Najvyšší ústavný činiteľ vo svojom prejave upozornil, že občianske, politické, sociálne, hospodárske či kultúrne práva sa v súčasnosti berú ako samozrejmosť. „V minulosti však väčšinou takou samozrejmosťou neboli. Národný, sociálny, či politický útlak bol realitou, proti ktorej bojovalo mnoho generácií slovenských vzdelancov, národohospodárov, politikov, spisovateľov, duchovných, ale aj ľudí, ktorí nechceli nič viac ako spravodlivosť či svoje práva,“ poznamenal Gašparovič s tým, že za to im patrí česť a sláva.
„Uvedomujeme si nesmiernu dôležitosť toho, aby sa hodnotám slobody a demokracie dostávalo stále pozornosti a úcty, lebo aj dnes sa ešte stretávame, hoci sporadicky, s prejavmi extrémistických skupín, ktoré propagujú hnutia obmedzujúce ľudské práva a slobody či vyzdvihujúce totalitné režimy,“ povedal prezident. Pripomenul, že aj v súčasnosti sa možno okrem toho stretávať s útokmi na osobnú slobodu, majetok občanov, s násilím na športových podujatiach, korupciou či snahou ovplyvňovať výsledky volieb.
„Zápas za nastolenie demokracie a slobody nás stal mnoho úsilia, no ešte budeme musieť vynaložiť veľa síl, aby sme eliminovali všetky nástrahy, ktoré ohrozujú fungovanie demokratických inštitútov nášho spolužitia,“ konštatoval Gašparovič. Zdôraznil, že boj za ideály slobody a demokracie je trvalý a nikdy sa nekončiaci proces. „Rozvoj demokratickej spoločnosti si vyžaduje najmä všestranné posilňovanie ústavnosti, právneho štátu a solidarity a samozrejme osobnú zodpovednosť,“ uzavrel.
Minister obrany Ľubomír Galko podotkol, že prežiť život v slobodnom a demokratickom štáte si praje každý človek. Poukázal, že mnohým ľudom, ako aj tým, ktorých mená sú vyryté na pamätníku na cintoríne, sa to nepodarilo. Šéf rezortu pripomenul, že cieľom komunistického režimu bolo okrem iného aj úplné ovládnutie Československej armády. Niektorí jej členovia boli tiež prenasledovaní za svoje názory. Jedným z nich bol aj čatár Augustín Lednický, ktorý organizoval protikomunistický odpor. Za to bol väznený, mučený a nakoniec popravený. Jeho meno je jedným z mnohých na pamätníku na počesť popravených a umučených väzňov za komunizmu.
Pamiatku tých, ktorí padli v boji za slobodu, si položením vencov k pamätníku prišli uctiť aj viacerí poslanci Národnej rady SR či predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Pietnej spomienky sa tiež zúčastnili bývalí politickí väzni a ich príbuzní.
Nežná revolúcia sa začala v 50. rokoch, hovorí Feldek
O zmene v bývalom Československu a prechode od komunistického režimu ku kapitalizmu a jeho trhovému mechanizmu povedal: „Kapitalizmus nie je taký dravý, on je dravý možno v rannom štádiu, on je veľmi dravý u nás dnes, v Maďarsku sa veľmi dravo prejavuje, ale pokojný kapitalizmus bude charakterizovaný, ak raz príde, mnohými črtami sociálne spravodlivej spoločnosti“. Podľa neho v súčasnosti úspech kapitalistického zriadenia na Slovensku „nie je ani o pravici, ani o ľavici, ale o vyspelosti, slušnosti a funkčnom právnom systéme“.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Keď sa bude menej kradnúť, viac ostane pre tých chudobných,“ pripomenul myšlienky aktuálne aj v novembri 1989 básnik a prekladateľ, jeden zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu. „Kto vedel, že dláždime cestu zlodejom, to nikto nemohol tušiť,“ reagoval Feldek na ďalšie dianie po novembrových zmenách, na ktoré si prekvapivo spomenul v súvislosti s iným obdobím z histórie bývalého Československa. „Ja vždy hovorím, že nežná revolúcia sa začala v 50. rokoch a preto nebola nežná, pretože nežnú revolúciu vlastne odtrpeli tí ľudia, ktorí boli popravení, alebo strávili celé roky a desaťročia v Jáchymove a iných väzeniach, ktorí boli zbavení slobody.“
Feldek sám patrí medzi ľudí, ktorí okúsili údel rodín politických väzňov. Jeho otec bol odsúdený v monsterprocese s protištátnou skupinou Kauzál a spol. „Som tiež syn mukla, Kňažko je syn mukla, Vlado Ondruš je syn mukla, na nežnej revolúcii, to si málokto uvedomuje, sa zúčastnilo množstvo ľudí, ktorí pochádzali z rodín, ktoré zažili 50. roky a vlastne tá nežná revolúcia bola akýsi dlh zaplatený tým našim otcom,“ vysvetlil spisovateľ s tým, že tieto skutočnosti je potrebné si stále pripomínať.
„Lebo na 50. roky sa zabúda a o tom bude tiež moja nová žilinská divadelná hra. Hovorí sa o tom málo, ale Nežná bola aj o tom, aby sa nevrátili 50. roky,“ dodal Feldek s tým, že v zmysle 50. rokov platí posolstvo novembrových udalostí 1989 dodnes. „Pretože dodnes sa pokúšajú mnohí ľudia akoby tie roky päťdesiate vygumovať, vytesniť.“