripravení na spoluprácu a hľadanie konsenzu,“ povedal slovenský prezident v Banja Luke.
Na dvakrát zopakovanú otázku novinárov, aby sa k svojmu výroku vyjadril, Gašparovič podľa agentúry Anatólia povedal, že „RS a BaH sú si, podobne ako Slovensko a Česko, v mnohom podobné“.
Bosnianski intelektuáli ostro reagovali na tieto výroky, ktoré označili za „diplomatický škandál“, nazývajúc ho výrazom neúcty voči štátu.